Connect with us

Nové srdce Jakubovi zachránilo aj zmenilo život

Téma

Nové srdce Jakubovi zachránilo aj zmenilo život

Nové srdce Jakubovi zachránilo aj zmenilo život

Zdravie nie je samozrejmosť. Je to dar, ktorý si treba strážiť ako oko v hlave. Škoda len, že na to často prídeme až vtedy, keď ho strácame. Jakub Filiač z Borského Mikuláša cenu zdravia veľmi dobre pozná. Na začiatku jeho príbehu bola obyčajná chrípka, ktorá vyústila do zlyhania srdca a boja o holý život. Dnes sympatický mladík oslavuje narodeniny dvakrát v roku: prvý raz v deň, keď sa narodil, a druhýkrát, keď dostal nové srdce. 

Jakub mal sedemnásť a navštevoval tretí ročník strednej školy, keď dostal chrípku. Nezostal však doma – myslel si, že ako rýchlo choroba prišla, tak rýchlo aj odíde. Namiesto toho sa mu zdravotný stav zhoršoval.  „Mal som silné bolesti brucha a lekári si mysleli, že ide o virózu. Choroba však postúpila tak ďaleko, že som skoro nemohol chodiť,“ spomína na začiatok najťažšieho obdobia svojho života dnes už 25-ročný mladý muž. Keď bolesti neustupovali, musel ísť do nemocnice. Tam zaznela ďalšia diagnóza: infekčná mononukleóza. Liečba sa však míňala účinku a Jakubovi bolo čoraz horšie. Nevládal sa už ani nadýchnuť. Na ultrazvuku zistili, že má zväčšenú pečeň a pľúca, no srdce vtedy  nikto neskontroloval.Chlapec už len ležal na posteli a telo mu zahlcovala voda.„Keď mi napuchli nohy, dostal som od personálu nemocnice radu, aby som si ich vyložil hore. To však bolo ešte horšie,“ hovorí Jakub. V tom čase mu robili ďalšie vyšetrenia a jedného dňa ho urgentne previezli na jednotku intenzívnej starostlivosti detskej kardiológie. „Okamžite ma uspalia na pravej strane mi spravili hrudnú punkciu, ktorou mi odsali tekutinu z oblasti pľúc, žalúdka i srdca. Na JIS detskej kardiológie na Kramároch som strávil približnedva mesiace. Keďže som bol stavbou tela dospelý, ale vekom mladistvý, neskôr mapreviezli do Národného ústavu srdcových chorôb, kde mi biopsiou zistili zápal srdcového svalu.“ Zápal Jakubovi poškodil srdcový sval natoľko, že už nedokázal vytlačiťdo organizmu potrebné množstvo krvi.

Ležal na zemi, a NIKTO mu nepomohol 

Stanovenie diagnózy však v Jakubovom prípade znamenalo len začiatok dlhej a ťažkej cesty. Dva roky  prežíval doslova zo dňa na deň. „Nemohol som si plánovať žiadne aktivity. To, ako som sa cítila čo som vládal, totiž ovplyvňovalo aj počasie, tlak,“ spomína.Jeho stav sasíce na istú dobu ustálil, no koncom leta 2012 sa začal rapídne zhoršovať. Lekári sa rozhodovali medzi pumpou, ktorá nahrádza celú ľavú komoru srdca, a kardio-defibrilátorom. Jakub zvolil druhú možnosť. Spomína si, ako mu „strojček“ dvakrát zachránil život. „Prvý raz ma ,nakopával´ späť do života vtedy, keď som si bol posedieť s kamarátmi a odchádzal som domov. Blížil som sa k autu, keď som skolaboval. Ľudia okolo mňa chodili, a hoci som ich prosil, aby mi pomohli, nikto sa nezastavil. Mysleli si, že som opitý. Až kamarátka išla náhodou okolo a našla ma ležať na zemi.“ Keď sa Jakub po dramatickom víkende vybral do nemocnice, už si ho tam nechali. V nemocnici hodefibrilátor zachránil druhýkrát, priamo pred zrakmi jeho rodiny.Ortieľ lekárov znel jednoznačne: buď sa podarínájsť atransplantovať mu nové srdce, alebo nemá šancu na záchranu.

 

Štvorhodinová operácia

Nádej na to, že sa pre Jakuba včas podarí vhodné srdce nájsť, bola veľmi malá. Jakub má totiž krvnú skupinu nula negatív, čo znamená, že on môže krv darovať komukoľvek, no jemu môžu dať len krv od človeka s rovnakou krvnou skupinou. „Bol som asi mesiac v poradovníku čakateľov na transplantáciu, keď ma v noci zobudil lekár a dve sestry. Oznámili mi, že majú pre mňa srdce a idú ma operovať,“ hovorí Jakub. Operácia trvala približne 4 hodiny a po jej úspešnom zvládnutí nasledovalo dlhé zotavovanie.,,Chcem veľmi poďakovať celému transplantačnému tímu, docentke Eve Goncalvesovej,všetkým lekárom, sestričkám a zdravotným bratom, ktorí sa celú dobu o mňa starali,“ zdôrazňuje Jakub.

Na svet sa dnes pozerá inak

Zachránený mladý muž  dnes žije úplne normálny život. Je  zamestnaný ako predajca áut značky Volkswagen vo firme Hílek a spol. v Malackách a práca je preňho zároveň aj koníčkom.Zatiaľ je slobodný a bez priateľky, verí však, že si svoju životnú lásku nájde. Usilovne pracuje aj na tom, aby bol vo forme. Ujal sa hoprofesionálny fitnes trénerJozef Exner, ktorý mu zostavil tréningový aj stravovací plán. Hoci každý svoj krok musí konzultovať s lekármi, Jakub sa už teraz cíti oveľa lepšie. Určité obmedzenia stále má, ťažkosti mu spôsobujú napr. horúčavy či mrazivé počasie, kedy sa mu ťažšie dýcha. No dokáže si užívať život a je za druhú šancu vďačný. Čie srdce ho zachránilo, nevie, a zrejme ani nikdy vedieť nebude – etika nedovoľuje, aby mu tieto informácie boli poskytnuté. Cíti však, že nové srdce ho zmenilo. Inak sa pozerá na svet, váži si každý deň. „Blízki mi hovoria, aby som to nebral tak, že je to niekoho srdce, pretože teraz je už moje. Ja ale viem, že niečo z toho človeka vo mne stále žije.Každý rok v deň mojich druhých „narodenín“ idem zapáliť sviečku na pamiatku toho, kto mi daroval druhú šancu na život.“

Čas je dar…

Jakubovi sa zmenili aj priority: „ Viem, že život nie je o naháňaní sa za hmotnými vecami. Keď človek nemá zdravie, nemá nič,“ konštatuje. Je presvedčený, že naše životy sú cenné práve preto, lebo netrvajú večne. „Čas je dar, a je dôležité, aby sme ho nepremrhali. Mali by sme robiť niečo, čo stojí za to. Bojovať za všetko, na čom nám záleží. Aj keby to bolo ťažké, a aj keby sa nám to nemalo podariť,“ zdôrazňuje sympatický mladík. „Veď ako lepšie sa dá žiť?“

 

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Téma

To Top