Konopa siata sa opäť vracia na naše polia
Vyštudoval Lesnícku fakultu Technickej univerzity vo Zvolene a aktuálne pôsobí ako doktorand na Katedre pestovania lesa. Hlbočan MICHAL FILÍPEK má k prírode naozaj blízko, jeho srdcovou záležitosťou sú však aj ľudové tradície. Obidve oblasti dokázal spojiť v snahe o pripomenutie významu konopy siatej (Cannabis sativa) v Hlbokom, kde mala svoje pevné miesto už v dávnej minulosti. Hlbočanov, ale aj záujemcov z iných kútov Záhoria, chce inšpirovať k opätovnému návratu tejto rastliny na naše polia a k jej ďalšiemu spracovaniu.
Ako absolvent odboru Adaptívne lesníctvo máte určite blízko najmä k lesom. Kedy a prečo vás vlastne začala zaujímať práve konopa?
Ako doktorand sa na Lesníckej fakulte v súčasnosti venujem najmä problematike výskumu bukových a jedľovo-bukových pralesov. Takže, samozrejme, lesy a prírodu mám rád, a asi by som mohol povedať, že ma až fascinujú. Môj záujem o konopu však vzišiel z môjho koníčka, ktorým je folklór. V Hlbokom máme to šťastie, že sa hrdo hlásime k dedičstvu našich predkov. Napríklad si nespomínam, že by sa tu akákoľvek významná udalosť zaobišla bez krojovancov. Prakticky každá z našich starých mám má doma skriňu plnú krojov, ktoré sa využívali pri rôznych príležitostiach. A práve tu som sa po prvý raz stretol s konopnou látkou, z ktorej bol vyrobený mužský pracovný kroj či ženský rubáč. Dozvedel som sa, že ešte v období po 2. svetovej vojne sa v Hlbokom konope pestovalo a v domácich podmienkach aj spracovávalo, čo už dnes, bohužiaľ, nie je pravda. Preto sme si spolu s kamarátmi povedali, že by bolo dobré navštíviť pamätníkov, ktorí si tradičný spôsob spracovania konopy pamätajú, porozprávať sa s nimi a zachovať tak kus identity našej obce.
Keď sa povie „konope“, mnohým hneď napadne marihuana. Predmetom vášho záujmu je však iný druh tejto rastlinky…
Konopa siata a konopa indická, čiže marihuana, sú príbuzné rastliny a človek, ktorý nie je odborník, by si ich mohol pomýliť. Pokiaľ však ide o možnosti ich využitia, tie sú diametrálne odlišné. Základným znakom, ktorým sa konopa siata odlišuje od marihuany, je obsah psychoaktívnej látky THC (tetrahydrokanabinol). Zatiaľ čo na Slovensku povolené odrody konopy siatej môžu obsahovať maximálne 0,2 % THC, marihuana bežne dosahuje mnohonásobne vyššie hodnoty. Využitie marihuany je teda založené najmä na obsahu THC, využitie konopy siatej je skôr v priemysle, potravinárstve alebo stavebníctve.
Naši predkovia považovali technickú konopu za naozaj všestrannú rastlinu. Akú úlohu v ich živote zohrávala a na čo všetko ju dokázali využiť?
Pestovanie konopy má na území Slovenska veľmi dlhú tradíciu. Vo všeobecnosti platí, že pred vynálezom chemickej výroby textilu boli naši predkovia odkázaní na živočíšne vlákno, teda vlnu, a na rastlinné vlákna, teda najmä konopu a ľan. Zatiaľ čo pre chladnejšie a vlhšie regióny Slovenska bolo typické pestovanie ľanu, v teplejších oblastiach prevládalo pestovanie konopy. Konopa v životoch našich predkov zohrávala jedinečnú úlohu, v domácnostiach z nej vyrábali priadzu, dokonca z nej aj tkali látky. Celý proces spracovania konopy, od jej zberu z poľa až po ušitie napr. konopnej košele, trval veľmi dlho, čo znamená, že život našich predkov v Hlbokom sa doslova točil okolo konopy. Podľa kvality priadze sa potom z nej okrem už spomínaného oblečenia vyrábali aj posteľné plachty, uteráky, obrusy, ale tiež vozové plachty či mechy, používané v hospodárstve. Pre výnimočnú pevnosť vlákien konopa bola a stále je využívaná aj na výrobu konopných lán. Okrem toho si ľudia v minulosti cenili aj konopný olej, ktorý získavali lisovaním konopných semienok.
Ako to bolo teda s pestovaním konopy na Záhorí?
Ešte v 50-tych rokoch 20. storočia bola konopa u nás pestovaná bežne. Postupne sa však začala vplyvom príchodu lacnej bavlny a nových syntetických materiálov z našich polí vytrácať. Na popularite jej nepridalo ani stotožnenie s marihuanou a do istej miery až démonizácia tejto v minulosti takej významnej plodiny. Dôvodom, prečo napokon takmer vymizla z polí, bolo prijatie veľmi prísnych zákonov, ktoré upravovali a v podstate zakazovali jej pestovanie. Z rôznych zdrojov som sa dozvedel, že práve oblasť Záhoria bola jednou z lokalít, kde sa konopa na poliach udržala najdlhšie. Vo veľkom sa pestovala napríklad v okolí Holíča a Kopčian. Určite to súviselo s tým, že v Holíči fungovali Ľanárske a konopárske závody, kde sa priemyselne spracovávala. Po tom, čo sa pred 10 rokmi zjemnili legislatívne predpisy, začala sa konopa na polia vracať a postupne si získava opäť svoje miesto. Dokonca aj v Hlbokom sa jej pred pár rokmi začali venovať niektorí miestni poľnohospodári.
Vás táto rastlinka inšpirovala až natoľko, že ste v spolupráci s občianskym združením Prakoreň pripravili projekt s názvom KonOpäť. Jeho cieľom je zachovanie ľudových tradícií v súvislosti s pestovaním a spracovaním konopy v Hlbokom…
S myšlienkou zachovania konopárskych tradícií som sa pohrával už dávnejšie. V septembri som však začal študovať na Sokratovom inštitúte, čo je program neformálneho vzdelávania. Jeho súčasťou je okrem zaujímavých workshopov aj realizácia vlastného komunitného projektu. Pri výbere témy projektu, ktorej by som sa chcel počas najbližšieho roka venovať, preto úplne logicky padla moja voľba na konopu a na zachovanie konopárskych tradícií v Hlbokom. Oslovil som s ideou spolupráce členov o. o. Prakoreň a oni na moje veľké potešenie súhlasili.
Prvú aktivitu v rámci projektu už máte úspešne za sebou.
Bola to zaujímavá prednáška s mladým pestovateľom konopy siatej Pavlom Kováčikom zo Solčian, ktorý sa okrem jej pestovania venuje aj výrobe konopných produktov, akými sú napr. konopné semienka, olej alebo prášok. Veľmi nás potešila účasť takmer 30 nadšencov nielen z Hlbokého, ale aj z Prietrže či zo Senice. Prítomní získali informácie o histórii pestovania konopy, o možnostiach jej využitia dnes, či o problémoch, s ktorými sa dnešní pestovatelia konopy stretávajú. Konopa má v súčasnosti veľmi širokú paletu využitia napr. v potravinárstve (konopné semienko, konopný proteín), medicíne (liečba kožných problémov, tlmenie bolesti), stavebníctve (konopné izolácie a konopný betón), ale aj v textilnom priemysle. Okrem toho ju možno zaradiť aj medzi plodiny pestované v rámci ekologického poľnohospodárstva. Je totiž veľmi odolná voči ochoreniam a ak nepríde k extrémnym suchám, burina jej jednoducho nedokáže konkurovať. Tieto jej vlastnosti zaručujú, že sa dá pestovať prakticky bez postrekov, čo je v porovnaní s inými plodinami unikátne.
Predpokladám, že váš projekt bude pokračovať aj ďalšími aktivitami…
Samozrejme, v rámci projektu KonOpäť pripravujeme aj ďalšie podujatia a aktivity. Do júna by sme chceli stihnúť vydanie brožúrky o konope a konopárstve v Hlbokom a vrcholom projektu do tohto leta je pripravovaná výstava s témou konopárskych tradícií v obci. Doteraz sme okrem prednášky robili aj fotenie výšiviek na konopných plachtách a obrusoch. Radi by sme z týchto fotiek vydali kalendár na rok 2020. Už teraz však rozmýšľame aj nad ďalšími aktivitami, ktoré by sme v rámci o. z. Prekoreň radi usporiadali. O všetkých novinkách budeme informovať na FB stránke projektu KonOpäť a o. z. Prakoreň.
