Mnohých hubárov ani streľba neodradí…
Minulý rok Vojenský technický a skúšobný ústav Záhorie oslávil 90 rokov existencie.
Pozrime sa trocha do histórie…
VTSÚ je jedným z výskumno-vývojových pracovísk Ministerstva obrany SR zabezpečujúcich vývoj a skúšky zbraní, munície a výbušnín. Začiatky skúšania výzbroje na území terajšieho ústavu sú datované od roku 1927. V tej dobe tu bola vytvorená strelnica pre skúšky delostreleckých zbraní a munície pre vtedajšie Škodove závody Plzeň ako hlavného výrobcu zbraní a munície v bývalom Československu. Strelnica fungovala ako „Škodova továrenská strelnica“ v blízkosti Plaveckého Mikuláša. Prvé interné skúšky boli vykonané v marci 1928 a pre zahraničného zákazníka v máji 1929. V roku 1993 po vzniku samostatného Slovenska bol ústav súčasťou Výskumného ústavu Liptovský Mikuláš. V 70. a 80. rokoch 20. storočia bola realizovaná rozsiahla výstavba ďalších skúšobných objektov a modernizácia skúšobných zariadení. Do zániku ČSFR bol ústav orientovaný prevažne ako skúšobná základňa pre potreby rezortu Ozbrojených síl a zbrojného priemyslu. V roku 1994 bol ústav reorganizovaný na autonómnu organizáciu Vojenský technický a skúšobný ústav Záhorie.
Vznikom Slovenskej republiky ústav prebral i výskumné a vývojové aktivity a stal sa jedným z výskumno-vývojových pracovísk Ministerstva obrany SR zabezpečujúcich vývoj a skúšky zbraní, munície a výbušnín. Po vzniku samostatného Slovenska sme museli suplovať aj teoretické vývojové ústavy, ktoré po rozdelení Československa ostali v Čechách.
Čo považujete za najväčší úspech VTSÚ Záhorie?
V histórii nášho ústavu sa samozrejme striedali dobré obdobia s horšími. Dôležité je, že sme všetky krízy dokázali ustáť a ústav ďalej napreduje. Viaceré podobné ústavy v SR a ČR zanikli. Nám sa podarilo pracovisko povýšiť na akreditované skúšobné laboratórium pre oblasť zbraní, munície, výbušnín, muničných obalov a niektoré špeciálne techniky. VTSÚ má štatút autorizovanej osoby pre posudzovanie zhody výrobkov s požiadavkami technickej dokumentácie a vlastný certifikačný orgán. Sme oprávnení vykonať klasifikáciu výbušných látok a predmetov v zmysle odporúčaní OSN pre prepravu nebezpečných vecí.
Na tieto účely musí byť VTSÚ aj patrične vybavený. Aké druhy strelníc sa na jeho území nachádzajú?
VTSÚ Záhorie má niekoľko strelníc, každá z nich má svoje špecifické určenie a líšia sa veľkosťou a základnou infraštruktúrou. „Strelnica“ je však iba priestor na realizáciu určitej skúšky. Treba zdôrazniť, že ústav je skúšobné zariadenie. Pri každej skúške je realizované množstvo špeciálnych meraní za účelom získania parametrov, ktoré sú následne vyhodnocované. Treba mať rozsiahle spektrum meracích zariadení a prístrojov, personál na ich obsluhu, zvládnuté metodologické postupy realizácie a hodnotenia skúšok. Ďalej treba mať laboratóriá a pracoviská na množstvo úkonov pred samotnou skúškou, pretože skúšaný materiál musí mať garantované vlastnosti a bezpečnosť pri širokom spektre klimaticko-mechanických podmienok (napr. teplota od -40 0 C do +65 0 C). Naša činnosť nie je ako pri výcviku jednotiek (trafiť či netrafiť). Účel streleckých skúšok je diametrálne odlišný, a to hlavne zaručiť požadované parametre preskúšavaného materiálu.
Pravidelné streľby vo VTSÚ Záhorie sa nezaobídu bez určitej miery hluku, na ktorý si väčšina obyvateľov okolitých obcí už zvykla. Nie všetci však dokážu takéto narušenie životného komfortu tolerovať. Vysoká hlučnosť a otrasy pri streľbách prekážajú ľuďom v okolitých obciach, ale aj v Senici …
Nechcel by som pri tejto otázke rozoberať a vysvetľovať fyzikálne zákonitosti hluku, jeho vzniku, šírenia alebo možností útlmu. Bohužiaľ, výstrel je výbušná premena látky, je charakteristický rýchlym skokovým nárastom tlaku a šírením tejto tlakovej vlny pri pohybe atmosférou vytvára zvukový efekt. Sú to fyzikálne zákonitosti, ktoré sa nedajú zásadne ovplyvniť. Existuje iba málo možností na elimináciu týchto javov, od obmedzenia objemu, času výkonu skúšobnej činnosti, či vytvárania určitých protihlukových bariér. Všetky tieto opatrenia však majú svoje limity a nedokážu úplne potlačiť prejavy výbuchu alebo výstrelu.
Svoju úlohu tvoria okolité lesy, ktorých účelom je tiež eliminovať tieto nepriaznivé účinky. Bohužiaľ, rôznymi vplyvmi dochádza k rapídnemu znižovania kvality lesných porastov. Treba však zdôrazniť, že pri výbuchu alebo výstrele vzniká niekoľko zásadných javov:
- je to tlaková vlna, ktorej rozpad pri štandardných možnostiach, ktoré sú predmetom skúšok, je rádovo v stovkách metrov,
- seizmické vlny, ktoré sa vďaka priestorovému terénu šíria na veľmi malú vzdialenosť,
- zvukový efekt (hluk), ktorý sa šíri pomerne ďaleko a je závislý najmä od atmosférických podmienok, smeru vetra, tlaku vzduchu, vlhkosti vzduchu, oblačnosti a pod.
Chápem, že hluk môže určitým spôsobom narušovať niektorým ľuďom životný komfort. Nie je to však hluk trvalý. Ide o impulzný hluk, rádovo možno 10 impulzov v priebehu pracovnej doby, ktorý by pri určitej dávke tolerantnosti mohol byť akceptovateľný. V žiadnom prípade nemusia mať obyvatelia okolitých obcí obavy o svoj majetok a jeho poškodenie uvedenými vplyvmi.
Pri skúšaní zbraní a munície zrejme dochádza aj k poškodeniu okolitej prírody. Čo robíte pre to, aby ekologický dopad skúšobnej činnosti bol čo najnižší?
Áno, možno v podvedomí mnohých ľudí je, že našou činnosťou dochádza k devastácii okolitej prírody. Väčšina skúšobných strelieb je vedená na dopadové plochy, ktoré majú iba
trávnatý povrch alebo kroviny. Ale práve na týchto plochách sa narúšaním povrchu udržujú pomerne vzácne biotopy a veľká časť územia ústavu je súčasťou chránených území európskeho významu. Rozvíjame pomerne rozsiahlu spoluprácu so štátnou ochranou prírody, ochranárskym združením a sme spolurealizátormi niekoľkých projektov EK zameraných práve na ochranu prírody.
Možno negatívnejší vplyv na prírodu majú nedisciplinovaní turisti, hubári a ďalší návštevníci lesa, ktorí v ňom často zanechajú odpadky, plastové fľaše a pod. Bohužiaľ, musím konštatovať, že v mnohých prípadoch sú to aj obyvatelia okolitých obcí, ktorí ešte stále neváhajú vyviezť komunálny odpad, často i nebezpečný, napr. práčky, televízory a pod., do lesa, hoci v súčasnosti existuje sieť zberných miest. Takéto správanie určite rozvoju ekosystému neprospieva.
Novela zákona z roku 1997 o vojenských obvodoch dnes umožňuje viac-menej voľný vstup do vojenského obvodu v čase, keď sa neuskutočňuje činnosť. Nie je to pre ľudí nebezpečné?
Trvalý zákaz vstupu dnes platí len pre plochy, ktoré sú súčasťou skúšobnej infraštruktúry, najmä dopadových plôch. Verejnosť je informovaná o dobe činnosti VTSÚ, teda o čase, keď vstup verejnosti doň nie je možný z dôvodu ohrozenia života a zdravia. Tieto informácie nájdu na webovej stránke MO SR a VTSÚ Záhorie. Priestor s trvalým zákazom vstupu je označený informačnými tabuľami.
Ale správne ste povedali, že „vstup je viac-menej voľný“ ! A mnohí to tak vnímajú i v čase, kedy je činnosť ústavu a kedy platí zákaz vstupu. Stáva sa to čím ďalej tým častejšie. Autá zaparkujú na okraji lesa a bez ohľadu na zákaz vstupujú do lesa. Najvyhrotenejšie je to počas hubárskej sezóny. Vtedy neexistuje sila, ktorá by hubárov zastavila. Ale asi zabúdajú na skutočnosť, že nielenže často obmedzujú našu činnosť, ale riskujú aj svoje zdravie a svoje životy. S odstupom času sa ukazuje, že každý zákon je účinný len vtedy, ak existuje dostatočný kontrolný mechanizmus na jeho dodržiavanie a že ľudské vedomie a disciplína ešte nedozreli do takéhoto štádia, že by sme sa bez tohto mechanizmu obišli.
rz, foto: VTSÚ Záhorie
