Krv si nekúpiš…
Autor
Hovorí sa, že krv nie je voda, no rovnako ako ona je pre život človeka nenahraditeľná. Aj preto Územný spolok Slovenského Červeného kríža (SČK) v Senici pravidelne oceňuje bezpríspevkových darcov krvi, ktorí vďaka svojej šľachetnosti pomáhajú zachraňovať zdravie a životy iných. Tohtoročné slávnostné oceňovanie sa uskutočnilo v utorok 20. novembra v senickom dome kultúry a Janského plakety a Kňazovického medaily si na ňom prevzalo takmer 300 darcov krvi. My sme sa niektorých z nich opýtali, prečo sa pre najhumánnejšiu aktivitu rozhodli a čo im bezplatné darcovstvo krvi dáva.
Emília Slamková, Častkov:
Doteraz som darovala krv 31-krát, takže si idem pre zlatú Janského plaketu. Darcovstvo máme v rodine, krv daroval aj môj otec, a ja som chcela ísť v jeho stopách. Motiváciou pre mňa bola aj túžba byť užitočná pre iných. Netuším, komu moja krv pomohla, no mám z toho všetkého dobrý pocit, a to mi stačí.
Peter Valúšek, Kúty:
Už mám za sebou 47. odber a teším sa zo zlatej Janského plakety. K darcovstvu som sa dostal vďaka kamarátom, ktorí ma presvedčili, aby som to skúsil. Tak som išiel a zaujalo ma to natoľko, že som sa rozhodol pokračovať. Ak mi to zdravie dovolí, určite budem krv darovať aj naďalej. Prináša mi to nielen dobrý pocit, ale aj sám sa po odbere cítim lepšie.
Tomáš Považan, Brezová pod Bradlom:
K darcovstvu ma motivovali známi. Chcel som to skúsiť už dávnejšie, no akosi nebola príležitosť. Doteraz som daroval krv 11-krát a som držiteľom bronzovej Janského plakety. Teší ma, že aspoň takto môžem pomôcť druhým.
Lenka Jediná, Hlboké:
Mojím vzorom je môj otec, ktorý je dlhoročným darcom krvi. Takže sa dá povedať, že je to u nás taká rodinná tradícia. Ja som doteraz darovala krv desaťkrát a robím to výlučne pre dobrý pocit, to je moja jediná odmena. Za benefit však považujem aj to, že vďaka vyšetreniu krvi viem, že som sama zdravá.
Dominik Cvečka, Štefanov:
Zatiaľ som daroval krv 22-krát a dnes si idem po striebornú Janského plaketu. Darcovstvo ma vždy zaujímalo, pretože mám motiváciu v rodine v podobe môjho otca. Zakaždým, keď išiel na oceňovanie do Ženevy, bol som zvedavý, ako to prebieha, čo tam zažil a čo to preňho znamená. Prvý raz som krv daroval, keď som mal osemnásť, a stalo sa to v rámci aktivity školy. Videl som v tom zmysel a tak je to doteraz. Som rád, keď môžem niekomu zachrániť zdravie alebo život…
Štefan Vávra, Gbely:
Kedysi som daroval krv na vojne, no potom však prišla približne trinásťročná prestávka. Opäť ma k darcovstvu priviedol kamarát. V súčasnosti mám za sebou 43 odberov a som držiteľom zlatej Janského plakety. Svoje rozhodnutie v žiadnom prípade neľutujem. Naopak, je to pre mňa úžasný pocit, že môžem niekomu pomôcť. Aj moja manželka je darkyňa krvi, do zlatej plakety jej chýba už len jeden odber.
Zita Kubinová, Senica:
Vďaka tomu, že pracujem v zdravotníckom prostredí, viem veľmi dobre, že lieky sa kúpiť dajú, ale krv si nekúpite – tú vám môže len niekto darovať. No a keďže spĺňam kritériá darovania, prečo to nevyužiť. Doteraz som krv darovala 14-krát a som držiteľkou bronzovej Janského plakety. Ako lekárka mám to šťastie, že vidím priamo v praxi, ako krv zachraňuje ľudské životy. Často krát lekári bojujú s nedostatkom krvi, no je skvelé, že vždy sa nájde niekto, kto príde a krv daruje. Ak teda môžete, darujte krv – je to naozaj vynikajúci pocit!
