Connect with us

Americko-ruská rodinka našla nový domov v Sekuliach

Spravodajstvo

Americko-ruská rodinka našla nový domov v Sekuliach

Americko-ruská rodinka našla nový domov v Sekuliach

Mnohým Záhorákom sa ich rodný kraj časom stane príliš malým a vyberú sa šťastie hľadať inam. V prípade Ľubky Karpukhinej a jej manžela Alana Craiga je to presne naopak. Hoci ani jeden z nich nepochádza zo Slovenska, pred štyrmi rokmi sa tu s rodinkou usadili, a za svoj domov si vybrali práve Záhorie.  

Ruska Ľubka a Američan Alan sa zoznámili v Moskve. Ľubka tu na univerzite študovala medicínu a keďže miluje históriu aj cudzie jazyky, pracovala ako prekladateľka a sprevádzala medzinárodné delegácie po Moskve. „S jednou delegáciou prišiel aj Alan. Je to predovšetkým umelec s unikátnou schopnosťou vidieť krásu európskeho umenia a architektúry, a mňa svojimi postrehmi veľmi  zaujal,“ spomína Ľubka. Alan sa do Moskvy ešte niekoľkokrát vrátil a snažil sa Ľubku presvedčiť, aby s ním odišla do Ameriky. Nakoniec tam išla na výskumný projekt v oblasti medicíny, a neskôr sa dvojica zosobášila.

Túžba po slovanskej kultúre aj maľovaní

Mladá rodinka žila v Pensylvánii a vo Washingtone, Ľubke však v Amerike chýbala slovanská kultúra a srdečné a úprimne vzťahy medzi ľuďmi. „Snažila som sa túto kultúru zachovať a vychovala som v nej aj naše deti. V USA sa mi nepáčilo to množstvo násilia a zbrane, ktoré sú tam bežné na každom kroku. Vedela som, že tam nezostaneme,“ vysvetľuje Ľubka. Alanova rodina pochádza z Veľkej Británie a aj on sa vždy cítil skôr Európanom, ako Američanom. V mladosti pôsobil ako výtvarník, jeho maľby vyhrali v USA niekoľko ocenení. Neskôr sa venoval medzinárodnému obchodu a kvôli hektickému pracovnému životu nemal na umenie dlhé roky čas, ani náladu. Vždy však dúfal, že raz znova nájde  inšpiráciu kresliť a maľovať. Príležitosť k tomu mu poskytlo práve presťahovanie do Európy. „O Slovensku som vedela dávno a chcela som sem prísť, len mi táto cesta trvala veľmi dlho. Správny čas urobiť dôležitý krok prišiel, keď deti trošku vyrástli. Chcelo to veľa odvahy a síl, ale stálo to za to,“ hovorí Ľubka.

Stali sa z nich Sekulané 

Na Slovensko rodinka prišla pred štyrmi rokmi. Syn Michal mal vtedy trinásť, dcéra Elizabeth jedenásť a najmladšia Radka štyri roky. „Hneď sme začali hľadať dom na Záhorí. Požičali sme si v Bratislave auto a išli sme rovno na sever. Precestovali sme veľa dedín, ale stále nás to ťahalo ďalej. V Sekuliach sme odbočili na dedinskú cestu a zastavili sme sa – zrazu sa nám tam zapáčilo. Sekuľské babičky nám ukázali dom, ktoré sme už predtým videli v inzeráte. Boli k nám veľmi milé a pohostinné,“ spomína Ľubka. Sekule ich chytili za srdce. Stále sa vracali na sekuľskú cestu, chodili na prechádzky do tamojšej prírody a pochutnávali si na krvavničkách a jaterničkách u mäsiarskeho majstra na Sekulských remeselníckych dvoroch. „Veľmi pekne nás privítala aj starostka obce Pavla Maxianová. Nakoniec sme sa rozhodli dom v Sekuliach kúpiť. Jednoducho sa muselo stať tak, že sú z nás Sekulané,“ s úsmevom dodáva Ľubka.

Znovuobjavenie inšpirácie

Alan v súčasnosti pracuje ako odborník v oblasti marketingu a medzinárodnej komunikácie. Ľubka sa venuje výučbe angličtiny a ruštiny v jazykovej škole. Zo starších detí sú stredoškoláci, syn Michal sa zaujíma o architektúru a dizajn, Elizabeth študuje ekonomiku. Najmladšia Radka hrá na klavíri, spieva a tancuje v detskom folklórnom súbore Juránek a ešte navyše je aj nadšenou hasičkou v DHZ Sekule. „Milujeme Slovensko a milujeme Záhorie. Sú tu najlepší ľudia, skutoční kamaráti. Nie všetko v našom živote bolo ideálne, boli aj ťažké časy a problémy, veď sme na Slovensku začínali úplne od začiatku. Ale väčšina ľudí k nám bola srdečná, úprimná a nápomocná. A to si veľmi vážime,“ priznáva Ľubka. Manžel Alan ju dopĺňa: „Je mi cťou bývať v tejto inšpirujúcej a bezpečnej krajine v srdci Európy, a vychovávať tu deti.“ O tom, že rodina našla svoj skutočný domov, svedčí aj fakt, že vlani začal Alan po dlhých rokoch opäť kresliť. Jeho štýlom sú klasické ilustrácie, aké môžete nájsť v starých knihách. Zatiaľ kreslí najmä krajinky Záhoria a zámky – tento rok mal dokonca dve úspešné výstavy. Jeho inšpiráciou je slovenská príroda, historické budovy a veľa talentovaných slovenských umelcov, napríklad záhorský výtvarník Jozef Chrena.

Súčasť živej ľudovej kultúry

Manželia hovoria, že ich príbeh je príbehom o návrate rodiny ku svojim európskym koreňom, o ceste tam, kam patríme. „V Amerike som deti od narodenia vychovávala v slovanskej a ruskej kultúre. Veľa detí so slovanskými koreňmi zabudlo svoj jazyk, my sme však boli rozhodnutí našu kultúru chrániť,“ zdôrazňuje Ľubka. Deti si na Slovensku veľmi rýchlo zvykli, len čo zistili, že slovenčina je ich materinskému jazyku – ruštine – veľmi blízka. „Rýchlo sa naučili rozprávať a cítia sa tu doma. Najmladšia Radka mala iba štyri roky, keď sme sem prišli, takže vyrástla v Sekuliach, chodí tu do školy, rozpráva po záhorácky a spieva záhorácke pesničky,“ s úsmevom prezrádza Ľubka. Rodina sa spoločne zúčastňuje na rôznych dedinských oslavách a podujatiach, zamilovala si napríklad krojované hody. „Naša dedina má veľa krásnych tradícií. Radka nosí kroj, vystupuje so záhoráckym folklórnym súborom a my sme radi, že sme sa stali súčasťou živej ľudovej kultúry,“ dodávajú manželia. Po čom ešte túžia a aké majú sny a plány do budúcnosti? „Radi by sme viac cestovali – po Záhorí aj po celom Slovensku. Zatiaľ sa musíme venovať rekonštrukcii domu a práci, veríme však, že sa nám tento sen raz splní. Alan by chcel nakresliť najznámejšie pamiatky a miesta Záhoria a prezentovať svoje diela na výstavách, aby inšpirovali ľudí. Sme šťastní, že sme na Záhorí našli svoj dom a chceli by sme tu zostať navždy,“ zdôrazňuje Ľubka.

 

 

 

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Spravodajstvo

To Top