Fitnes tréner Martin Roháček: Komu je práca radosťou, pre toho je život šťastím…

Je tu leto, a mnohí sa práve v tomto období odhodlávame k zmene životného štýlu. Patriť by do nej malo nielen posilňovanie, ale aj zdravé stravovanie. Seničan Martin Roháček, jeden z najlepších fitness trénerov a výživových špecialistov na Slovensku hovorí, že prvým rokom je stanoviť si presný cieľ. Ďalším je výber posilňovne a osobného trénera. Viac nám už ochotne prezradil v nasledujúcom rozhovore.   

Športovanie máte asi v krvi, keďže už v detstve ste sa venovali viacerým športom…

Odmalička som športoval. Lyžovať som začal okolo šiestich rokov a ako malý som vyskúšal karate, kde som ale dlho nevydržal. Tam mi totiž nevyhovovala príliš tvrdá disciplína, na ktorú som nebol pripravený. Vynechal som jeden tréning a tréner ma nechcel pustiť na pásové skúšky. Potom som skúsil hokej, to ma bavilo, no v tej dobe neboli peniaze na celú tú výstroj. Tam som to po troch mesiacoch zabalil. A prešiel som na basketbal. Ten ma chytil a venoval som sa mu pravidelne niekoľko rokov. Neskôr som si začal všímať, že som brzdený ľuďmi okolo mňa, a tak som hľadal čoraz viac niečo individuálne, v čom by som sa mohol rozvíjať. Cestu som si našiel k skateboardingu, ktorému som sa venoval tri roky. Avšak najväčší zlom nastal vtedy, keď som sa rozhodol spraviť niečo so svojou postavou a začal som cvičiť doma s vlastným telom. Z domáceho cvičenia som potom prešiel cvičiť do činkárne. Vtedy sa mi do cesty priplietol kickbox, ktorému som sa venoval štyri roky. Odkedy som však odišiel na výšku, ostal som sa venovať len kulturistike.      

Postavou ste vždy patrili k štíhlym, možno až chudým chalanom. Bol teda práve toto ten hlavný dôvod, prečo ste začali s posilňovaním?

Áno, postavou som bol veľmi chudý, preto som začal s cvičením. Chcel som pribrať a byť chlap. A tak sa mi podarilo v priebehu štyroch rokov pribrať 40 kíl. Začiatky boli zaujímavé. Viem, že som najprv veľa čerpal z časopisu Muscle and Fitness, vystrihol som si cviky, zápisky tréningov, jedálničky. Prvé zmeny som začal na sebe vidieť už po troch mesiacoch, čo som cvičil doma.

Prvé úspechy vás určite nakopli a posilňovanie sa stalo vašim životným štýlom. Nezostalo však len pri športe, začali ste sa zaujímať aj o stravovanie a jeho vplyv na zdravie človeka…

Ja som vlastne neskôr zistil, že toto je presne to, čo som vždy chcel, takže ma to tak pohltilo, že sa to stalo mojim životným štýlom ihneď. O výživu som sa zaujímal od začiatku, čo som začal cvičiť, ale keď si spomeniem na tie pokusy, veľmi vtipné mi to nepripadá, čo sme vtedy jedli. K nejakým reálnym informáciám o výžive som sa dostal až počas štúdia na vysokej škole, kedy ma to začalo naozaj baviť. Veľa informácií o tréningu a výžive som čerpal z kníh zo školskej knižnice a druhý môj veľmi bohatý zdroj informácií bol súbor 6 giga elektronických kníh v PDF o fitness a výžive v angličtine. Tak som sa snažil každý mesiac si vytlačiť jednu knihu a preštudovať. Ešte ako malé dieťa som neznášal čítanie, na výške sa to ale zlomilo, a začal som doslova bažiť po nových informáciách.

Zaujímavosťou je, že hoci ste na strednej škole študovali informatiku, nová športová záľuba vás natoľko oslovila, že ste sa rozhodli študovať Fakultu telesnej výchovy a športu.

Študoval som Šport a zdravie – fitness. Prečo? Preto, že som chcel mať záber na všeobecnú populáciu ľudí a široký výber predmetov, navyše špecializovaný na fitness, čo mi dalo ten správny pohľad na túto sféru športu. Škole vďačím za veľa. Štúdium však nebolo vôbec ľahké, ako si mnoho ľudí o FTVŠ myslí. Aj my sme mali za úlohu našprtať množstvo teórie o všetkých športoch, fyziológii, anatómii ľudského tela, dejinách športu a iných. A k tomu sme sem tam zažívali aj pocit, keď si človek siahne doslova na dno svojich síl pri prekonávaní štandardných požiadaviek zápočtov pre záverečné skúšky z rôznych predmetov. Jednoducho niekedy si daná disciplína vyžadovala hodiny tréningu. Ja som bral všetky predmety a disciplíny naozaj vážne a chcel som byť vždy pripravený. Určite musím povedať, že je veľký rozdiel medzi trénerom s certifikátom a trénerom s diplomom. V komunikácii, metodike, didaktike, v aplikovaní súvislostí a poznatkov, filtrovaní informácií…

Kedy ste začali zbierať prvé trénerské skúsenosti?

Prvé trénerské skúsenosti som začal zbierať už v druhom ročníku na vysokej škole, keď som sa zamestnal na dohodu ako inštruktor v malej posilňovni Fit Relax v Ružinove. Snažil som sa rozvíjať svoju osobnosť aj vedomosti v tejto oblasti, čo sa mi nakoniec ukázalo ako užitočné, keď som na jednej zo školských záverečných skúšok namiesto otázky o učive dostal ponuku na nové pracovisko. Nič lepšie ma ani stretnúť nemohlo. Dostal som sa do lukratívneho fitness centra so zaujímavou klientelou, výborným prostredím a vybavením. Tam sa moja kariéra začala naplno rozvíjať. Bolo to síce ťažké obdobie, keďže som študoval aj pracoval, no vďaka silnému zápalu som to zvládol. V tomto fitku som pôsobil viac ako štyri roky.

V súčasnosti máte založenú vlastnú spoločnosť ProFigure, ktorá poskytuje služby v oblasti starostlivosti o telo z každej stránky. Komu a akým spôsobom pomáhate?

Naše služby sú určené ľuďom, ktorí majú potrebu robiť niečo so svojou postavou, či už je to chudnutie, formovanie postavy, budovanie svalstva, rozvoj športovej výkonnosti a kondície, či rozvoj flexibility tela. Vo výžive nastavujem ľuďom stravovací režim pre rôzny cieľ, ktorý si zadáme na začiatku spolupráce. A v prípade potreby poskytujeme aj služby fyzioterapie,  ktoré sú založené na spolupráci so špičkovými odborníkmi.

Mnohí dnes na sebe poctivo pracujú, chodia do posilňovne, zdravo sa stravujú. No výsledky nie sú také, aké by si želali. V čom ľudia najčastejšie robia chyby? 

Chyba je väčšinou v stravovaní. Buď, že nie je kontinuálne, nepretržité aspoň mesiac. Alebo strana nie je vyhovujúca, dostačujúca. Avšak problém môže byť aj v tréningu. Keď sa bežne pozerám po fitku večer v peak tíme, tak je vidieť, že 90 percent ľudí cvičí zle.

Máte nejaké životné krédo, ktorým sa riadite aj vo svojej profesii? 

Je ich viac. Už Sokrates hovoril: „Zlí ľudia žijú, aby jedli a pili, dobrí ľudia jedia a pijú preto, aby žili“. Osvedčilo sa mi, a učím to aj svojich klientov, že trpezlivosť ruže prináša. No a blízka mi je aj veta Maxima Gorkého: Komu je práca radosťou, pre toho je život šťastím…