Aj bonboniéra môže byť umeleckým dielkom
Súlad ingrediencií a poctivé ručné spracovanie. Ak patríte k čokoholikom, u Lenky Macovej si určite prídete na svoje. Sympatická Záhoráčka totiž vyrába vynikajúce čokoládové bonbóny a ďalšie delikatesy z čokolády, ktoré rozmaznávajú nielen chuťové poháriky, ale sú aj potešením pre oko. Dôvod, prečo sa pustila do tejto nevšednej záľuby, je pritom prozaický: prestali jej chutiť bonbóny z obchodu…
Vyštudovali ste Ekonomickú univerzitu v Bratislave, teda niečo, čo je na míle vzdialené od čokoládovej alchýmie…
O čo viac ekonómie som študovala, o to menej sa jej venujem v profesijnom živote. Pracujem na oddelení zahraničného obchodu, čiže mojím profesijným chlebíčkom je predaj pre zákazníkov prakticky do celého sveta. K sladkému, pečeniu a čokoláde som mala blízko vždy. V detstve to bolo hlavne zo strany konzumácie, teda po Mikulášovi či Veľkej noci som mala všetky čokolády zjedené ako prvá a potom som prosíkala sestru, aby mi vydala niečo zo svojich zásob. Keď som sa v dospelosti osamostatnila, pomerne často som piekla. Koláče, torty, muffiny, všetko bola výzva a všetko som chcela vyskúšať. Veľa som sa inšpirovala na internete a až jedného dňa som tam našla úžasne vyzerajúce čokoládové bonbóny. Prestali mi totiž chutiť tie z obchodu. Čoraz častejšie to bola zmes oleja, ako čokolády Jednoducho, pri jedení neprichádzal ten pocit, keď zahryznete do bonbónu a čokoláda jemne praskne, nedostavil sa ani ten pocit na jazyku, kedy sa čokoláda úplne rozplýva.
Tak ste sa rozhodli vyrobiť si vlastné bonbóny?
Najprv som neverila, že niečo také by sa dalo vyrobiť v domácich podmienkach. Predsa len – bonbóny? A doma? Nedalo mi to. Jediné, čo bolo doma prístupné, bola forma na ľad. A tak sa to začalo. Roztopila som čokoládu, naliala do formy, dovnútra dala ovocie a zaliala. Negustiózny vzhľad bol v tom momente vyvážený chuťou. A odvtedy som začala po internete zháňať formy, čokoládu, začala som čítať, študovať a chytať depresiu z toho, do čoho som sa to dala. Od manžela som dostala k výročiu poukaz na kurz a po ňom som už vedela, že toto je to, čo ma neskutočne baví. Že ten uspokojivý pocit, keď otočíte formu s vychladenými, hotovými pralinkami, a vypadne 24 krásnych, lesklých bonbónov, je niečo podobné, ako keď ste v detstve utekali domov s vysvedčením plným jednotiek…
Čo všetko dnes z čokolády vytvárate?
Začalo to bonbónmi. Obyčajnými, čokoládovými. Bolo to ale treba niečím vylepšiť, a tak prišlo na rad zdobenie s metalickými práškami, s jedným zlatom, prišli na rad bonbóny s potlačou, či už na rôzne životné jubileá, alebo s logom firmy. Postupne som sa učila pracovať s farebným kakaovým maslom. Od bonbónov nebolo ďaleko k malým čokokrúžkom, tabuľkovým čokoládam, čokoládovej črievičke či veľkonočným vajíčkam. Zistila som, že tak ako torta môže byť prispôsobená na každú príležitosť, tak to ide aj s čokoládou a bonbónmi. Bonbóny viete vďaka kakaovému maslu farbiť na akúkoľvek farbu, viete na čokoládu písať, zdobiť ju sušeným ovocím, a vďaka šikovnej potlači dokážete na pralinky preniesť aj text či fotografiu.
Odkiaľ pri svojich výtvoroch čerpáte inšpiráciu? A čo všetko je pri tejto práci dôležité dodržiavať a rešpektovať?
Určite veľa inšpirácií prichádza z internetu. Nie je to o kopírovaní niečoho, čo už niekto urobil, pretože každý je jedinečný, keď niečo tvorí. Takže, ak aj by človek chcel urobiť niečo na sto percent „odkukané“, nikdy sa mu to nepodarí. Každý vkladá do svojho diela niečo zo seba. Pri práci s čokoládou je to naozaj ako s akýmkoľvek iným remeslom. Platí, že nič neurýchlite, aj keby ste chceli. Ak to má určený postup, verte, že to neoklamete. Ak čokoládu musíte temperovať, čiže zohriať na určenú teplotu, následne schladiť a opäť zohriať, neskúšajte tento proces obalamutiť Nevyjde to. A verte, hovorím z vlastnej skúsenosti. Ja som si zamilovala belgickú čokoládu Callebaut. Maximálne mi vyhovuje. Ako chuťou, tak spracovaním i balením. Popri klasickej mliečnej, horkej a bielej u nich nájdete aj jedinečnú Gold Caramel, a iba pre nich vyšľachtený ružový kakaový bôb a z neho pripravenú ružovú čokoládu Ruby, ktorá je, samozrejme, vyrobená bez akýchkoľvek farbív.
Kto sú vašimi prvými či najvernejšími ochutnávačmi?
Samozrejme, dcéra a manžel. Manžel už prešiel do štádia, že mu chutí všetko. Dcéra vie byť trošku prísnejšia a kritickejšia. Potom nasleduje naozaj široký okruh rodiny, kamarátov a kolegov, ktorí veľmi radi zdegustujú. Často sa stretávam s otázkou: „A nejaké nepodarky nemáš?“ A krásne je, že ma v tejto záľube všetci podporujú, za čo im ďakujem.
Riadite sa heslom „Rob, čo miluješ, miluj, čo robíš“. V čom je čaro a krása záľuby, ktorá vás tak chytila?
Áno, mám rada toto heslo, skrýva v sebe naozaj veľa pravdy. Ak človek robí to, čo miluje, je to vždy vidieť a cítiť. A človek to spozná podľa toho, že najprv sa nevie nakopnúť, ale potom, keď už začne, tak s nadšením pokračuje. Krása tejto mojej záľuby je, sa nikdy nedostanete do situácie, kedy by ste doma nemali niečo sladké. Teraz, samozrejme, žartujem. Krása práce s čokoládou je v tom, že pri výrobe bonbónov ich môžete vyrobiť tisíc a nemusia tam nikdy byť dva rovnaké. Časy, kedy sme otvorili bonboniéru a čakalo tam na nás 24 bonbónov manufaktúrne vyrobených, navlas rovnakých, sú dávno preč. Bonboniéra môže byť rovnako umeleckým dielom, ako napríklad torta. Baví ma, že môžem ľudí obdarovať niečím jedinečným, a hlavne vlastnoručne vyrobeným.
Máte nejaký zatiaľ nesplnený sen, ktorý sa týka výroby bonbónov a čokoládových výrobkov?
Určite. Raz si – bez srandy – pôjdem do Belgicka po certifikát o absolvovaní prestížneho kurzu, zameraného na prácu s čokoládou. A ten si potom hrdo vyvesím vo svojej výrobni.
