Tichý zločin v krajine: Otravy dravých vtákov – forma vtáčej kriminality

Keď sa nad krajinou majestátne vznáša orol kráľovský, orliak morský alebo haja červená, málokto si uvedomuje, že tieto symboly voľnej a nespútanej prírody patria medzi najohrozenejšie živočíchy v Európe. Nie je to zapríčinené len stratou hniezdnych a potravných biotopov či zmenou klímy. Jednou z najzávažnejších a zároveň najmenej viditeľných hrozieb je vtáčia kriminalita, konkrétne úmyselné otravy dravých vtákov.

Tento fenomén predstavuje závažný ekologický aj spoločenský problém, ktorý sa odohráva často skryto, no jeho dôsledky sú ďalekosiahle. Aj na Záhorí mimovládna organizácia Ochrana dravcov na Slovensku v posledných rokoch zaznamenala viacero takýchto prípadov, napr. v okolí obcí Kopčany, Gbely, Borský Mikuláš, Malé Leváre, Veľké Leváre, Moravský Svätý Ján a Mokrý Háj.

Čo je vtáčia kriminalita?

Vtáčia kriminalita je súhrnný pojem pre nelegálne aktivity zamerané proti vtákom – od ich zabíjania, chytania a rušenia, až po ničenie hniezd či obchodovanie s chránenými druhmi. V prípade dravých vtákov je jednou z najčastejších foriem kriminality práve vykladanie otrávených návnad vo voľnej prírode. Ide zvyčajne o kusy mäsa alebo uhynuté zvieratá (napr. zvyšky zveri, holuby, hydina alebo vnútornosti z domácich hospodárskych zvierat), do ktorých páchateľ aplikuje nebezpečné pesticídy alebo toxické jedy pôvodne určené na likvidáciu hlodavcov. Primárnym cieľom páchateľov bývajú často „nepohodlné“ šelmy, ako líšky či túlavé psy a veľmi často aj dravé vtáky. Tie sa ako zdochlinožravé živočíchy alebo lovci ľahko dostupnej koristi dostanú do kontaktu s jedom a hynú v obrovských kŕčoch a bolestiach.

Dravce sú dôležité!

Dravce sú vrcholové predátory a prirodzenou súčasťou prírody. Regulujú početnosť populácií hlodavcov, hlavne hraboša poľného, čím udržiavajú rovnováhu v ekosystémoch a prispievajú významnou mierou k ochrane poľnohospodárskych plodín. Konzumáciou uhynutých zvierat plnia v prírode sanitárnu funkciu a tým zabraňujú šíreniu nebezpečných chorôb nielen medzi voľne žijúcimi živočíchmi, ale aj medzi zvieratami v hospodárskych chovoch. Ich prítomnosť je ukazovateľom zdravého prostredia – ak miznú dravce, znamená to, že niečo nie je v poriadku. Hoci sú na vrchole potravnej pyramídy, na ich populácie vplývajú rôzne negatívne faktory. Od prirodzených hrozieb, ako sú nedostatok potravy, konkurenčné vzťahy, nepriaznivé poveternostné podmienky, choroby a predácia, až po človekom spôsobené úhyny, akými sú neúmyselné aj cielené otravy. Práve otravy majú mimoriadne ničivý účinok, pretože často zabíjajú nielen jedného jedinca, ale celý rad ďalších živočíchov. Jeden otrávený kus mäsa môže zabiť orla, orliaka, haju, krkavca, líšku aj ďalšie druhy voľne žijúcich zvierat, ktoré sa k nemu dostanú. Navyše, mnohé dravce majú nízku reprodukčnú schopnosť (vyvedú len 1-2 mláďatá za rok), takže každá strata dospelého jedinca má výrazný nepriaznivý dopad na celú populáciu.

Motívy páchateľov

sa líšia, no spája ich jedno. Zvieratá, ktoré sa snažia otráviť, vnímajú ako hrozbu či nepriateľov, ktorí im môžu spôsobiť škodu. Vo všetkých prípadoch však ide o nezákonné a nebezpečné konanie. Používanie jedov v prírode je trestným činom nielen pre ohrozenie chránených druhov živočíchov, ale aj preto, že predstavuje riziko pre ľudí a domáce zvieratá. Psy na prechádzke aj deti, ktoré ochytajú „podozrivú“ návnadu, sa môžu ľahko otráviť.

Odhaľovanie otráv

Mŕtve vtáky sa často nájdu náhodne vďaka verejnosti alebo prostredníctvom signálu z inštalovaných vysielačiek na monitorovaných dravcoch, prípadne vďaka špeciálne vycvičeným psom, ktoré dokážu vyhľadávať jedy aj uhynuté zvieratá. Pri dôvodnom podozrení nasleduje policajné vyšetrovanie, veterinárna pitva a toxikologické analýzy zamerané na odhalenie jedu. Veľkú úlohu zohrávajú aj ochranárske organizácie, ktoré monitorujú hniezdiská, označujú vtáky vysielačkami a spolupracujú s verejnosťou. Každý nález mŕtveho dravca alebo podozrivej návnady môže byť kľúčovým dôkazom. Uvedeným aktivitám sa venuje aj Ochrana dravcov na Slovensku v rámci projektu „LIFE EUROKITE – Cezhraničná ochrana haje červenej v Európe, znížením mortality spôsobenej človekom“.

Prečo by nás to

malo zaujímať?

Otravy dravých vtákov nie sú len problémom „ochranárov“. Ide o otázku právneho štátu, bezpečnosti a nášho vzťahu k prírode. Krajina, v ktorej sú dravce cielene zabíjané toxickými a nebezpečnými jedmi, je krajinou, kde sa porušujú zákony a ohrozuje sa spoločné prírodné dedičstvo. Ak chceme, aby nad našimi lúkami, poľami a lesmi naďalej lietali orly, haje, sokoly, kane či myšiaky, musíme brať vtáčiu kriminalitu vážne. Osveta verejnosti, spolupráca záujmových skupín a dôsledné postihovanie páchateľov sú jedinou cestou, ako zastaviť tento tichý, no mimoriadne ničivý zločin proti prírode.

Text: Boris Maderič a Tomáš Veselovský