Na Záhorí pracujú Rusi, Vietnamci aj Mongoli
Autor
Cudzincov na Záhorí pribúda. Prácu nachádzajú nielen vo veľkých priemyselných parkoch v Trnave či Bratislave, ale aj v mnohých záhorských firmách. Pre tie je každá kvalitná pracovná sila prínosom.
V uliciach Senice stále častejšie počuť cudzie jazyky. Viaceré objekty sa už zmenili na ubytovne pre zahraničných robotníkov, pričom väčšina z nich v meste len prespáva. Stále viac je však aj tých, ktorí pracujú priamo v Senici a okolí. „V okresoch Senica a Skalica zamestnávajú cudzích štátnych príslušníkov najmä firmy Schaeffler Skalica, Eissmann SMP Automotive Interieur Slovensko, Eissmann Automotive Slovensko a MAHLE Behr Senica, ale tiež FNsP Skalica, Klemon Mode Holíč, Grafobal, Bioaspa, Vadual, NAD-RESS, PALKOVIČ-SK či RAMEX Senica,“ uviedol pre Záhorák riaditeľ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici Ing. Ján Kovár. Najčastejšie cudzí štátni príslušníci pracujú na pozíciách montážny pracovník v strojárskej výrobe a pri výrobe autosedačiek, nastavovač a obsluha kovoobrábacích strojov, operátor linky pre výrobu výrobkov z papiera, pomocný pracovník v rastlinnej výrobe, šička, vodič či murár. Záujem je však aj o lekárov, rôznych strojárskych špecialistov, aplikačných programátorov a technikov prevádzky IT. „Máme tu pracovníkov z Vietnamu, Thajska, Brazílie, Macedónska, Bieloruska, Ruska, Mongolska, a tiež z členských štátov EÚ, najmä z ČR, Bulharska a Maďarska,“ hovorí J. Kovár.
Najskôr dostane ponuku domáci
Podmienky zamestnávania cudzincov upravuje zákon o službách zamestnanosti, ktorý rozlišuje zamestnávanie občanov krajín EÚ a zamestnávanie štátnych príslušníkov tzv. tretej krajiny, teda mimo krajín EÚ. „Pripomínam, že prijatiu cudzinca do zamestnania predchádzajú výberové konania na voľné pracovné miesta z radov uchádzačov o zamestnanie príslušného úradu. Čiželen v prípade, ak sa miesto neobsadí Slovákom, môže zamestnávateľ začať hľadať cudzinca,“ zdôrazňuje J. Kovár.
Nepozerať „zlými“ očami
Úrady práce majú vďaka Informačným kartám presné informácie o tom, koľko zahraničných pracovníkov v regióne pracuje. „V okresoch Senica a Skalica je to vyše 700 cudzích štátnych príslušníkov. Najviac je Čechov – na základe „Potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta“ alebo „Povolenia na zamestnanie“ ich tu pracuje 99,“ prezradil J. Kovár. Dodal, že pre firmy je každá kvalitná pracovná sila prínosom, bez ohľadu na to, z akej krajiny pochádza. „Musím, žiaľ, konštatovať, že časť našich uchádzačov o zamestnanie nemá skutočný záujem o prácu, prípadne riadnu pracovnú zmluvu. Vedú ich k tomu rôzne dôvody – starostlivosť o chorého rodinného príslušníka, exekúcie, neochota robiť za minimálnu mzdu či nutnosť dochádzať do práce mimo svojho bydliska.“
Podľa riaditeľa ÚPSVR Senica niektorým ľuďom vyhovuje pracovať „za hotovosť“. „Nepozerajú sa do budúcnosti, žijú len pre dnešok,“ konštatuje. Za smutný fakt považuje aj to, že v evidencii sú stovky mladých ľudí do 29 rokov. „Z čoho žijú? Zrejme ich živí mama, otec či starý rodič. To však nie je dobré! Otvorene treba povedať, že ani naše školstvo nepripravuje mladých na niektoré pracovné pozície. A problémom je aj neochota niektorých zamestnávateľov ohodnotiť ľudí slušnou mzdou,“ priznáva J. Kovár.
Príkladom sú podľa neho čašníci, kuchári, pomocný personál, upratovačky či predavačky. „Česť tým, ktorí si vedia prácu našinca oceniť a zaplatiť. Je ich už dosť. Nečudujem sa však zamestnávateľovi, ktorý má objednávky a potrebuje ich naplniť, že to rieši aj cudzincami. Nemôžeme sa predsa na cudzincov pozerať len zlými očami. Aj oni prispievajú k rastu ekonomiky miest a obcí regiónu. Bývajú tu, stravujú sa v našich reštauráciách, nakupujú v našich obchodoch. Sú medzi nimi dobrí aj horší, tak ako medzi Slovákmi. Určite pre nich nie je ľahké žiť ďaleko od svojich blízkych, no väčšina sa snaží poctivou prácou zabezpečiť svoje rodiny a žiť dôstojne,“ dodáva J. Kovár.