Na obnovu hlavnej budovy zámku chýba 30 miliónov eur Od záchrany ruín pamiatky po regionálneho lídra

Holíčsky zámok sa za posledných 20 rokov zmenil z chátrajúcej ruiny na jedno z najvýznamnejších centier kultúry a cestovného ruchu na Záhorí. O jeho záchranu, postupnú obnovu aj hľadanie nového využitia sa dlhodobo usiluje mesto pod vedením primátora Zdenka Čambala. V rozhovore hovorí o náročnej ceste, ktorá sa začala odkúpením zámku do mestského vlastníctva, o miliónových investíciách i plánoch na jeho ďalšiu rekonštrukciu. Približuje tiež nové atrakcie, kultúrne podujatia a víziu, ako vdýchnuť historickému areálu život pre obyvateľov aj návštevníkov mesta. Najväčšou výzvou však naďalej zostáva obnova hlavnej budovy zámku, ktorá si vyžiada desiatky miliónov eur…

Mesto Holíč odkúpilo zámok zo súkromných rúk v roku 2008 doslova v katastrofálnom stave. Ako s odstupom času hodnotíte vtedajšie rozhodnutie mesta?

Vtedy sa môj návrh odkúpiť zámok späť do majetku mesta zdal mnohým ľuďom prinajmenšom problematický. Pravdu mali v tom, že išlo o nezrekonštruovanú historickú budovu obklopenú samými ruinami. Nie všetko sa však dá vyjadriť len peniazmi. Nakoniec občanov spojila myšlienka záchrany tejto pre nás takej významnej historickej pamiatky.

Od tohto rozhodnutia až po dnešok nás delí takmer 20 rokov práce. Čo bolo počas dvoch dekád obnovy tohto obrovského komplexu najväčšou výzvou?

Výzvy boli dve. Prvou bolo samotné uchopenie myšlienky obnovy zámku, pretože na hlavnú budovu je potrebných minimálne 30 miliónov eur. Dôsledne sme však využívali všetky dostupné výzvy na možnosť využitia finančných prostriedkov z Európskej únie, dotácií z Ministerstva kultúry SR a tiež z nórskych fondov. Tak sa nám postupne podarilo obnoviť do moderného stavu depozity, tabačiareň, koniareň a v súčasnosti pokračujeme s hospodárskymi budovami z opačnej strany zámockého areálu. Čakáme na príležitosť pustiť sa do hlavného objektu, no musíme priznať, že pri takomto veľkom projekte nemáme ani na minimálnu spoluúčasť.

Holíč vnímate ako regionálneho lídra v oblasti voľného času. Pre rozvoj cestovného ruchu na Záhorí je ale zrejme potrebná spolupráca s okolitými mestami a obcami. Máte nejaké spoločné projekty?  

Najbližšie sme previazaní s obcou Kopčany, ktorá prirodzene tvorí súčasť bývalého cisárskeho panstva a samozrejme tým, že v jej katastri sa nachádza Kaplnka svätej Margity Antiochijskej, ktorá okrem duchovného významu, je aj dôležitou zastávkou pre turistov, cyklistov a návštevníkov Holíča.

Spomenuli ste obnovu budov v blízkosti letného cisárskeho sídla. Ktorý zo spomenutých projektov prináša najviac problémov?

Nehovoril by som o problémoch, naopak, som hrdý na každú konzultáciu s pamiatkarmi a rôznymi odborníkmi, ktorí nás usmerňovali a za pochodu viedli mesto k cieľu. Objavili sme pred koniarňou pozostatky hradieb z obdobia Czoborovcov, teda ešte pred samotným Františkom Štefanom I. Lotrinským. Zaujímavosťou bol tiež odhalený vrt v juhovýchodnom bastióne. Pre zaujímavosť uvediem, že v súčasnosti rekonštruujeme severovýchodný bastión a zdá sa, že bude skutočnou ozdobou, napríklad pri člnkovaní okolo vnútorného zámockého areálu. Návštevníkov prekvapí aj replika dobového dela, ktorá bude súčasťou bastiónu.

Nedávno ste uviedli, že na nové zázemie by bol hrdý aj sám František Štefan Lotrinský. Ktoré konkrétne prvky najviac odkazujú na jeho historický odkaz?

Kľúčovým slovom je komplexnosť. František Štefan I. Lotrinský bol z dnešného pohľadu vynikajúcim manažérom. Uznával zásadu, že panstvo si má zarobiť samé na seba a svoju prevádzku. Práve preto rozvíjal manufaktúry, spracovanie tabaku, chov koní a zveľaďoval prírodu. Opravujeme všetky nehnuteľnosti, ktoré po ňom zostali a vzhľadom na to, že hnuteľné statky zmizli v prepadlisku dejín, snažíme sa budovám definovať nový význam. Okrem prehliadok organizujeme sobáše, prenajímame spoločenské a kaviarenské priestory, rozvíjame klubovú činnosť, napr. pre historické automobily, máme vynikajúcu spoluprácu s Klubom historických vozidiel. Staráme sa o budovanie nových vodných plôch, výsadbu stromov a predovšetkým ukážkovú barokovú bylinkovú záhradu, ktorá je zdrojom estetických zážitkov aj poučenia. V tejto súvislosti je zaujímavé, že sa nám podarilo zokruhovať viacero trás zámockého cisárskeho korza, kde si každý návštevník nájde to svoje, od detských ihrísk, cez posedenia s nádhernými výhľadmi až po skutočné cvičenie, napr. na móle pri rybníku.

V akom štádiu sú aktuálne práce na zámockej kaplnke a kedy v nej plánujete odohrať prvý koncert?

Nemožno hovoriť o prácach. Správnym termínom je údržba a čistenie, pretože rekonštrukcia kaplnky vzhľadom na jej ponižujúce využitie v minulosti bude vyžadovať nemalé financie. Minulý rok prešla 1. fázou, reštaurátorským výskumom. Snažíme sa však priblížiť obdobie baroka cez ostatky fresiek a pôvodnej oltárnej výzdoby. Práve v takomto duchovnom priestore chceme organizovať koncerty a opäť nie na ziskovom princípe, ale na predstavení talentovaných mladých ľudí, absolventov Základnej umeleckej školy v Holíči.

V zámku je sprístupnená Čínska sála a zrekonštruovaná poľovnícka miestnosť. Čo všetko v nich návštevníci počas prehliadky uvidia?

Opäť musím pripomenúť, že v Čínskej sále sme zachránili iba tapety a nebol to lacný špás. Z pôvodného mobiliáru zostala len krbová rímsa, dve benátske zrkadlá, lustre a dve pece. Návštevník však môže vidieť repliky pôvodných čínskych tapiet visiacich na stenách Čínskej sály, ktorá na svoju nákladnú rekonštrukciu ešte len čaká. Vážime si každého návštevníka, ktorý má o nás záujem a šíri dobré meno nášho diela ďalej.

Veľkým lákadlom areálu zámku je člnkovanie vo vodných valoch. Plánujete do budúcna  rozširovať flotilu člnov alebo pridávať nové vodné atrakcie?

Zatiaľ sme využívali iba člny, ktoré kotvia na malom móle vo valoch, ale túto aktivitu plánujeme rozšíriť aj o člnkovanie na rybníku, čo bude podstatne väčšou atrakciou, najmä v spojení s pripravovanými podujatiami. Zažili sme prehliadku vodných modelov a exhibíciu dronov nad vodou, a verte, bol to mimoriadny zážitok.

Vráťme sa ešte k mólu. Všeobecne je považované za hit posledného mesiaca.

Stretáva sa tam veľké množstvo ľudí. Jednak tých, ktorí sú na prechádzkach za zdravím a využívajú svoj voľný čas na aktívny oddych, no najzaujímavejšie sú utorkové cvičenia jogy, na ktorých počet slečien a dám každého veku neustále narastá.

Areál zámku žije burzami, motorkármi aj športom. Ako sa darí koordinovať takýto bohatý program?

Máme veľmi fundované oddelenie kultúry a aj Turisticko-informačné centrum, ktoré spolu zabezpečujú každý týždeň priebežný kalendár pripravovaných podujatí.

Spomínali ste prípravu divadla a letného kina. Budú tieto predstavenia situované priamo na nádvorí alebo v širšom areáli?

Divadlo sa bude pravidelne hrávať vo valoch na zámku, taktiež v našej vlastnej réžii a s dobrovoľníkmi, ale bude to nielen pekne, ale aj zmysluplne strávený čas. Na zámku premietneme v rámci letného kina v stredu 23. júna (o 21.15 h) film Afterburn z dôvodu, že práve tu sa natáčala jedna sekvencia tejto hollywoodskej produkcie. Ostatné filmy budú premietané v amfiteátri.

Zdôrazňujete potrebu plniť sny občanov s podmienkou, aby minuli čo najmenej financií. Ako má mesto nastavenú cenovú politiku pre domáce rodiny?

Vstupné u nás je ozaj minimálne a často býva vstup voľný. Na kultúre sa nedá a nemá zarábať. Som zástancom rodín s malými deťmi a evidujem veľa mladých žien, slobodných alebo rozvedených matiek. V tejto súvislosti som hrdý, že Holíč má na počet obyvateľov najväčšiu sieť mestských bytov. Občania majú problémy s pôžičkami, lízingami a hypotékami a nedáva zmysel pridávať im starosti.

Sú voľnočasové aktivity v areáli zámku pre obyvateľov mesta Holíč nejako finančne zvýhodnené oproti bežným turistom?

Je to otázka blízkej budúcnosti prostredníctvom registrácie do aplikácie Munipolis.

rz, foto: mesto Holíč