Connect with us

Lara Croft je stelesnením všetkého, čo by dnešná žena mala mať…

Rozhovor

Lara Croft je stelesnením všetkého, čo by dnešná žena mala mať…

Lara Croft je stelesnením všetkého, čo by dnešná žena mala mať…

V podstate je to hobby ako každé iné. Niektorým laikom sa možno zdá byť tajomné a príťažlivé, iným čudné. Len málokto si uvedomí, že sa za ním skrýva množstvo času, úsilia aj financií. Máme na mysli cosplay, teda “premieňanie” sa na rôzne postavy z počítačových hier či kníh. O tom, čo predstavuje pre tých, ktorí ho milujú, sme sa porozprávali so sympatickou 26-ročnou Seničankou Soňou, ktorú cosplayová scéna pozná pod prezývkou Sonya Merchier.    

Cosplay je pre väčšinu Slovákov cudzím slovom, a u tých „znalejších“ sa často spája len s Japonskom, resp. svetom anime. V skutočnosti sa však za ním skrýva oveľa pestrejší svet…
Cosplay, zloženina slov costume (kostým) a play (hrať), je druhom umenia, pri ktorom sa ľudia snažia do detailov napodobniť svoju obľúbenú postavu z hier, filmov, kníh či práve z anime a mangy, čo sú japonské seriály a komiksy. V komunite niektorí pokladajú za fajn stvárnenie postavy aj tzv. „closet cosplay“, pri ktorom si človek vyberá outfit z oblečenia, ktoré má bežne dostupné v skrini. Iní kritizujú, že robiť toto a ešte si nedajbože kostýmy kupovať je maximálnym hriechom, za ktorý by si dotyční zaslúžili zhorieť v pekle. Treba uznať, že cosplay je predovšetkým o vlastnej práci, z ktorej má človek neuveriteľne dobrý pocit, ak sa mu napr. to hlúpe puzdro na pištoľ nerozpadne po prvom fotení, ako sa to stalo mne. Na Slovensku je stále mnohými non-cosplayermi pokladaný za detinský a zvláštny a nemá príliš tradíciu, ale ak porovnám situáciu spred 10 rokov a dnešok, výrazne sme sa posunuli k lepšiemu – a nielen v Bratislave, ako by sa dalo čakať. Dokonca aj na východe „niečo je“.

Ako ste sa ku cosplayu dostali vy?

Celé to začalo pred takmer jedenástimi rokmi. Vtedy som mala sotva 16 a nie tak dávno vyšiel Tomb Raider: Anniversary. Keďže Tomb Raider a Lara Croft sú mojou platonickou láskou od roku 2002, prirodzenou voľbou bola práve ona. Vedela som, že cosplay existuje, na internete som natrafila na mnohé TR cosplayerky. Sledovala som v tej dobe hromadu blogov o Lare, sama som si jeden založila. Raz v zime, deň si nepamätám, som vyhrabala v skrini hrozné tielko a červené šortky, požičala som si bratovu hračkársku pištoľ a požiadala som druhého brata, nech ma pocvaká starou Nokiou. Neviem, čo si myslel, tuším sa hrozne smial, ale skutočne počkal, kým som doma na skriňu nejakým zázrakom nezavesila plachtu, aby som mohla lepšie retušovať, a potom sme spravili asi päť fotiek. Nanešťastie mi nenapadlo nič lepšie, než výsledné podivuhodné a humorné koláže – napr. ako stojím pri megasnehuliakovi – zavesiť na Azet. Zhruba dva roky sa nedialo nič, na Vianoce 2009 ma vysmial (zhejtoval, ako sa dnes vraví) snáď celý slovenský internet, aj časť českého. Sebakriticky si priznávam, že to vyzeralo divne a spätne to hodnotím ako vynikajúcu skúsenosť. Prestala som absolútne uvažovať nad tým, čo si o mne pomyslia druhí a oslobodilo ma to. Horšie je, že takmer nik nepochopil, že už vtedy som robila toto hobby predovšetkým s recesiou. Ubehla kopa rokov, cosplay robím stále a snažím sa zlepšovať s každým fotením.

Vašou srdcovkou sa teda stala Lara Croft. Skúšali ste aj iné postavy?

Laru som „spoznala“ asi v siedmich rokoch, keď som s otvorenými ústami sledovala, ako starší brat lieta po bludisku pri jej dome v počítačovej hre TR2. Keď som mala desať, čítala som potajomky jeho časopisy Level a hoci v tej dobe vyšiel naposledy dosť kritizovaný TR5, spomenula som si, že to vôbec nevyzeralo zle. Poprosila som teda ochotnejšieho súrodenca, aby mi splašil TR1, že skúsim a uvidím. Atmosféra a originalita prvých dielov sa nedá poprieť ani po 22 rokoch, i keď moderní hráči sú zrejme frustrovaní grafikou a vraj nepriateľským ovládaním. Lara je stelesnením všetkého, čo by mala dnešná žena mať, je neohrozená, vie si poradiť aj sama, nepotrebuje manžela a deti k tomu, aby viedla šťastný život. Ovláda hromadu jazykov, je úžasne „sassy“ (papuľnatá) a aj v najnovšom dieli je stále „badass“. Bohužiaľ sa každú chvíľu mení, ako sa vývojárom zachce, ale dúfajme, že ak aj ešte bude nový diel, ostanú jej aspoň tieto zákadné charakteristiky. V roku 2016 ma zase skritizovali, že sa na ňu absolútne nepodobám, tak som vyskúšala Faith Connors z Mirror’s Edge. Potom Mileenu z Mortal Kombat, Katniss Everdeen z Hier o život alebo Wonder Woman. Sú to moje obľúbené postavy, hry a filmy, občas však spravím aj cosplay niekoho „náhodného“, pretože naň mám chuť.

Čo všetko premena na obľúbenú hrdinku či hrdinov zahŕňa? Chodievate aj na súťaže?

Ako som spomínala, cosplay je  – teda mal by byť – predovšetkým o vlastnej práci, ale dlho som si bola vedomá toho, že neviem vyrobiť ani lietadielko z papiera. Non-TR kostýmy si teda väčšinou kupujem hotové. Nedávno som však začala vyrábať doplnky. Puzdrá na pištole alebo horolezecký cepín, plus upravujem niektoré kusy oblečenia, aby sa viac podobali. Myslím, že v začiatkoch to bolo dokonca o niečo lepšie, ušila som si pofidérne rukavice alebo vylepšila batoh na cosplay. Pred nejakým časom mi kamarát a fanúšik v jednej osobe daroval anglické cosplay príručky, výroba doplnkov, brnenia, šitie, 3D tlač, atď. Inšpirovalo ma to napríklad k druhému cepínu a až sa k tomu konečne dokopem, vyhliadnem si sympatickú postavu v brnení a niečo bohovské vytvorím. Doteraz som na žiadnej súťaži nebola, priznávam. Poprvé: sú omnoho lepší než ja a ja sa hanbím, podruhé: hromada ľudí, bŕŕ. Mám dosť súdnosti na to, aby som do súťaží nešla, a tak som v podstate skôr hobby cosplayerka. Fotím, pretože ma to baví a i malý úspech v podobe lajkov a pochvalných komentárov ma neuveriteľne poteší. Okrem toho chcem hoci aj sebou prezentovať cosplay na Slovensku a dostať ho trochu do povedomia. Mám blog na fotografie a stránku na FB. Ak  si vygooglite môj nick, nájdete ma hádam všade, kam sa táto záľuba dá dať.

Ako na vašu záľubu reaguje okolie?

Rodina mi to akceptuje, najmä teraz, keď ma bratia už nemusia fotiť. Roky ma cvakal jeden z nich a bolo to zlé, pretože o fotografii vie ešte menej než ja o kvantovej fyzike. Medzitým som zázrakom natrafila na Ravanda Mexu, potom som veľmi zložito našla Máriu Závodskú – teda až po tom, ako ma typicky slovensky neochotní fotografi z celého západného Slovenska poslali dokelu. Keby som chcela niečo tradičné, svadba, deti, bla-bla, tak sa asi nezľaknú, že ich tou airsoftovkou, do ktorej ani nemám guličky, pošlem do večných lovíšť. Neznámi ľudia, čo ma náhodne vidia behať po okolí, sa zvyčajne tvária tak nejak v štýle „Volajte 112, prípad pre Pezinok“. Vidno na mne síce občas na prvý pohľad, že som divná, a teraz nemám na mysli cosplay, ale zatiaľ mi nikto nepovedal osobne skoro nič. Minule ma s lukom pri Katniss pokladali za poľovníka, smrteľne ma to urazilo. Občas ale dakto spozná, že ide o Laru a to mi vždy vykúzli úsmev okolo celej hlavy.

Prezradili ste, že slovenskú a českú cosplay scénu veľmi nepoznáte, takže predpokladám, že sledujete skôr zahraničie. Ako to vyzerá tam?

Našu a českú scénu iba začínam sledovať a mnohí sú bohovskí. Orientujem sa však predovšetkým na cosplayerky Lary (a tiež jej crossplayerov), len odnedávna vyhľadávam povedzme Zaklínača. V zahraničí je cosplay často na špičkovej úrovni. Cosplayeri sú tam aj omnoho ústretovejší, ochotnejší a milší než na Slovensku a v ČR. Nemrhajú čas na písanie anonymných priznaní na FB a nevysmievajú sa z ľudí, nech sú na akejkoľvek úrovni. Jasne, nájdu sa aj tam trollovia a iní, lenže okamžite ochotne poradia, ak vidia zásadné nedostatky. Napríklad ja som spočiatku naťahovala na luk tetivu naopak, priznávam. Kto sa v tom len trochu vyznal, musel spraviť facepalm gesto, no snažili sa mi poradiť. Napokon som to pochopila až od jednej českej návštevníčky môjho blogu. Aby som teda nebola taká zlá, aj Slováci a Česi dokážu byť absolútne zlatí, mám mnoho skúseností s dobrým prístupom. Sledujem napr. našu Susy cosplay alebo Zoey. Zo zahraničných najčastejšie Tanyu Croft, Illyne alebo Anastasyu Zelenovu.

Máte nejakú zaujímavú historku, spojenú s cosplayom?
Teraz mi napadá len to, ako som raz utekala pred kýmsi v aute, pretože som mala síce hračkárske pištole, ale v nových puzdrách a mohlo to vyzerať podozrivo. Skryla som sa do kríka, ale našli ma, pozerali na mňa ako na dážďovku pod mikroskopom a napokon sa spýtali rozpačitého brata, čo mi je. On na to len zajachtal: „No… fotíme tu…“ Nechali to teda tak.

Ak by ste to mali zhrnúť – čím pre vás cosplay je?

Cosplay je pre mňa originálnym trávením času, vždy mi fantasticky vylepší náladu a čo je dôležité, pomáha mi akceptovať sa aj s tou miliardou chýb, ktoré mám. Nemám nijak úžasný roleplay (prezentovanie sa ako postava), ale čo? Na dokonalé stvárnenie Lary sú tu iní. Mne ide primárne o zábavu, originalitu a o to, môcť sa vcítiť do postavy, ktorú milujem. A opakujem ešte raz – je to dosť výrazne recesia. Smrteľne vážni tu vedia byť všetci, ale vedieť vystreliť si hoci aj sám zo seba je vraj dar. Táto záľuba, či skôr vášeň mi dala viac sebavedomia, hromadu kamarátov z celého sveta, poznanie, akí vedia byť ľudia zlí či aj možnosť cestovať trochu po Slovensku. Zmenila mi život k lepšiemu, rozhodne áno.

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Rozhovor

To Top