Plavčík dobrovoľným záchranárom civilnej obrany
V Chate nad plážou v rekreačnej oblasti Kunovská priehrada je už niekoľko dní zriadené karanténne centrum pre repatriantov. Stal sa prechodným domovom pre Slovákov vracajúcich sa z cudziny, ktorí tu čakajú, kým ich otestujú na koronavírus, aby sa po verdikte „negatívny“ konečne mohli pobrať za svojimi blízkymi. O repatriantov sa starajú dobrovoľníci – ľudia, pre ktorých sa pomoc druhým stala zmyslom života. Hoci majú svoje vlastné povolania a rodiny, neváhajú voľný čas obetovať iným. Patrí k nim aj Zdenko Babíček (47), ktorého mnohí poznajú ako plavčíka zo senickej plavárne.
Kedy a prečo si sa rozhodol stať sa dobrovoľným záchranárom civilnej obrany?
Bolo to ešte v roku 2011, keď som počul výzvu v Záhoráckom rádiu, týkajúcu sa projektu Dobrovoľný záchranár CO. Zašiel som osobne na Okresný úrad za prednostom, a ten zavolal vedúceho odboru krízového riadenia OÚ Igora Janšáka. Porozprávali sme sa, on mi projekt bližšie predstavil, a tak sa začala naša spolupráca. V tej dobe som pracoval v automobilke PSA Trnava, a keďže som vždy chcel a mal záujem pomáhať tým, ktorí to potrebujú, nebolo nad čím váhať.
Ako vyzerala tvoja príprava a pri čom všetkom si doteraz pomáhal?
Príprava dobrovoľníkov sa začala základným kurzom prvej pomoci na SČK Senica. Nasledoval kurz obsluhy technickej základne, teda čerpadiel, elektrocentrály, práca s dozimetrom na meranie radiácie, protichemická príprava, neskôr i základy zlaňovania, topografia, vyhľadávanie osôb v neznámom teréne a v zadymených a zavalených priestoroch, či stavanie protipovodňových hrádzí. Niektorí máme urobený aj pilčícky kurz, keďže veterné kalamity sú čoraz častejšie a pomoc pri odstraňovaní popadaných drevín je vítaná. Všetko sme najskôr preberali teoreticky a následne sme absolvovali praktické nácviky. Každé jedno školenie spojené s praxou dalo a dáva nášmu tímu veľmi veľa. A pri čom sme doteraz pomáhali? Napríklad pri hľadaní človeka, ktorý odišiel z domova a rodina o ňom nemala žiadne správy, to bol ostrý zásah. Pomáhali sme pri odstraňovaní pováľaných stromov po víchrici, spolupracujeme aj so zložkami DHZ, HaZZ a SČK. Okrem toho chodíme do škôl a škôlok, kde deťom a žiakom odovzdávame znalosti z problematiky civilnej ochrany, zdravotníckej prípravy, topografie či ochrany pred požiarmi.
Aj v súčasnej dobe je pomoc dobrovoľníkov nevyhnutná. V čom spočíva tá tvoja?
Odkedy nastala situácia s koronavírusom, som na Okresnom úrade v Senici. Každému pri vstupe do budovy meriam telesnú teplotu, aby sme zamedzili možnému ohrozeniu. Doteraz boli všetci v poriadku, čo je veľmi dobrá správa.
Patríš k tým, ktorí neváhali a zapojili sa do dobrovoľníckej pomoci aj v rámci návratu našich repatriantov na Slovensko. Ako vyzerá tvoja práca v karanténnom zariadení v Chate nad plážou?
Na Veľkonočný pondelok nám bolo oznámené, že do karantény majú prísť prví ľudia. Po ich príchode som im zmeral telesnú teplotu a pomocou cielených otázok som zisťoval ich anamnézu, či sa v súčasnosti na niečo neliečia, či napríklad netrpia alergiou. Následne repatrianti odchádzali na ďalšie stanovište, kde ich ubytovali. Musím zdôrazniť, že naša práca je vždy tímová. To je najdôležitejšie a zároveň aj najkrajšie. Závisíme jeden od druhého, navzájom spolupracujeme. Ja sa teraz podieľam na roznášaní jedál ubytovaným v karanténe. Po roznesení jedál zakaždým nasleduje dezinfekcia priestoru na chodbách rozprašovačom. Samozrejme, to všetko robíme v celotelovom ochrannom odeve, rúšku, rukaviciach, ochrannom štíte a návlekoch na topánky. Po vykonaní týchto úkonov ma dôkladne vydezinfikujú, až potom si môžem dať všetko dolu. Repatrianti sú disciplinovaní, pohodoví, všetko zvládajú bez problémov.
Mnohí ľudia majú strach z nákazy, aj preto by si na dobrovoľníctvo tohto charakteru netrúfli. Je aj pre teba strach prirodzený? Alebo sa ho snažíš potláčať?
Strach je prirodzený, aj keď ja osobne ho nepociťujem. Mám však rešpekt, a preto sa vždy maximálne chránim. Zdravie a život máme len jeden a nikde si ho nedokážeme kúpiť späť.
Čo by si odkázal ľuďom, ktorí uvažujú nad tým, že sa pridajú k dobrovoľníkom?
Vítaný je každý človek s dobrým srdcom, inak sa dobrovoľníčenie robiť nedá. Za túto prácu nie sme honorovaní. Každý z nás, ktorí tvoríme tím, to robí v prvom rade od srdca. Chceme pomáhať, to je naša jediná motivácia.
