Connect with us

Splnený sen o NYC: z Lopašova na Manhattan

Záhoráci vo svete

Splnený sen o NYC: z Lopašova na Manhattan

Splnený sen o NYC: z Lopašova na Manhattan

Barbora Mécsešová,  fyzioterapeutka z Lopašova, už ako dieťa snívala o diaľkach a v dospelosti si svoj veľký sen aj splnila. Spolu s priateľmi Andrejom Nejedlíkom, Dominikom Romančíkom a Lukášom Mikušom sa rozhodla zakúsiť Ameriku na vlastnej koži.  Je naozaj taká, ako vo filmoch? Akí sú Američania a naozaj sa bláznia za bejzbalom?  Nechajme však rozprávať našu cestovateľku zo Záhoria.

Ako dieťa som do zahraničia necestovala vôbec, pravda, ak nerátame Hodonín hneď za hranicami na Morave. Po prvý raz som videla a zažila more, keď som mala štrnásť. Ako inak, v Chorvátsku. Potom som ešte navštívila Taliansko, Grécko a znova som sa vrátila do Chorvátska, ktoré mi prirástlo k srdcu. Boli to vzrušujúce časy, kedy som začala objavovať svet, ktorý sa líšil od Záhoria a od Slovenska. Odjakživa som však túžila zažiť tú úžasnú atmosféru veľkomesta, uvidieť Sochu slobody, RockefellerCenter, kde bol Kevin pod vianočným stromčekom, a sadnúť si do kaviarne v Central Parku.

Vo Virgínii mám kamarátku Luciu, ktorá tam žije už tri roky. Vydala sa a rozhodla sa založiť si svoje hniezdo v USA. Dlho sme snovali plány, ako za ňou raz pôjdeme, ale vždy to bolo skôr vtipkovanie a snívanie s otvorenými očami, ako reálny plán a skutočná možnosť. Amerika nie je Chorvátsko, ani Taliansko, kde sa môžete vybrať zo dňa na deň. Len tak, bez chystania si zbaliť kufor a ide sa. Na USA potrebujete trošku viac peňazí, víza a potom nasleduje nekonečný 10- hodinový let. A hlavne sa treba zbaviť strachu.

Šak teda dzime za tú Luciú! 

Jedného dňa pri pive padli osudné slová:  „Šak teda dzime za tú Luciú!”  A naozaj sme si kúpili letenky a začali plánovať dlhú cestu. Sama som sa nestačila čudovať, že sa to skutočne deje. Niektorí do poslednej chvíle neverili, že naozaj do USA poletíme. Samotná Lucia bola trochu prekvapená, keď sme sa zvítali na letisku. Dva týždne objavovania Ameriky a amerického spôsobu života sa mohli začať a my sme sa nedočkavo rozhliadali po vysnívanej krajine v očakávaní nových dobrodružstiev.

Amerika plná kontrastov 

Bývali sme v Chincoteague Island. Je to taká väčšia dedinka, v ktorej žijú milí a usmievaví ľudia – každý sa vás na ulici alebo v obchode spýta, ako sa máte, aj keď sa nepoznáte. Ľudia si tam skrátka užívajú život a vôbec neriešia, či majú krajšiu záhradku ako sused, alebo či má sused upratané pred domom, či sa oblečie tak alebo onak. Jednoducho žijú si svoj život a nemárnia čas analyzovaním života druhých.

Naopak, New York – obrovské multikultúrne mesto, mrakodrapy, milióny ľudí. Trúfam si povedať, že to nie je ani zďaleka typické americké mesto. Miesia sa v ňom turisti a prisťahovalci z celého sveta. Jeden veľký chaos. Autá trúbia, chodci nerešpektujú červenú na semaforoch, všade samé reklamy, obchod na obchode, rušný nočný život. Zabudnite na nočný pokoj, toto mesto naozaj nespí. Na druhej strane má neuveriteľné ikonické pamiatky, ktoré som dovtedy poznala len z časopisov a filmov.

Naproti tomu je hlavné mesto Washington DC veľmi americké. Nádherná zeleň, pamiatky. Všetko čisté, udržiavané a v porovnaní s NYC neskutočne pokojné. U nás sa hovorí o tom, ako veľa a nezdravo Američania jedia, ale tu som videla, že aj veľa športujú. Každý druhý tam behal s hodinkami na ruke a slúchadlami v ušiach.

Zabávajú sa aj starší

Američania sú ľudia milí a ochotní. Radi pomôžu, ak nerozumiete, trpezlivo vám aj viackrát niečo zopakujú. Vždy sú pripravení poradiť, usmerniť. Vedia si život užívať inak ako my. V blízkosti miesta, kde sme bývali, žili najmä starší ľudia a vo veľkom sa chodili von zabávať. U nás doma je to naopak, von chodia mladí. Ja sa doma hanbím ísť na diskotéku o 9. h večer, aby som neprišla príliš skoro. Tam bola zábava v plnom prúde už o štvrtej poobede a bar praskal vo švíkoch.  Samozrejme, na druhej mieste sa nájdu aj miesta, kde vládne veľká kriminalita, priekupníci drog a bezohľadní ľudia. Napríklad, vo Philadephii by som sa sama veru neprechádzala …

Koncert s Oravou na TimesSquare

Amerika je svetovým lídrom už nejaké to storočie, a to je vtisnuté aj do jej pamiatok.Ťažko povedať, ktoré ma oslovili najviac. Užívala som si pestrosť prostredia a jedla. Donuty, hot dogy, sendviče. Ak budete v NYC, určite nevynechajte Central Park. Je to úžasné miesto na oddych. Ak vás skôr lákajú svetlá nočného veľkomesta, treba zamieriť na TimesSquare.  Tu nám Dominik, jeden z členov našej družiny, zahral na harmonike, so spevom sa  pridali neďaleko stojace dievčatá z Oravy a bolo nám spolu dobre. Aj ďaleko od domova narazíte na našich. Ak si chcete zaspomínať na udalosti Septembra 2001 a na obete útoku na dvojičky, bežte sa pozrieť na GroundZero. Je to silný zážitok byť na mieste tejto obrovskej ľudskej tragédie. Odísť z New Yorku bez toho, aby ste videli Sochu slobody, by sa rovnalo turistickej svätokrádeži. My sme sa k nej previezli na trajekte. Ak sa chce dievča zamilovať do nejakého „kravaťáka‘, tak mášancu na WallStreet.

Nuž a ak chcete na vlastné oči vidieť veľkú ochranku a pri troche šťastia aj samotného prezidenta Donalda, vyberte sa do Washingtonu DC a poobšmietajte sa pri Bielom dome. Obrovská socha Lincolna v tom istom meste je ozaj impozantná. Zaujímavosťou je, že vo Washingtone nesmie byť žiadna budova vyššia ako Capitol, sídlo federálnej vlády. Nádherná príroda, kone a dych vyrážajúce výhľady čakajú na návštevníkov v Chincoteague National WildlifeRefuge.

Americká párty na bejzbale

Oplatí sa zažiť Ameriku aj tak, ako ju poznáme z televíznych obrazoviek. Napríklad na americkom futbale alebo bejzbale. Aj my sme zabrúsili na americkú párty s gigantickými balíkmi zemiakových lupienkov a nezameniteľnými červenými plastovými pohárikmi. Veľa ľudí, hry, skrátka, Amerika ako vyšitá.Zároveň som si uvedomila, aká je to individualistická krajina. V  porovnaní s nami Američania nefungujú v rámci úzko zopnutých rodín. Keď dospejú, osamostatnia sa a pokojne bývajú na opačnej strane krajiny. My viac držíme pri sebe, a to mi za veľkou mlákou chýbalo.

Cestujte!

Určite sa raz chcem ešte do Ameriky vrátiť, tentoraz preskúmať západné pobrežie.Neviem, či to bude o rok alebo o desať. Predtým sa však chcem zdokonaliť v angličtine. Nerobím si ťažkú hlavu z toho, čo budealebo nebude. Niekedy sa dôležité rozhodnutia robia pri prvom jarnom pivku vonku pod holým nebom. Amerika bola spontánne rozhodnutie, a také sú vždy najlepšie, najkrajšie a najprekvapujúcejšie. Prinášajú zážitky, ktoré vo zostanú navždy. Chcela by som všetkých povzbudiť, aby sa nebáli a cestovali, spoznávali iné krajiny, kultúry a ľudí. Vtedy rýchlo padnú predsudky a otvoria sa dvere do neznámych svetov. Sú to spomienky a zážitky na nezaplatenie…

Spracovala: G. Beregházyová

Foto: archív BM

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Záhoráci vo svete

To Top