Pilot Boeingu 737 Milan Vávra: Do práce stále chodím s radosťou…

Rodák zo Štefanova Milan Vávra má povolanie, o akom sníva nejeden malý chlapec. Je kapitánom dopravného lietadla Boeing 737-800 NG a nalietaných má približne 5000 letových hodín. V súčasnosti pracuje v českej leteckej spoločnosti Travel Service, ktorá počas roka prepravuje cestujúcich na viac než 300 letísk na štyroch kontinentoch. Vďaka svojej profesii žije Milan doslova s hlavou v oblakoch, stratiť hlavu si ale v žiadnom prípade dovoliť nemôže. Práca kapitána lietadla totiž vyžaduje koncentráciu a schopnosť rýchlo a správne reagovať v každej situácii.

34-ročný Milan priznáva, že lietať chcel hádam odjakživa: „Odkedy som vedel rozprávať, kreslil som si lietadlá a hovoril mamine, že raz budem pilotom. Neskôr som si začal stavať plastové modely lietadiel, čítal som a zaujímal sa o všetko, čo súviselo s lietadlami. Som veľmi vďačný svojim rodičom, že pri mne po celý čas stáli a v ceste za splnením môjho sna ma podporovali – finančne aj morálne.“ Keď po skončení základnej školy prišlo rozhodovanie, čo ďalej, Milan mal jasno, chcel ísť na leteckú vojenskú školu. Rodičia ho vtedy odhovorili, radšej ako vo vojenskej stíhačke ho chceli vidieť v dopravnom lietadle. „Dnes som za to veľmi rád. Vyštudoval som stavebnú priemyslovku, a po jej skončení som sa dostal na Žilinskú univerzitu, katedru leteckej dopravy, ktorú som úspešne absolvoval. V tej dobe to bola prakticky jediná vysoká škola u nás, kde bolo možné odbor dopravný pilot študovať, a dostať sa tam nebolo jednoduché,“ vysvetľuje Milan. Počas štúdia štefanovský rodák absolvoval letecký výcvik, kde získal prvé oprávnenie pilotovať lietadlá. To však bol iba začiatok. Na dopravné lietadlá bolo potrebné absolvovať ďalší letecký výcvik a náročné pilotné skúšky – alebo, presnejšie, 17 skúšok, ktoré pozostávali z 19 tisíc otázok. Všetky, samozrejme, v angličtine. Aby človek prešiel, musel mať 80% správnych odpovedí. Milan Vávra to zvládol, veď od vytúženej profesie bol už iba krôčik. Úspešne absolvoval aj zdravotné testy a psychotesty v Leteckej vojenskej nemocnici v Košiciach, pretože nevyhnutnou podmienkou pre prácu pilota je stopercentný telesný i duševný stav. „V letectve je všetko veľmi prísne, veľký dôraz sa kladie na bezpečnosť. Nie sú povolené žiadne výnimky a tolerancie. Bez hlbokých vedomostí a dobrého zdravotného stavu sa jednoducho nezaobídete,“ zdôrazňuje M. Vávra. Ak by ste si však mysleli, že absolvovaním jednej skúšky a jednej previerky fyzickej a duševnej kondície to končí, ste na omyle. Preskúšania na simulátore z núdzových situácií musia piloti absolvovať každého pol roka a zdravotné prehliadky sú povinné raz ročne. Len na základe ich úspešného absolvovania môže pilot naďalej vlastniť leteckú licenciu.

Svet ako na dlani

Prvou leteckou spoločnosťou, pre ktorú Milan Vávra pracoval, bola slovenská Seagle Air. „Tu som bol chvíľu zamestnaný na pozícii letového inžiniera, a keď sa naskytla šanca, absolvoval som typový výcvik na lietadlo Boeing 737. Následne som začal pracovať ako prvý dôstojník – kopilot,“ prezrádza sympatický Záhorák. Začiatky jeho kariéry dopravného pilota boli spojené so známymi dovolenkovými destináciami, ako Egypt, Turecko, Španielsko, Taliansko, Grécko či Maroko. Neskôr prešiel leteckými spoločnosťami CCA Slovakia, SamAir či Go2Sky. Keď mu bola ponúknutá možnosť stať sa kapitánom lietadla, nezaváhal. Prešiel náročným konkurzom, absolvoval preskúšanie na simulátore, ktoré preverí schopnosť zvládnuť každú situáciu, a konečne si mohol obliecť kapitánsku rovnošatu. „Stal som sa prvým človekom na palube – človekom, ktorý má vo všetkom posledné slovo. Pilot je zodpovedný za cestujúcich na palube a za bezpečné vykonanie letu,“ vysvetľuje Milan. S českou chartrovou leteckou spoločnosťou Travel Service dnes lieta do celého sveta. A keďže jej lietadlá a pilotov si prenajímajú aj zahraničné letecké spoločnosti, často v cudzích krajinách pobýva dlhší čas. Pristával na letiskách v Európe, Ázii, Afrike, Anglicku, Rusku, Thajsku, Kambodži, Libanone, Iraku, Senegale či v Arabských emirátoch. Kde sa mu páčilo najviac? „Kambodža je úžasná krajina, no páčilo sa mi aj v Rusku, Ománe, ma severe Nórska či Kapverdoch. Všade sa dá nájsť niečo zaujímavé, pekné, každá krajina má inú atmosféru, preto stojí za to navštíviť ich,“ zdôrazňuje skúsený pilot.  Od mája do septembra lieta Milan z Bratislavy a európskych letísk. Zvyšok roka je na cestách. „Stalo sa, že som bol aj tristo dní do roka v zahraničí. Vidím celý svet, no o to menej času mám na svoju rodinu, synčeka, blízkych a kamarátov. Aj pobyt v cudzine je iný, keď som tam sám. Ja tam totiž nejdem na dovolenku, ale pracovať,“ zdôrazňuje M. Vávra.

Turbulencie, výbuch aj opití pasažieri

Kapitán lietadla je zodpovedný za bezpečný let i pristátie. Jeho rozhodnutie je nemenný zákon. „Pred každým letom skontrolujeme letový plán na danú trasu a na brífingu sa zoznámime s letiskami, kam letíme, terénom aj meteorologickou situáciou. Kapitán rozhodne o umiestnení batožiny v batožinovom priestore lietadla a palive na daný let, technici skontrolujú technický stav lietadla. Doplní sa voda, občerstvenie pre cestujúcich, piloti pripravia kokpit lietadla, a keď je všetko pripravené a skontrolované, môžeme zavolať pasažierov na palubu a štartovať. Pred letom aj počas neho sme v stálom rádiovom spojení s dispečermi na zemi, podávame si informácie o polohe, výške lietadla i meteorologickej situácii na trase letu,“ vysvetľuje Milan. Piloti počas letu nesledujú nič iné, len prístroje, a podľa nich letia. Bezpečnosť pasažierov je prvoradá. Po niekoľkoročných skúsenostiach v kokpite lietadla však piloti nemávajú núdzu ani o rôzne adrenalínové zážitky. „Turbulencie zažívame takmer každý let, na to sa však dá zvyknúť. Horším zážitkom bolo, keď som v Sýrii sedel v lietadle a vedľa v hangáre vybuchla bomba,“ spomína Milan. Nevšednou skúsenosťou preňho bol aj let pre IRAK-Air v Bagdade, kde pri štarte s lietadlom vylietali ako sprievod bojové vrtuľníky Apache americkej armády. Rôzne situácie sa spájajú aj so samotnými pasažiermi: „Dopravovali sme na  kvalifikačné zápasy reprezentáciu Slovenska vo futbale, hokejovú reprezentáciu Slovenka a Česka, na zápasy európskych pohárových súťaží sme lietali pre Juventus Turín, Inter Miláno, AS Rím, AS Monaco a rumunský CFR Cluž. Nie vždy sa pasažieri správajú tak, ako by sa mali. Pred pár týždňami s nami z Poľska na Kanárske ostrovy letela skupinka pasažierov, ktorí mali vlastný alkohol, opili sa na palube a chceli sa medzi sebou pobiť. Nad oceánom sme tak museli riešiť dilemu, či doletíme až do cieľovej stanice, alebo pristaneme na inom letisku.“ Stewardom sa nakoniec podarilo situáciu upokojiť a lietadlo tak doletelo až do cieľovej destinácie. Tu už na agresívnych pasažierov čakali policajti, ktorí ich eskortovali na stanicu.

Snívať povolené

Na profesiu pilota sú kladené mimoriadne nároky. Okrem odbornej pripravenosti a výborného zdravotného stavu musí mať dobrý pilot aj veľkú rozvahu a schopnosť nadhľadu. „V prvom rade by však mal mať svoju prácu rád,“ pripomína Milan Vávra. On sám priznáva, že práca je preňho koníčkom. „Z každého letu mám radosť, každý let si užívam. Do práce stále chodím s radosťou,“ zdôrazňuje. A dodáva, že tak ako pri každej profesii, ani tu to nie je samozrejmosťou. Sú totiž ľudia, ktorí túto prácu robia len kvôli atraktívnemu zárobku, alebo aby sa predvádzali v uniforme a lákali na ňu dievčatá. Dnes totiž na to, aby ste sa mohli stať pilotom, nepotrebujete študovať na vysokej škole, treba byt zdravý a mať približne 60 tisíc eur na výcvik. Záujemca si urobí licenciu súkromného pilota, potom licenciu na viacmotorové lietadlá, nalieta minimálne 200 hodín, absolvuje teóriu dopravného pilota a potom si zaplatí výcvik obchodného pilota. V podstate jediným právoplatným oprávnením pre lietanie je pilotná licencia príslušného stupňa, vydaná Dopravným úradom. To, čo vie pilot navyše zo štúdia, je bonusom naviac a vkladom do letovej bezpečnosti. Pilot dopravného lietadla spravidla nemá veľa voľného času, a ak sa nejaký predsa len objaví, venuje ho rodine. To je aj prípad Milana Vávru. „K mojim ďalším záľubám patrí futbal, kedysi som hrával za Štefanov i Senicu. Okrem toho si rád prečítam dobrú knihu, najmä s leteckou a vojenskou tematikou, a rád si pozriem dobrý film. Veľkým relaxom je pre mňa aj práca v záhrade u rodičov. Ale najviac sa vždy teším na svoju rodinu a synčeka, s ktorým strávený čas je pre mňa najvzácnejší,“ priznáva. Keďže sen o atraktívnom povolaní sa mu už splnil, zdá sa, že v jeho profesii už nie je veľmi o čom snívať. Milan Vávra nás však okamžite vyvádza z omylu: „Mojou túžbou je, aby sa počet mojich vzletov rovnal počtu pristátí, aby som vždy všetkých svojich cestujúcich bezpečne doviezol do cieľovej destinácie. A tiež by som si v budúcnosti rád zalietal na väčšom lietadle – Boeingu 777.“