Na Alenke do krajiny rozprávok

„O dvadsať rokov budeš viac sklamaný z vecí, ktoré si neurobil, než z tých, ktoré si urobil. Teda, odhoď kotvy. Odplávaj z bezpečného prístavu. Naber do plachiet priaznivý vietor. Skúmaj. Snívaj. Objavuj,“ napísal kedysi Mark Twain. „Zadal som kurz, kormidlo života som chytil pevne do rúk a nabral som ten správny smer,“ hovorí Michal Košinár. Sympatický 34-ročný Seničan, absolvent Súkromnej strednej školy podnikania, miluje dobré jedlo, krásne ženy a život na vode. Dnes sa plaví takmer po celej Európe.

Kristína Chudá

Kedy  prišiel v tvojom živote ten zlom a ty si cítil, že ťa volá svet?

Po úspešnej maturite sa vrhol do života dospelých. Po škole som išiel hneď pracovať, pretože som chcel mať peniaze a byť finančne nezávislý od rodičov. No na mojej prvej výplatnej páske svietila suma 6850 korún, čo si dodnes presne pamätám. Na ten pocit prvej výplaty sa nedá zabudnúť. Keďže som bol mladý a hlúpy, nevedel som si vážiť peňazí a chcel som si hneď všetko kúpiť.  Keďže môj „superplat“ mi to nedovolil, kupoval som si všetko na splátky, či už telefón, bicykel alebo televíziu. Najprv som mal skvelý pocit, no po čase som zistil, že ak s tým neprestanem, zle skončím… Môj otec je muzikant a pred 12 rokmi hral na jednej výletnej lodi menom Bellriva. Jedného dňa mi zazvonil telefón a môj vlastný otec mi dal pracovnú ponuku, aká sa jednoducho neodmieta. Počul som: „Hľadáme nočného recepčného na loď – plat 900 € plus 400 € príplatok.“ A vtedy som vedel, že svet ma volá…

Si vodnár a tvojím domovom sa stala voda, resp. európske veľtoky Dunaj a Rín. Ako dlho žiješ na vode a aký je vôbec život na lodi? Dostávaš každý deň nový vietor do plachiet?

Prvé tri roky som ako nočný recepčný mal neskutočný a krásny život. Práca v noci a cez deň, keď všetci pracovali, som chodil po všetkých možných mestách a miestach, kde loď kotvila. Na túto moju životnú etapu si stále veľmi rád spomínam.  Po čase som však začal pociťovať samotu. Chcel som mať ten takzvaný nočný život. Zatiaľ, čo sa všetci moji kolegovia bavili a žúrovali, ja som sedel na recepcii a otváral dvere kolegom, keď sa v noci vracali z barov a diskoték. Niečo sa vo mne pohlo a začal som sa viac zaujímať o celkový chod lode a práce na recepcii. A vtedy sa začala písať moja kariéra. Nový vietor do plachiet som dostal, keď som zmenil spoločnosť a získal som novú pozíciu ako denný recepčný. Momentálne som na pracovnej pozícii hotelmanager. Človek si na tento štýl života rýchlo zvykne. Loď je v podstate hotel, ktorý sa nachádza každý deň niekde inde. No nie je to skvelá predstava? A ako všetko, aj život na lodí má svoje úskalia. Tento život mi veľa dal, ale aj veľa vzal. Vzal mi čas, ktorý je taký rýchly, nenahraditeľný a cenný. Zo začiatku bolo všetko dokonalé. Každý rok som sa vrátil na pár týždňov domov. A zmeny? Žiadne! Rodina, kamaráti, známi… Všetci zdraví a spokojní a moje číslo na účte tiež rástlo. Roky plynuli a začali mi z rodiny odchádzať ľudia, ktorých som miloval. Nemal som možnosť sa s nimi rozlúčiť a začal som si klásť otázku, či som im venoval dostatok svojho času. Kamaráti si založili vlastné rodiny a čo ma trocha mrzí, nebol som ani na jednej svadbe. Ale veď čo, ja ich všetkých pozvem na tú moju…

Čierna perla alebo Bludný Holanďan? Aké meno má tvoja loď?

Loď, na ktorej pracujem, je pomenovaná po jednej manželke z vedenia spoločnosti, ktorá sa volá Elena. No keďže všetky lode tejto spoločnosti sa začínajú na A, napríklad Amelia, Alina, Aurelia, Asara, tak v tomto prípade museli z mena Elena urobiť meno lode Alena.

Ktoré z miest na brehoch Rýna a Dunaja ti najviac prirástlo k srdcu?

Mám preplávanú takmer celú Európu, no mojou srdcovkou je Kolín nad Rýnom.  Prečo? Bolo to prvé mesto, kde som prvý raz cítil  pod nohami palubu lode a tento pocit sa mi jednoducho vryl do srdca a ostane tam navždy.  No aká by to bola návšteva Kolína, keby som nenavštívil Kolínsky dóm. Je to najväčšia pýcha tohto mesta, stavali ho celých 600 rokov. Podľa povestí tak dlho preto, že na stavenisku maril práce duch prvého majstra, ktorému sa mal údajne vyhrážať diabol, že nemôže postaviť takýto veľkolepý svätostánok a on mu jeho plány zmarí. O pár dní základy katedrály skutočne vytopilo a majster spáchal samovraždu skokom z lešenia. Odvtedy bola stavba sťaby zakliata a nedarilo sa ju dokončiť. Skutočné dôvody sú však technické podmienky a veľkosť tejto stavby. Neskutočne obyčajné a nezaujímavé dôvody… Na Alenke ma vietor zavial do krajiny zázrakov, lepšie povedané rozprávok. Rieka Mosel v Nemecku a jej pobrežie má zaujímavú, aj keď typicky nemeckú architektúru. V Holandsku som navštívil malebné mestečká Hoorn, Medemblik a Volendam s úžasnou holandskou architektúrou. Radosť sa takýmto mestečkom potulovať. V Belgicku ma uchvátilo rozprávkovo vyzerajúce mesto Bruggy, často prezývané aj Benátky severu, ktoré si dodnes zachovalo atmosféru belgického stredoveku. Nádherné tradičné domy s typickou architektúrou schodíkových striech, historické krivolaké uličky s množstvom skvelých tradičných reštaurácií a samozrejme kanálov, ktorými sa dá plaviť a vychutnávať si skvelú atmosféru tohto najromantickejšieho mesta Belgicka. Pre mnohých ľudí dokonca najromantickejšieho mesta celej Európy. Veľmi krásnou a historickou stavbou je radnica postavená v gotickom štýle, zaujímavá svojou fasádou a ozdobnými vežičkami. Inšpirovala aj ďalšie podobné stavby, napr. v Bruseli, či Gente. Neďaleko od nej stojí Bazilika svätej krvi. V hornej časti kostola, ktorá je turistom prístupná, sa nachádza schránka, uchovávajúca údajne kvapku Kristovej krvi. Túto vzácnu relikviu sem priviezol z Palestíny Dietrich Alsaský, ktorý ju dostal za svoje hrdinské skutky počas druhej križiackej výpravy (1147-1149). Okrem relikvie sa tu nachádza aj múzeum. Keď vyrastiem a budem milionár, presťahujem sa do rozprávky menom Bruggy. Pokiaľ ide o samotnú plavbu, najlepšie sa mi plaví po Dunaji od Passau do Budapešti, s medzizastávkou  v Bratislave. Tu si vždy tak sám pre seba poviem, sladký domov.

A čo gastronómia? Nechýbajú ti na plavbách po Európe bryndzové halušky?

Jedol som už všeličo, ale zostal som verný našej kuchyni, ktorú vyhľadávam aj v zahraničí. Ryby nejem, čo je možno trocha zvláštne, keďže žijem na lodi, no jednoducho som sa ryby jesť nenaučil. Až na jeden výnimočný prípad, keď som bol v Japonsku. Údené lososy tam chutia ako domáca klobáska od môjho dedka zo Sobotišťa.

O námorníkoch sa vraví, že ich v každom prístave čaká láska. Ako je to v tvojom prípade?

„Jasné, v každom prístave si môžem dať dobré pivko!

Plánuješ zakotviť aj v prístave s menom Manželstvo?

Mal som vzťahy, kde som o tom uvažoval. No nájsť si takú ženu, čo vydrží pri chlapovi, ktorý pracuje na lodi, je takmer nemožné! Áno, takmer! Ale priznám sa, teraz mám priateľku a je skvelá…