Cez víkend vymieňa počítač za zásteru

Valentín je síce už za nami, no na to, aby sme urobili svojim blízkym radosť, nie je nikdy neskoro. Čo takpotešiť ich originálnou sladkou tortou, upečenou s láskou?  Presne také vznikajú pod šikovnými rukami budúcej novinárky Sabíny Štefkovej zo Senice. Pokojne by sme ich mohli označiť za malé umelecké diela – lahodia totiž nielen všetkým maškrtným jazýčkom, ale vďaka krásnemu zdobeniu potešia aj oko.

Kedy ste v sebe objavili záujem o pečenie?

Tak túto otázku mi kladie veľa ľudí. Samozrejme, prvé podnety pochádzajú už z detstva. Vždy som sa motala okolo mojej maminky v kuchyni a keďže ona je veľmi šikovná, niečo sa nalepilo aj na mňa. Vždy spomíname na to, aká šťastná som bola, keď mi dala vodu a múku a ja som mohla stáť tri hodiny v kuchyni a hrať sa s tým. Takže takto by som si vedela v hlave zatriediť, kde to celé začalo. A po tej vizuálnej stránke, od šiestich rokov som chodila na výtvarnú a milujem tvoriť doteraz. Som veľmi tvorivý človek, nevedela by som žiť bez sebarealizácie. No a keď ešte zoberieme fakt, že som taký jemný workoholik a nevydržím dlho sedieť a nič nerobiť, tak z toho vznikne jedna taká Sabína, ako som ja….

Takže ste boli také to zvedavé dieťa, ktoré rado asistovalo v kuchyni. Kedy prišla túžba po väčšej samostatnosti?

S mojou maminkou mám veľmi dobrý vzťah, sme najlepšie kamošky, takže, samozrejme, som jej v kuchyni asistovala každý víkend. To mi ale postupom času nestačilo, preto som začala tak rebelsky piecť koláče v dvanástich rokoch, kým bola ona v práci a nemohla mi to zakázať. Teraz sa na tom smejem a som rada, že som nepodpálila byt, v ktorom sme vtedy bývali. Ale je jasné, že láska k pečeniu sa u mňa budovala odmalička.

Spomínate si ešte na svoju prvú tortu? Pre koho bola a ako sa vydarila?

Prvé torty som začala piecť pre svojho brata každé leto k jeho narodeninám. Miloval „krtkúvdort“, ktorý sa dá kúpiť ako zmes surovín, len pridáte vajíčka, olej a pár iných vecí. Vtedy som to považovala za vrchol mojej gastronómie a bola som na seba hrdá. Ale tým, že ma pečenie naozaj bavilo, hľadala som stále nové recepty a skúšala, čo je dobré, a naopak, čo  nefunguje. Keď sa teraz pozriem na fotky spred pár rokov, tak sa len usmejem. Ale každý musí nejako začať… Ja som sa učila štýlom pokus – omyl. Je to asi tá dlhšia cesta, no veľmi poučná. Často ani nevieme, čo všetko dokážeme, kým sa naozaj do toho nepustíme a nevykašleme sa na to hneď pri prvom probléme. Nie všetko je ružové a možno si človek, ktorý sa o to vôbec nezaujíma, nevie ani predstaviť, koľko je za tým práce.

Dnes už máte za sebou desiatky tortičiek a obracajú sa na vás známi aj neznámi, ktorým vaše výtvory učarovali. Prezraďte, čím sú vaše torty iné, výnimočné?

Aj keď to je zatiaľ len taký môj koníček a nie úplná profesia, snažím sa do toho ísť na sto percent. Niekde som čítala, že dôležité je to, čo robíte, keď vás nikto nevidí. Nehľadať, ako si to uľahčiť, nehľadať nejakú skratku, či jednoduchšiu cestu. Keď chcete niečo robiť dobre, treba to robiť poctivo. Každý korpus napríklad miešam ručne, na všetko mám svoje vlastné recepty a naozaj to robím z lásky. Aj keď to možno znie ako klišé, no podľa mňa vidieť, keď robí človek niečo z povinnosti, a keď niečo robí preto, lebo to miluje. Ja osobne milujem sladké – torty aj zákusky – ktoré sú ľahké, nie úplne presladené, a keď je tam súhra sladkého akcentu s ovocným. Keď si dáte jeden kúsok a necítite sa úplne plný, ale máte chuť ešte si kúsok odkrojiť. Vždy, keď pečiem pre rodinu, tak od nich chcem spätnú väzbu, pýtam sa, čo by zlepšili a čo im naopak zasa najviac chutilo. Lebo nie nadarmo sa hovorí – sto ľudí, sto chutí. Objektívna kritika a úprimný názor je to, čo ma posúva ďalej a môj hnací motor je uspokojiť chuť každého. Lebo čo z peknej torty, keď chýba gastronomický zážitok a polovica ide do koša?

Existujú aj v pečení tort trendy? O čo je aktuálne záujem, aké požiadavky zákazníci majú?

Samozrejme, trendy existujú aj v pečení. Je dobré sa v nich orientovať a inšpirovať a, ale je na škodu, keď niekto nezapojí vlastnú fantáziu a len kopíruje. Momentálne podľa mňa letia viac tortičky bez marcipánu, ktoré sú zdobené ovocím, kvetmi, makrónkami, pusinkami, rôznymi čokoládovými dekoráciami. Také robím aj ja, aj keď klobúk dole pred všetkými žienkami, ktoré pracujú s marcipánom a fondánom, je to určite náročné. Z koláčikov je to stále trend zo zahraničia – cupcakes, brownies, panna cotta, tiramisu, spomínané makrónky, Pavlova a iné. No ja by som sa chcela postupom času začať venovať viac slovenským tradičným receptom. Milujem kysnuté cesto a koláčiky, ktoré robili ešte naše babky a prababky. Na konci minulého roka som bola trikrát v televíznej relácii Teleráno a prezentovala som tam aj také tradičnejšie slovenské recepty, ako škoricové slimáky či zemiakové gule s makom. No s receptom som sa trošku pohrala a urobila som škoricové slimáky s polevou z krémového syra zmiešaného s odšťavenou repou a posypala som ich opraženými vlašskými orieškami v mede a soli. Znie to možno zvláštne, ale bola to naozaj výborná súhra chutí.

Ste študentkou žurnalistiky, takže pečeniu ste sa začali intenzívnejšie venovať popri škole. Ako sa to dá zvládať? A vidíte práve v cukrárskom remesle svoju budúcnosť, alebo by ste sa chceli skôr uberať smerom k novinárčine?

Zvládnuť sa to dá, len si musím usporiadať čas a priority. Ale je to perfektné v tom, že svoj voľný čas si teraz celkom inak vážim a teším sa na každú voľnú chvíľu, napríklad aj na obyčajnú prechádzku v prírode s priateľom a mojimi dvomi psíkmi. Asi pri cukrárskom remesle zatiaľ zostanem, no najradšej by som skombinovala pečenie a tvorenie s písaním, žurnalistikou. Investigatívna novinárka zo mňa určite nebude, tri mesiace som stážovala v Tlačovej agentúre SR a utvrdila som sa v tom, že týmto smerom to nepôjde. Teraz je prioritou škola, snažím sa skombinovať štúdium, pečenie, a využívať svoj voľný čas na cestovanie. Len pred pár dňami som sa vrátila z Paríža a povedala som si, že sa musím naučiť piecť ich vynikajúce croissanty, ktoré sme každý deň raňajkovali. Na začiatku marca ma čaká celovíkendový kurz pri Prahe, kde sa budem učiť piecť tradičné recepty, v ktorých nahradíme živočíšne potraviny rastlinnými, vďaka čomu budú vhodné aj pre alergikov, ale i vegánov.  Táto téma ma teraz veľmi zaujíma, či už z etického, alebo ekologického hľadiska. Piecť takéto dezerty a zároveň ponúknuť takú istú chuť a kvalitu, to je pre mňa výzva.