GDPR? Nezmyselné kladivo na čarodejnice…

Chýbajú vám v novinách mená narodených, zosobášených či zomretých? Pravdepodobne je „na vine“ nové nariadenie Európskej únie o ochrane osobných údajov, známe pod skratkou GDPR. Samosprávy kritizujú, že im prinieslo len komplikácie, a z obavy pred vysokými pokutami radšej nezverejňujú nič, čo by mohlo zaváňať problémami.

„GDPR je jeden veľký chaos,“ hovorí starosta Hradišťa pod Vrátnom Lukáš Piroha. „Nielen obciam, ale aj fyzickým osobám chodí obrovské množstvo mailov, pretože neexistujú žiadne usmernenia a každý si znenie zákona o ochrane osobných údajov vysvetľuje po svojom. Snáď nie je ani oblasti na Slovensku, kde by sa neprichádzalo do styku s osobnými údajmi. GDPR spôsobuje obciam obrovskú administratívnu aj časovú záťaž, čo v konečnom dôsledku zaťažuje aj obecnú pokladnicu, pretože treba financovať nový projekt, školenie a podobne. A to všetko je na úkor času, ktorý by sme mohli venovať občanov a pre obec podstatne užitočnejším projektom.“ Čo sa týka uverejňovania mien, podľa L. Pirohu nejde len o jubilantov. Na akomkoľvek verejnom podujatí sa totiž ďakuje účinkujúcim či sponzorom, a zo všetkých strán tak „číha“ porušenie GDPR a hrozba obrovských sankcií, ktoré môžu byť pre malú obec likvidačné. „Aj pri doteraz platnej legislatíve bolo možné zabezpečiť dostatočnú ochranu osobných údajov. Každá fyzická osoba mohla sama z vlastnej vôle doručiť oznámenie obci alebo škole, že si neželá zverejňovanie svojich údajov alebo údajov svojho dieťaťa, resp. že si neželá uverejnenie fotografií z verejných podujatí, na ktorých by sa nachádzali. Mali sme jeden taký prípad a rešpektovali sme to,“ zdôrazňuje L. Piroha.

Nikdy problémy neboli…

Aj starostka Popudinských Močidlian Dana Žúrková priznáva, že GDPR obci spôsobuje určité problémy. „Na webovej stránke sme blahoželali k uzavretiu manželstva či narodeniu dieťatka a uverejňovali sme tu aj kondolenciu rodinám našich zosnulých. A to isté sme dávali aj do našich obecných novín. Nikdy nebol s týmito informáciami problém, práve naopak – ľudia boli radi, že sme si na nich spomenuli. Teraz budeme musieť nejako tieto informácie upraviť alebo pýtať súhlasy, čo je dosť komplikované a hlavne to zdržuje. Okrem toho, obci vznikli náklady, pretože vypracovanie bezpečnostného projektu a platenie človeka, ktorý zabezpečuje implementáciu zákona pre našu obec, celkom pochopiteľne niečo stojí,“ hovorí D. Žúrková. A pridáva aj konkrétnejší údaj: „Ročne budeme musieť na tieto záležitosti vyčleniť okolo 500 eur, čo pre malé obce nie je zanedbateľná položka. Je to napríklad  výška sponzorského pre organizáciu v obci, ktorá by bola za také financie vďačná.“ Starostka Plaveckého Mikuláša Marta Hlavatá zasa upozorňuje na problémy týkajúce sa písania obecných kroník. „Ak tam nemôžeme písať, kto sa narodil, zosobášil, kto zomrel, o čom budú ľudia čítať o dvadsať rokov? Akú informačnú hodnotu pre nich kroniky budú mať?“

Kladivo na čarodejnice

Podľa starostu Hradišťa pod Vrátnom Lukáša Pirohu je jednoznačne potrebné, aby ministerstvo vydalo usmernenie. „Jasne a stručne treba uviesť, ako majú obce postupovať, pretože na jednej strane tu máme infozákon, ktorý priamo ukladá obciam zverejňovanie údajov a informácií, ako sú napríklad zmluvy či faktúry, nehovoriac už o žiadostiach o informácie od občanov, a na druhej strane je tu GDPR, ktoré zakazuje zverejňovanie určitých údajov. Tento nesúlad spôsobuje často krát bezvýchodiskové situácie a nejasnosti v tom, čo sa zverejňovať má a čo nemá.“  S jeho názorom sa stotožňuje aj starosta Rohožníka Peter Švaral: „Na jednej strane majú byť samosprávy čo najotvorenejšie, na strane druhej si musia dávať obrovský problém, čo vlastne zverejňujú. Vzniká tak veľký rozpor, samosprávam hrozia obrovské sankcie, a GDPR môže v konečnom dôsledku slúžiť ako také kladivo na čarodejnice.“