Kopaničiarka Klaudia vyrába unikátne fľaše v myjavskom kroji

Hoci je absolventkou odboru sociálna práca a pôsobí v neziskovom sektore, kde pomáha iným, do vienka dostala aj šikovné ruky a fantáziu, ktorú premieňa na nezvyčajné nápady. Nielen v kopaničiarskom regióne sa stalo známym a obľúbeným hlavne jej darčekové balenie fliaš, obalených do myjavského kroja.  25-ročná Klaudia Hrbatá z Brestovca svoje krásne výtvory predstavuje na facebookovej stránke s jednoduchým názvom Ľúbezné. A výstižnejšie slovo pre ne by ste skutočne hľadali len ťažko.

Prezraďte, kedy ste v sebe objavili vzťah k umeniu?

Vzťah k umeniu ako takému som v sebe mala asi od detstva. Odmalička som spievala a šesť rokov som študovala spev na Základnej umeleckej škole v Myjave, takže som v podstate celé detstvo zasvätila spevu. Popritom som však ešte ako malé dieťa mala sklony aj ku kresleniu. No a so starým otcom som rada majstrovala v dielni a s mamou tvorila rôzne aranžmány. Vždy ma bavilo vytvoriť niečo, na čo som potom mohla byť pyšná. Umenie a možnosť tvoriť ma inšpirovalo vďaka tomu, že som mohla vyjadriť svoje pocity, svoj vkus a vytvoriť niečo skutočne originálne. A ešte, keď sa to páčilo ľuďom, bol to super pocit. Ako tínedžerka som skúšala asi všetko – servítkovú techniku (decoupage), pletenie náramkov, aranžmány, výrobky z dreva… Bavilo ma aj len tak stĺkať latky dokopy, natierať, sprejovať, šmirgľovať – skrátka robiť niekedy pre dievča dosť neobvyklé veci.

Nápad „obliecť“ fľaše do myjavského kroja je naozaj originálny. Ako sa zrodil?

Otázku, ako vznikli moje fľaštičky, dostávam často. Začalo to nevinne. Vždy som inklinovala k ľudovým veciam – dedko hral na heligónku, mali sme kroje, babka mi rozprávala o ľudových odevoch, o tradíciách, a ja som tie príbehy počúvala. Až neskôr, približne štyri-päť rokov dozadu, som začala tvorbu zo stúh. Také tie ,hand-made´ vecičky, opaľované kvietky, aranžmány. Odozva od ľudí bola pozitívna, a tak som sa neskôr dostala aj k svadobným oblečeniam na fľaše. Môj ujo Rudo je hrdý kopaničiar, býva však dlhé roky v Bratislave, kde organizujú plesy. Raz mi hovorí: „Veď nám urob do tomboly nejakú fľašu, skús napríklad v myjavskom kroji.“ Zasmiala som sa a hovorím si, veď ja robím len ,svadobné´.  Hneď som však začala uvažovať, ako by som to vymyslela a pripravila. Nemám na to žiaden plánik, návod, ako to urobiť, ale pustila som sa do toho s chuťou a elánom. A vznikla prvá fľaša. Bol to muž. Keď si dnes na to spomeniem, naozaj sa musím pousmiať. Išlo totiž skutočne len o prvý pokus, prototyp. Fľašu som ,obliekala´ podľa obrázku zo starej knihy o Myjave, a snažila som sa čo najviac priblížiť k tomu, ako by kroj asi naozaj mohol vyzerať. Potom vznikla ďalšia fľaša, pri ktorej som už zmenila pár drobností. A napokon som zhotovila aj ženu v kroji, aby mužovi nebolo smutno.

Aké boli na tento netradičný ľudovo-umelecký výrobok reakcie?

Fľaše som odfotila na sociálne siete a keďže sa to ľuďom páčilo, veľmi ma to navnadilo k ďalšej tvorbe. Bola som hrdá na to, že je to môj vlastný výrobok, ktorý vznikol v mojej hlave, bez akéhokoľvek postupu a návodu. Všetko som si ušila sama, skúšala som jednotlivé materiály, vymýšľala zjednodušenia.  Tieto moje dnešné výtvory už v tej podobe, ako ich poznajú ľudia z internetu, predstavujú synonymum pre hodiny šitia po nociach, tisícky nápadov, boľavé prsty, aj množstvo prečítaných kníh o krojoch. Som však na ne neskutočne hrdá. Je to totiž kus zo mňa. Tá láska k ľudovému, ktorú nosím v sebe, bola zhmotnená.

Okrem fliaš v kroji však robíte aj iné krásne vecičky…  

Vyrábam aj obaly z dreva na tieto fľaštičky, aby sa dali pekne odniesť na akciu, pre oslávenca, na svadbu… Takisto u mňa nájdete aj drevené škatuľky, ktoré slúžia ako darček na rôzne drobnosti pre malé aj veľké deti, starých rodičov, oslávencov či novomanželov. Každú si môžete personalizovať, aby dokonale vystihla osobu, ktorej ju plánujete darovať. V minulosti som robila viacero druhov rôznych výrobkov, no nakoniec som si povedala, že menej býva viac, a základ mojej tvorby dnes tvoria práve fľaše v krojoch. Zvyšok sú darčekové škatuľky a doplnky pre nevesty.

Fľaše v myjavskom kroji sú také zaujímavé a jedinečné, že o ne majú záujem ľudia z celého Slovenska aj zo zahraničia. Kam všade vaše výrobky putovali?

Moje fľaštičky už precestovali kus sveta. Boli v Japonsku, Taliansku, Nórsku, viackrát v Amerike – najcennejšia pre mňa je fotografia z Grand Canyonu. Putovali tiež do Anglicka, Austrálie, samozrejme do Českej republiky. Záujem o ne majú všetky generácie. Robila som aj fľaše pre Myjavčanov, ktorí už nežijú v Myjave, no kus domoviny si chceli doma pripomínať práve prostredníctvom mojich fliaš.

Máte zrátané, koľko fliaš ste už do krojov stihli poobliekať?

Minikrojov, ktoré som ušila, je neskutočne veľa. Je to pre mňa ten najkrajší koníček. Do každej fľaše, ktorá mi prejde rukami, dávam kus seba. Okrem času a materiálu to vyžaduje aj veľa trpezlivosti. Ja však viem, že to za to stojí. Prostredníctvom tvorby som sa už stretla s množstvom zaujímavých ľudí, zažila som veľa krásnych akcií, kde som bola s mojimi fľaštičkami ako hosť. A to je možno dôvod, prečo to vlastne robím. Ocenenie a myšlienka, že sa ľuďom páči to, čo som si sama vymyslela, a že sú vďaka tomu šťastní. Jeden známy človek povedal: „Načo je tvor, čo netvorí?“ Tak toho sa držím.