Chyby, ktoré teraz urobíme, nenapravíme ani za 200 rokov…

Najväčšiu chybu Senica urobila, keď si nechala zbúrať budovy s kultúrno-historickou hodnotou. Najmä na námestí. Zdá sa ale, že sme nepoučiteľní a chyby robíme aj dnes. Mnohé budú mať negatívny dopad na budúce generácie. Prinášame vám pohľad dlhoročného senického projektanta Jána Hromka na premeny vzhľadu mesta za posledné desaťročia.

Starší obyvatelia Senice hovoria, že mesto výrazne zmenilo svoju tvár. Skutočne je tá zmena taká veľká?

Narodil som sa v roku 1950 a pamätám si ešte starú Senicu, keď malo mesto 5 či 6 tisíc obyvateľov a všetci bývali v rodinných domoch. Prvé činžiaky sa v tej dobe ešte len začínali stavať. Dnes môžem povedať, že z pôvodnej Senice nezostalo takmer nič, čo ma veľmi mrzí. Za najväčšiu chybu považujem neuvážené kroky, ktoré boli určite dobre myslené, no viedli k likvidácii historických objektov. Mám na mysli najmä židovskú synagógu. Jej zbúranie považujem za neúctu k tomu, čo tu ľudia vybudovali, veď až tretina obyvateľstva Senice bola židovského pôvodu.

Staré objekty v Senici zrejme museli ustúpiť, pretože nastal rozmach bytovej výstavby a s tým súvisiacej občianskej vybavenosti. Poučili sme sa z tohto chybného kroku?

Žiaľ, nie. Chýb sa v Senici urobilo viacero. Jedným z nich bola aj samotná bytová výstavba a s ňou súvisiaca prestavba starej Sotiny. Sotina mala – podobne ako Kunov a Čáčov – charakter vidieka, ľudia tu žili v rodinných domoch. Namiesto nich vzniklo satelitné sídlisko s výškovými činžiakmi ála Bronx. Ľudia sa tu navzájom nepoznajú, stratila sa súdržnosť obyvateľov. Veľa ľudí „na hromade“ vždy prináša problémy v medziľudských vzťahoch. Okrem toho deti, vyrastajúce v činžiakoch, nežijú v súlade s prírodou, sú od nej odtrhnuté, často k nej nemajú žiaden vzťah. Výstavba v Sotine mohla byť riešená celkom iným spôsobom. Lokalita má ideálne postavenie, je uložená na kopci, smerom na juh. V tom svahu sa mohli po vrstevnici vybudovať cesty a rodinné domčeky. Boli by usporiadané kaskádovito, podobne ako je amfiteáter, a boli by otočené k slnku, ktoré by ich ohrievalo po celý deň.

Čo ešte považujete za zásadné chyby z minulého režimu, resp. z obdobia tesne po nežnej revolúcii?

Napríklad to, že si Senica nechala zobrať nemocnicu. Videl som hotové projekty, všetko bolo do detailu premyslené, naplánované, odsúhlasené, ba začalo sa aj s výstavbou. Dnes máme síce fungujúcu polikliniku, no nemocnica nám chýba a bude chýbať. Niekedy o živote človeka rozhodujú sekundy a kým pacienta prevezieme do nemocnice v Skalici alebo Myjave, môže byť neskoro. Nepáči sa mi ani to, čo sa stalo s areálom kasární. Dostali sme ho do majetku mesta prakticky zadarmo a mohli sme tu vybudovať napríklad krásne námestie aj s múzeom. Veľkým nedostatkom Senice je totiž to, že má len jedno námestie. Aj dedina má námestie!

Po roku 1989 nastal nový stavebný boom, v Senici pribudlo viacero  budov. Ako hodnotíte toto obdobie?

Po zmene režimov sa v Senici urobilo snáď ešte viac chýb, ako v minulosti. Rozpredali sme zeleň, vyrúbali stromy, namiesto zelených plôch vyrástli nové budovy a parkoviská. Keďže v meste absolútne chýba nejaká ucelená architektonická koncepcia, každá budova je iná, má iný charakter a štýl. Viditeľné je to najmä na námestí, kde vznikol jeden veľký architektonický nesúlad. Za môjho života sa senické námestie prerábalo sedemkrát, čo považujem za absurdné. Zlikvidovala sa tu nielen zeleň, ale s ňou aj ekosystémy, ktoré sa starali o priaznivú mikroklímu v lokalite. Pred dvoma rokmi v lete sa v Senici robilo meranie termokamerou – v parku bolo nameraných 37 °C, na námestí až 65 °C! Výstavba nových budov so sebou prináša aj veľké problémy s parkovaním. V meste je dnes viac áut, ako obyvateľov a bez výstavby podzemných garáží a garáží pod novostavbami je tento problém takmer neriešiteľný. Taktiež ľahkomyseľné zjednosmernenie ulíc za účelom zisku z parkovania prináša taký zmätok v doprave, že sám nedokážem cudzím šoférom vysvetliť, ako sa môžu dostať do cieľa.

Spomínali ste chýbajúcu koncepciu výstavby v Senici. Prečo ju mesto nemá?

Senica nemá útvar hlavného architekta, preto výsledkom je chaos a veľká nezodpovednosť. O výstavbe sa rozhoduje nekoncepčne, nevzdelane a bez zohľadnenia širších súvislostí. Akútnym problém Senice je chýbajúci obchvat, ale ten, ktorý je navrhnutý, má prechádzať mestom. To považujem za absolútne nezmyselné! Je potrebné, aby bol v meste zostavený tím odborníkov, ktorí Senicu a okolie dobre poznajú a vedia, čo jej obyvatelia potrebujú. Nemôže o všetkom rozhodovať jeden človek, pretože chyby, ktoré dnes urobíme, ani za 200 rokov už nenapravíme. Som rád, že tu veľmi dobre pracuje komisia pre výstavbu pri mestskom zastupiteľstve, ktorej som členom. Snažíme sa prijímať zodpovedné rozhodnutia, myslieť pri nich na budúce generácie a nadväzovať na koncepcie presahujúce volebné obdobia poslancov.

Komisia pre výstavbu poslancom zastupiteľstva neodporučila prijať zmeny územného plánu v súvislosti s rezervou cintorína a s lokalitou nad salašom v Kunove. V prvom prípade poslanci odporučenie zohľadnili, v druhom však nie.

Som rád, že zastupiteľstvo neodsúhlasilo zrušenie rezervy cintorína, bolo to zodpovedné rozhodnutie. Mesto musí mať nejaké usporiadanie, ktoré je logické, estetické a má určitú funkčnosť. A táto funkčnosť je v Senici sústavne narúšaná. Cintorín sa zapĺňa obrovskou rýchlosťou a tváriť sa, že nás sa netýka,  kde sa bude v budúcnosti pochovávať, je krátkozraké. Domy možno postaviť kdekoľvek, cintorín je však špecifické miesto, ktoré má svoje zákonitosti a ktoré treba rešpektovať. Iná situácia nastala v súvislosti s lokalitou nad salašom v Kunove, kde má investor záujem stavať nízkopodlažné domy. Tu poslanci zmenu územného plánu schválili, pričom zrejme nedomysleli dôsledky. Oblasť je ako rekreačná zóna vyčlenená na oddych a relaxáciu, pod priehradou sú chránené územia so zdrojmi pitnej vody. Ak tu postavíme domy, už tam nikdy rekreačná oblasť nebude! S bytovou výstavbou ide ruka v ruke aj výstavba ciest, inžinierskych sietí, parkovísk, osvetlenia, vývoz odpadu, zahustená doprava, veľký hluk a množstvo ďalších problémov. Otázkou  je, kde chcú Seničania potom oddychovať? Všetko je to o zodpovednosti voči obyvateľom mesta, súčasným aj budúcim. Záležitosti ďalšej výstavby v meste by nemali byť otázkou zisku investorov, ale skvalitňovania života obyvateľov, a to bez ohľadu na to, kto práve sedí v mestskom zastupiteľstve či na primátorskej stoličke.