Connect with us

V Zohore vás naučia, ako prežiť…

Rozhovor

V Zohore vás naučia, ako prežiť…

V Zohore vás naučia, ako prežiť…

Chcete zistiť, ako ste na tom so svojou psychickou odolnosťou, silou, odvahou a vôľou? Prihláste sa na kurz prežitia. Ten nielen spoľahlivo preverí vaše schopnosti, ale vás aj naučí, ako zvládnuť krízovú situáciu. Aj keď je jasné, že väčšina z nás sa nikdy neocitne v noci sama v lese a nebude musieť bojovať o holý život, kurz vo Výcvikovom centre prežitia v Zohore bude určite neoceniteľnou skúsenosťou. Viac sme sa o tejto téme porozprávali s hlavným inštruktorom centra Michalom Kovárom.

Ako sa zrodil nápad založiť Výcvikové centrum prežitia?

Pri tejto otázke sa musíme vrátiť minimálne o 20 rokov späť, keď som nastúpil na vojenskú službu do elitného 5. pluku špeciálneho určenia v Žiline. Tam som bol vycvičený ako člen prieskumnej skupiny, ktorá mala prežiť a plniť špeciálne úlohy v hĺbke nepriateľského územia po vysadení na padáku. Tam som nadobudol skúsenosti, ako prežiť, z toho vojenského hľadiska. Ďalšou školou, ktorá mi dala najviac, bola služba v Hasičskom a záchrannom zbore, v ktorej som slúžil 16 rokov ako hasič záchranár špecialista na stanici v Malackách. Tu som organizoval výcviky záchrany z výšky, hĺbky, jaskýň i s pomocou vrtuľníka, v rámci služby som zasahoval pri dopravných nehodách, požiaroch a rôznych mimoriadnych udalostiach. Absolvoval som množstvo výcvikov a súťaží po celom Slovensku. No a pri zásahoch som zistil, že ľudia často nevedia, ako sa majú správať a ako majú organizovať záchranu do príchodu profesionálnych záchranárov. Veľakrát sú to kľúčové minúty, ktoré rozhodujú o živote. Napríklad, zavolajú pomoc, ale keď človeku nebije srdce alebo má zablokované dýchacie cesty a oni sa 10-15 minút iba prizerajú, kým prídu záchranári, už je často neskoro. A to by stačilo, keby začali s resuscitáciou, alebo zraneného správne polohovali. Neraz ľudia panicky reagujú aj pri strate v teréne, a následne sa dostávajú viac a viac do problémov. Ku koncu roka 2015 som skončil službu v HaZZ a začal som plánovať, ako moje skúsenosti uplatniť a odovzdať ďalej. Oslovil som jednu akadémiu, ktorá sa zaoberá taktikou a streleckými kurzami. Vypracoval som koncept kurzov prežitia a 2 roky som pre nich pracoval ako inštruktor prežitia. Pre jednosmerné smerovanie k vojenskej taktike som však spoluprácu ukončil. Videl som cestu skôr v učení ľudí zvládať krízové situácie v mierových podmienkach, pri bežnom živote alebo pri dopravných nehodách. Keďže som veľa času trávil na strelnici, oslovil som chalanov, ktorí vlastnia Strelecký areál Zohor, či by sme v tejto oblasti nespolupracovali. Vypracovali sme koncept kurzov, orientovaný najmä na bežných ľudí, a tak vzniklo Výcvikové centrum prežitia Zohor. Máme vlastné priestory, učebňu, výcvikovú vežu a základňu, ktorá je v krásnom prostredí na Záhorí. K dispozícii je aj strelnica v prípade kombinácie taktických kurzov. Vieme však vycestovať a urobiť kurz či teambuilding prakticky kdekoľvek.

Ako taký kurz vyzerá?  

Základným kurzom, ktorý je akýmsi hlavným pilierom pre ľudí, čo nemajú žiadne skúsenosti s mimoriadnymi udalosťami, je kurz prežitia a zvládania krízových situácií. Trvá 24 hodín a nastavený je tak, aby ho fyzicky zvládol každý. Naučíte sa, ako zvládnuť stres a paniku, orientovať sa v teréne, pracovať s mapou a buzolou. Takisto získate znalosti o poskytovaní prvej pomoci a organizovaní záchrany. Naučíte sa prekonávať prekážky, zabezpečiť si vodu a potravu z okolia, či ako prežiť v improvizovaných podmienkach noc. Pokračovaním tohto kurzu je 48-hodinové prežitie. To je už pre náročnejších, sú tam presuny a nesiete si batoh s výstrojom. Pre tých, ktorých zaujíma práca s lanom a záchrana z výšky, máme kurz zlaňovania.  Jeho účastníci sa naučia používať lano a pomocou improvizácie záchranu z výšky, ale aj používať zlaňovanie ako športovú aktivitu. Pre pokročilejších máme taktické zlaňovanie a spúšťanie po lane Fast rope, simulátor vysadenia z vrtuľníka pomocou lana. Kurz Záchranár je určený pre širokú verejnosť, učíme v ňom, ako sa môže z každého človeka stať záchranár do príchodu profesionálnej prvej pomoci. Je strašné, že mnohí radšej neurobia nič, len aby pri záchrane iného niečo nepokazili. Pritom veľa pokazia práve tým, že nič neurobia. Neraz človeka doslova odsúdia na smrť. Na kurze používame pri poskytovaní prvej pomoci lekárničku z auta, lebo tá je najrýchlejšie dostupná. Veľa ľudí však ani nevie, čo sa v nej nachádza.

Pri príprave kurzov ste mysleli aj na rodiny s deťmi…

Presne tak, aby sme vyšli v ústrety aj týmto záujemcom, robíme pre nich rodinný kurz prežitia. Tu sa učia zvládať krízové situácie ako rodina a do činnosti sú zapájané aj deti. Vieme nakomponovať kurz aj podľa želania klienta, čo sa týka činností či miesta prevedenia. Pre nás je kľúčová autentickosť, ktorú do našich kurzov aplikujeme z našej praxe. Nie sú to žiadne načítané príručkové metódy, ale naše vlastné skúsenosti.

So svojimi klientmi chodievate aj do zahraničia. Kde všade ste sa takto „snažili o prežitie“?

Aby sme rozšírili obzor pre klientov, ale aj pre nás, začali sme robiť kurzy aj v zahraničí. Podstata je v tom, že sa hýbeme v inom prostredí, v iných podmienkach, a hlavne – človek je tam viac odkázaný sám na seba ako doma. V zahraničí to beriete zodpovednejšie lebo v niektorých lokalitách nemusíte natrafiť na človeka, ktorý by vám v prípade problémov rozumel. Prednedávnom sme sa vrátili z Mallorky. Veľa ľudí sa s iróniou pýtalo, čo to bolo za prežitie, veď ide o dovolenkový raj.  No Malorka má krásne skalnaté pohorie, a v týchto horách sme tri dni s plnou poľnou šliapali, spali, a niektorí si siahli na svoje fyzické aj psychické dno. Klienti plnili úlohy, ktoré im boli zadávané hneď po pristátí na letisku, doslova za pochodu. A o tom to je, poznať svoje limity a zdatnosť. Nesiete si všetko na chrbte, spíte pod širákom a orientujete sa v neznámom prostredí. Veľmi náročné bolo aj prežitie v Maroku, kde sme šli do hôr Veľkého Atlasu. Tam je paradoxom, že ste v Afrike, ale v horách vo výške okolo 3000 m je sneh. Zdolali sme najvyššiu horu Mount Toubkal (4160 m) a na druhý deň sme už šliapali rozpálenou planinou k Marrákešu. Na ostrovoch Malty sme zase testovali prežitie po stroskotaní. Čudovali by ste sa, čo všetko sa tam v rámci improvizácie dá robiť! V zime plánujeme ísť do Vietnamu, na pochod džungľou s naším kolegom, ktorý slúžil vo vietnamskej armáde ako bojový potápač.

Prezraďte aj nejakú perličku z „prežitia“…

Poviem jednu úsmevnú a jednu drsnú. Mali sme na kurze mamu s dospelou dcérou Vždy, keď učím topografiu, tak sa niekoľkokrát pýtam, či všetkému rozumejú. Jasnééé. Tak som ich poslal podľa azimutu cez les. Samozrejme, zablúdili. Keď som ich našiel, pýtam sa, v čom bol problém. A mama hovorí: „Ja nemám bríle a ona je blbá.“ Tak odvtedy sa vždy pýtam, či aspoň jeden z dvojice má okuliare. No a tá drsná príhoda, tá je z Maroka. Boli sme tam akurát v čase, keď sa chystal Marrákešsky summit. V oblasti nášho pôsobenia – to sme sa dozvedeli až po príchode domov – pôsobili teroristi z ISIL. Štyri dni po našom odchode z lokality a na mieste, kadiaľ sme prechádzali, brutálne popravili dve turistky zo Škandinávie. Dievčatá nedodržiavali pravidlá pohybu a taktiku v tejto oblasti, a to sa im salo osudné. Po prílete sme si v tomto prípade naozaj mohli povedať: prežili sme.

Ak niekto teraz uvažuje, že sa na váš kurz prežitia prihlási, čo by ste mu odporučili? 

Ak má niekto chuť čosi užitočné sa naučiť, dokázať sám sebe, že na to má, a nastaviť si svoje limity, je v našom Výcvikovom centre prežitia vítaný. Radi mu odovzdáme svoje skúsenosti. Našimi klientmi sú najmä bežní ľudia, ktorí sa chcú naučiť spôsoby zvládania činností pri mimoriadnych udalostiach. A tie môžu nastať, ani nemusí byť vojna. Poznatky z našich kurzov človek využije v situáciách, ktoré sa môžu stať pri napr. pri turistike, na hubách, pri dopravných nehodách, doma, či v zahraničí. Šťastie jednoducho praje pripraveným…

 

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Rozhovor

To Top