Záhoráci očarení prírodou a úsmevmi Filipín
Seničanka Karin Ochránková je kozmetička, jej priateľ Ivan pochádza z Gbiel, kde okrem iného prevádzkuje pneuservis. Oboch okrem lásky spája aj vášeň pre cestovanie. Zaobstarali si dokonca stieraciu mapu, na ktorej vyškrtávajú už navštívené destinácie. V uplynulých dňoch sa im splnil veľký sen – pobudli na Filipínach, ktoré sa radia medzi najkrajšie kúty sveta.
Karin (23) aj Ivan (34) radi cestovali už odmalička. Spočiatku to boli väčšinou výlety s rodičmi, neskôr však prišlo na rad samostatné cestovanie a pokukovanie po vzdialenejších destináciách. „Keď získate prácu, svoju prvú výplatu, ako ju najlepšie využiť? Predsa na letenky,“ s úsmevom konštatuje Karin. „Vždy po návšteve nejakej krajiny sa pýtame jeden druhého, kam pôjdeme ďalej…“ Na stieracej mape, na ktorej si vyškrtávajú navštívené destinácie, to síce zatiaľ vyzerá poskromne, no obaja veria, že krajín bude pribúdať. „Veľmi nás napríklad prekvapilo Slovinsko s nádhernou prírodu. Vyskúšali sme si tam canyoning aj rafting. Ivan bol mesiac vo Vietname, prešiel ho od severnej oblasti Sa Pa až do južného Hočiminovho Mesta vrátane ostrova PhuQuoc. No a, samozrejme, očarili nás Filipíny, ostrov Palawan, kde je neskutočne krásna príroda – a nielen tá. To treba jednoducho zažiť,“ rozplýva sa Karin.
Rozhodnutie padlo pri vínku
Filipíny nepatria práve k destináciám, kam by našinec cestoval bežne. Čo k tomu motivovalo sympatickú dvojicu? „Bol to skôr Ivkov sem a ja som zasa chcela ísť niekam do exotiky,“ priznáva Karin. Želanie oboch teda spojili do jednej cesty. „Ivko hovoril, že keby sme niekedy mohli ísť na Filipíny, na ostrov Palawan, ktorý sa už tretíkrát po sebe stal najkrajším ostrovom sveta, bol by šťastný. Pozerali sme si fotky, videá, veľa sme si o ňom čítali. A dlho sme nad tým premýšľali a rozprávali sa o tom. Ono sa to nezdá, ale niekedy to chce veľa odvahy, a hlavne urobiť ten najdôležitejší krok – kúpiť si letenku,“ prezrádza Karin. U nich k tomu prišlo asi po pol roku snívania úplne spontánne. „Doma pri vínku, ktoré nám asi dodalo odvahu, sme si tú letenku kúpili. Po pár dňoch sme si naplno uvedomili túto skutočnosť a začali sme s plánovaním cesty.“ Dvojica absolvovala očkovanie vakcínami proti hepatitíde typu A a B, besnote a týfusu. „Odporúčame nepodceniť to, lebo človek nikdy nevie. Takisto odporúčame zobrať si so sebou repelent, ktorý máte už vyskúšaný, a niečo po uštipnutí komárom, pretože taký štípanec veľmi svrbí a vie poriadne znepríjemniť pobyt. No a skvelá je aj domáca slivovica,“ ochotne radí Karin.
Trhy, psy a veľa úsmevov…
Po prílete do hlavného mesta Palawanu – PuertoPrincesa – čakal na Záhorákov na letisku muž, ktorý ich odviezol do miesta ubytovania. „Viezol nás tricyklom. Je to také malé šikovné vozidielko, motorka prerobená na sajdku so strieškou,“ vysvetľuje Karin. V podvečer si našinci vyšli do ulíc, kde videli deti oblečené do rovnakých školských uniforiem. Okrem toho zaregistrovali veľa psov na ulici a množstvo domácich obchodov a trhov, kde miestni ponúkali mäso, ryby, zeleninu, ovocie a veľa iného tovaru od výmyslu sveta. „Každý sa na nás usmieval a zdravil nás. Nie preto, že sme boli turisti, ale jednoducho preto, lebo oni sú takí. Zároveň nás prekvapilo, ako mali všade čisto, doslova každý deň si zametali okolo svojho domova. A keď potreboval niekto pomôcť, vždy s radosťou a úsmevom na tvári vyšli každému v ústrety, či to bol domáci, alebo cudzinec,“ hovorí Karin. Filipínci sú podľa nej nielen milí a ochotní, ale aj poriadne veselí. Pri každej oslave, svadbe, alebo len tak večer po práci, si pustia „videoke“ a spievajú. Príležitosťou na oslavu je pre nich aj výročie úmrtia blízkych – to sa stretne celá rodina, pripraví sa veľká hostina a spomína sa na zosnulého. Vo filipínskych rodinách je vraj úplne bežné mať 12 detí, aj preto majú Filipíny 100 miliónov obyvateľov. Čo Karin a Ivana najviac očarilo, bola jednoznačne príroda. „Panenská a neskutočne nádherná, to sa ani slovami nedá opísať,“ zhodujú sa obaja. Na Palawane zažili, ako si deti s matkami každé ráno po odlive hľadali na raňajky mušle, kraby a iné morské potvorky. Muži sa skoro ráno vracali z rybačky, aby nejaké ryby predali a ostatné si nechali pre seba. Večer zasa chodili po brehu mora s baterkami a hľadali večeru v podobe chobotníc, krabov alebo malých rybiek. „Predstavte si, že by ste takto žili – mali každý deň rybu a každý deň si ju museli sami uloviť. Bolo to smutné a zároveň úžasné, uvedomiť si, že môžeme byť vďační za to, čo máme,“ hovorí Karin.
Milionár aj bez milióna
Cestovanie je aj spoznávanie inej gastronómie, dvojica preto ochutnala miestnu špecialitu – grilované paprčky, kraby a klasické ryby. „Ku všetkému ako prílohu podávajú ryžu a z korenín najviac používajú kari,“ prezrádzajú. Na trhoch videli aj balut, čo je kačacie vajce s embryom. Domáci ho jedia osolené alebo s octom, a keď má zárodok aj perie, je to vraj znamenie, že konzument bude mať šťastie. Na tento pokrm si však Karin s Ivanom netrúfli. A neodvážili sa ísť ani na kohútie zápasy. Filipínci majú tzv. cockpit arény, kde sa tieto zápasy uskutočňujú. Sú však brutálne a určite to nie je nič pre milovníkov zvierat či slabšie povahy. Samotného presunu z miesta na miesto sa vraj vôbec netreba báť. „Dostanete sa všade, kam potrebujete, pretože oni to jednoducho zorganizujú za vás. Premávka na Filipínach je úžasná. Máme sa čo učiť – nám sa páčilo hlavne to, že sa nikto nerozčuľoval, keď mu ktosi vošiel do cesty, všetko riešili s pokojom Filipínčana. Nikde sme tam nevideli dopravné značky, ako stopka, hlavná cesta či vedľajšia cesta. Len „pozor, zákruta“ a stúpanie alebo klesanie. Kde sme chceli, tam sme sa dostali, stačilo sa spoľahnúť na domácich,“ dodávajú sympatickí cestovatelia. Filipíny okrem toho, že sú čarovné, sú aj lacné. „Milióny na účte nepotrebujete, a budete sa cítiť ako milionár,“ hovorí s úsmevom Karin. Pridáva aj konkrétne príklady: za jedlo človek zaplatí 2-3 €, záleží čo a kde chce jesť. Prenájom skútra vyjde na 8 € za deň, plná nádrž do skútru 1,6 €. „Najdrahšia bola letenka, ale keď sledujete akcie, dá sa ísť aj za naozaj prijateľnú cenu. Ubytovanie potom záleží od toho, čo očakávate – my sme najlacnejšie mali za 8 € na noc…“
Od chyže po splachovacie WC
Karin a Ivan pobývali počas pobytu na Filipínach na siedmich rôznych miestach a zažili veľa nevšedných okamihov. Domáci v PuertoPrincesa ich pozvali na oslavu splnu mesiaca, kde sa hralo na gitare a spievalo sa. „Bolo to krásne – pod holým nebom, na pláži. Doslova magické,“ rozplýva sa Karin. Ďalším miestom bol Port Barton, kde už bolo viac Európanov. „Najlepší zážitok sme mali, keď sme išli do Kaibigan soul kempu. Boli sme tam štyri dni bez internetu, bývali sme v krásnom bambusovom príbytku bez dverí, len tak s prírodou. A tá očista od sociálnych sietí bola naozaj skvelá. Žiadny signál ani WiFi, rodičom sme napísali predtým, než sme tam išli, aby sa nebáli, že sa potom ozveme. Sprchovali sme sa pod holým nebom a na pláži sme sa hrali s miestnymi deťmi s obyčajným palmovým listom, na ktorom sme ich vozili. Hoci sme si úplne nerozumeli, bolo úžasné sledovať, aké sú tie deti šťastné. Sme radi, že sme ich spoznali,“ zdôrazňuje cestovatelia.
Krásne spomienky majú aj na ostrov Dumaran, kam sa dostali po takmer 5-hodinovej plavbe loďkou z mesta Roxas. „Našli sme na ňom tú najkrajšiu pláž, na akej sme kedy boli. Chodili sa tam na nás pozerať deti zo školy, spolu sme si kreslili do piesku, rozdali sme im lízanky a oni stále opakovali naše mená. Učili sme ich, kde je Slovensko a ako sme od nich ďaleko,“ prezrádza Karin. Z Dumaranu viedli kroky Záhorákov do mesta San Vicente, kde si konečne vychutnali vlažnú vodu, umývadlo a splachovaciu toaletu. Navštívili aj vodopády, sledovali nádherný západ slnka z veľkého kopca a dali si túru džungľou na pláž, kde videli opice aj hady. „Tie nás odtiaľ vyprevadili – keďže sa za nami rozbehli, veľmi rýchlo sme utekali preč,“ so smiechom spomína Karin. S Ivanom nevynechali ani feraty a na Duli Beach sa učili surfovať so sympatickými inštruktormi. Ich konečná cesta viedla do hlavného mesta Filipín – Manily, a to vraj už bol trošku šok oproti Palawanu. Namiesto krásnej zelenej džungle ich totiž privítala betónová šeď. Ale aj to sú Filipíny, a človek si pri tom kontraste aspoň viac uvedomí krásu videného a prežitého.
Netreba váhať…
Karin aj Ivan tvrdia, že nad návštevou Filipín rozhodne netreba váhať: „Je to jedna z najkrajších ciest, aké sme doteraz absolvovali. Naučila nás vážiť si tie každodenné veci, čo máme, a ktoré sa nám zdajú byť samozrejmé. Teplá voda, toaleta, sprcha, pitná voda, možnosť ísť do obchodu, reštaurácie… Uvedomili sme si aj to, že si treba vážiť ľudí, ktorých máme pri sebe, a hlavne nesúdiť .knihu podľa obalu´. Sme vďační, že sme tam mohli byť a prežívať to spolu. Spomienky sme si zobrali so sebou a vždy budeme na Filipíny spomínať v dobrom…“
A čo okrem už spomínaného očkovania, repelentov a slivovice radia tým, ktorí sú už rozhodnutí? „Určite si nebaľte do cestovného batohu veľa vecí, je to celkom zbytočné. Ak budete mať nejaké ďalšie otázky, pokojne nás môžete kontaktovať, sledovať na instagrame@the_pumpkin_experience a my vám radi odpovieme.
O našich cestovateľoch vám určite veľa prezradí aj video, ktoré nájdete na
https://www.youtube.com/watch?v=eCAqzK-OXaw
cof
