Stretnutie po 12 rokoch: Za krstnou mamou do USA

Napriek tomu, že v Spojených štátoch má krstnú mamu, vídaval ju predovšetkým cez obrazovku počítača. „Keď bývala v Senici, trávili sme spolu veľa času. No naposledy som ju objal, keď som mal 8 rokov, a odvtedy som dúfal, že ju ešte uvidím,“ hovorí Seničan Daniel Ondrejka, absolvent Obchodnej akadémie v Senici. Sen sa mu splnil tento rok, kedy sa konečne vydal na dlhú cestu za oceán. Na stretnutie s blízkymi sa tešil ako malé dieťa.

Daniel vyštudoval odbor cestovný ruch a už to naznačuje, že cestuje naozaj rád. „Patrím k tým, ktorí chcú spoznávať nové krajiny, tradície, ľudí. Už ako 4-ročný som s rodinou navštívil mnohé krásy Slovenska, od západu až po východ. Okrem toho som zavítal aj do Poľska, Maďarska či Rakúska. USA však bolo mojou najvzdialenejšou destináciou,“ hovorí sympatický mladík. S cestou do Ameriky sa preňho spája niekoľko prvenstiev – po prvý raz letel priamym letom 10 hodín, prvý raz naživo videl oceán, mrakodrapy a americké trucky. „Tréma a obavy, ktoré vo mne silno rezonovali, som po niekoľkých hodinách rozdýchal. Veľké letisko, množstvo cestujúcich, hluk, kontrola – to všetko bolo pre mňa novinkou. Dlho som zvažoval, kedy pôjdem svoju krstnú mamu navštíviť, nebolo to však jednoduché, keďže som študoval,“ vysvetľuje Daniel. Nakoniec úspešne zvládol žiadosť o udelenie víz a jeho sen sa začal premieňať na realitu. „Musím priznať, sám som neveril, že sa to podarí. Priateľom, ktorí sa ma teraz pýtajú, ako bolo, odpovedám: Nebolo ani najlepšie, ale ani najhoršie…“

Realita iná než vo filmoch

Po prílete do Newarku Daniel čakal dve hodiny, kým príde na rad a prejde pasovou kontrolou. Nakoniec pečiatku do pasu pre vstup do krajiny dostal. „Ako som vzápätí zistil, Amerika nie jelen ten sladký život ako vo filmoch, realita mojimi očami bola iná,“ priznáva. Nemá na mysli bohatšie oblasti USA, ale New Jersey, teda oblasť, v ktorej dva mesiace žil. „Na jednej strane je rozdiel, keď hovoríme o ľuďoch, ktorí sa narodili a žijú v USA, pretože tam majú rodinu, vlastníctvo, priateľov a pomocnú ruku. Na druhej strane je iné žiť tak ako cudzinec, prisťahovalec. Z môjho pohľadu cudzinec, ktorý príde do zahraničia, má málokedy otvorenú náruč, ak ho tam nečakajú príbuzní. Musí si nájsť prácu, bývanie  a ak plánuje zostať natrvalo, určite uvažuje nad ,papiermi´, ktoré môže získať vstupom do manželstva. Ako sa hovorí, ,papier nepustí´,“ vysvetľuje Daniel.

Jednoducho, ak sa chce cudzinec zaradiť medzi strednú a vyššiu vrstvu, pokračovať v štúdiu či pracovať v lepšej sfére, nemá to jednoduché. „Tak ako na Slovensku, aj v USA stretnete ľudí bez domova či ľudí, ktorí sa snažia prežiť, cudzincov bez dokladov, ktorí pracujú ako pomocníci v kuchyni, v upratovacej službe či ako obsluha čerpacej stanice, vo dne i v noci. Vo všeobecnosti sú Američania pohodoví, neriešia to, či majú umyté okná pred sviatkami,  alebo či treba pozametať lístie pred dverami domu, pretože ide Halloween či ThangsgivingDay – jednoducho chcú žiť život čo najlepšie a čo najviac si ho užiť,“ konštatuje Daniel.

Mladého Seničania príliš neokúzlil ani New York, najľudnatejšie mesto USA. „Z môjho pohľadu je to znečistené a hlučné mesto, kde ľudia do seba doslova narážajú. Každý je uponáhľaný, s telefónom v ruke – asi preto, že ide o najväčšie centrum obchodu a finančníctva. Nechcem však myslieť príliš negatívne. Asi najviac sa mi páčil TimeSquare, ktorý je akýmsi stredom centra Veľkého jablka. Je hlavnou križovatkou Manhattanu, stretáva sa tam Broadway a známa Siedma avenue. Očarili ma aj vysoké budovy v oblakoch a svietiace reklamy na každom rohu, ktoré som dovtedy videl len na obrázkoch a na monitore počítača.“

Počasie bolo podľa Daniela ako na hojdačke, celkom odlišné od toho slovenského: „Takmer do polovice októbra bolo horúco, no najviac ma počasie nahnevalo vo štvrtok, v deň odletu, pretože nastala snehová kalamita. Cesta bola neprejazdná, ľudia na seba trúbili a let, ktorý mi meškal päť hodín, nakoniec zrušili. Na jednej strane som bol rád, pretože som mohol byť v USA o tri dni dlhšie, no na druhej strane som sa tešil domov, na blízkych a priateľov. Z meteorologického hľadiska sú však takéto výkyvy pochopiteľné, keďže USA obmývajú oceány,“ hovorí Daniel.

Čo ho v USA príliš nenadchlo, bola určite gastronómia. Ako je totiž známe, Američania preferujú rýchle občerstvenie. „Priznám sa, ochutnal som nejaký ten burger a raz som navštívil TacoBell, ale my sme viac zostávali verní našej slovenskej kuchyni a snažili sme sa kupovať suroviny, s ktorými sme sa aspoň trošku mohli priblížiť slovenským jedlám. Veľa vecí sme našli v malom ruskom obchode, pretože mnohé suroviny máme spoločné.“

Očarený pamiatkami

Počas svojho pobytu v USA Daniel navštívil veľa miest, najmä v oblasti New Jersey, kde býval u krstnej mamy. V New Yorku za jeden deň stihol vidieť známu štvrť Manhattan, Broadway s množstvom divadiel i spomínanú  „križovatku sveta“ – TimesSquare. V New Jersey zasa navštívil RaritanBayWaterfront Park s úchvatným výhľadom na panorámu mesta New York, park J. F. Kennedyho, Cheesecaque park, kde mnohé rodiny trávia voľný čas na piknikoch v prírode, New Jersey Lighthouse – historický maják v blízkosti kasární, či plážové mesto LongBranch. „Všetky miesta či pamiatky, ktoré som navštívil, ma potešili a očarili. No a čo by som odporučil našincom pri návšteve USA? Záleží od toho, do akej oblasti či mesta človek cestuje, čo ho baví, čo je jeho koníčkom, prípadne čím sa zaoberá. Ak idete do New Yorku, určite treba vidieť Sochu slobody, Empire State Building aCentral Park. Návšteva tohto veľkomesta však nie je záležitosťou na jeden deň, sám som neprešiel viac ako polovicu toho, čo by som chcel. Ale aj tak som vďačný za to, že som mal možnosť vidieť New York City v plnej kráse priamo pred sebou,“ zdôrazňuje Daniel.  V budúcnosti chce určite do USA ešte zavítať ako turista, no žiť natrvalo tam  neplánuje. „Nie je to také jednoduché žiť tam, aj keď to tak možno vyzerá. Tí, čo sami žijú v zahraničí, vedia, o čom hovorím. A nejde len o iný spôsob života, iné prostredie, zvyky či tradície…,“ konštatuje Daniel.

Brány do sveta sú otvorené

Zrealizovať cestu do Ameriky stálo Daniela aj jeho rodičov množstvo času a vybavovania. No neľutuje. „Táto cesta vo mne zanechala niečo, na čo len tak rýchlo nezabudnem. Bol to aj stres, ale najmä spomienky a dobrodružstvo. Vedieť trochu po anglicky nie je na škodu, i keď si myslím, že takúto návštevu by zvládol aj človek, ktorý ovláda len základy. Budúcim turistom by som chcel poradiť, aby radšej leteli v lete a priamym letom, pretože toho môžu navštíviť ešte viac, ako ja. Okrem kúpy letenky je dôležité uzatvoriť zdravotné poistenie, a samozrejme, zameniť si aj nejakú hotovosť. “

Daniel priznáva, že spočiatku váhal cestovať sám, no uvedomuje si, že už bol najvyšší čas prekonať tieto obavy. „Viem, že nie všade kvitnú červené ruže, ale za vyskúšanie človek nič nedá. Treba ísť do sveta, kým je človek mladý, a ak má v zahraničí rodinu, či má s kým ísť, je to o to lepšie. Tak teda neváhajte, a určite to skúste.  Brány do sveta sú stále otvorené, a možno svet čaká práve na vás,“ dodáva Daniel.