Na turné s Breviárom teciny Franciny

Zohorské ochotnícke divadlo Šáchor rozbehlo tohtoročnú divadelnú sezónu naozaj slušne. S hrou Breviár teciny Franciny sa opakovane predstavilo nielen v rodnej obci, ale vycestovalo s ňou aj do širšieho regiónu.

Súbor Šáchor založil v roku 1999 so skupinou mladých nadšencov amatérsky režisér Andrej Lacko. Po prvom muzikálovom predstavení Dieťa z Betlehema prišla obmena hercov a divadlo po 20 rokoch opäť ožilo. Ďalším predstavením bola hra o drogách a duchovných hodnotách človeka s názvom Dr. ALFA, ktorá mala až 16 repríz v širokom okolí. Reakciou bola žiadosť miestnych občanov, aby divadelníci zahrali aj niečo na ľudovú nôtu z histórie obce. Tak vznikla prvá časť divadelnej trilógie o Zohore v záhoráčtine s názvom Hrachová poléfka a následne aj druhá časť Nevjescino koleno a k temu svadební omáčka. Obe hry ochotníci odohrali v krojoch a snažili sa priblížiť starodávne zvyky v obci. Hry boli navyše obohatené ľudovkami so živým spevom speváčok zo súboru Vernosť. Po početných reprízach prišla napokon derniéra, no súbor chcel skúsiť ešte niečo nové a kvalitnejšie. Divadelníci nacvičili hru Veľký klenotník, s ktorou Šáchor prerazil po prvý raz do Bratislavy. V roku 2016 naštudoval pre deti hru Čertova čižma, vlaňajšok priniesol obnovenú premiéru Veľkého klenotníka a v októbri sa zrodil tretí diel trilógie o Zohore – Breviár teciny Franciny. Po úspešnej premiére v Zohore vyrazil Šáchor s touto hrou na jesenné turné: po septembrových vystúpeniach v Rohožníku a Hodoníne ich bolo možné 13. októbra vidieť vo Vištuku, 27. októbra zavítajú do Borského Mikuláša, 17. novembra hru uvedú na festivale Traktér v Zohore a 25. 11. sa ich jesenné turné skončí v Cíferi.

Tri podoby lásky

A o čom vlastne Breviár teciny Franciny je? Tretí diel príbehu o Zohore priamo nadväzuje na predošlé diely Hrachová poléfka (2005) a Svadební omáčka (2008). Dej sa odohráva podľa skutočných príbehov ľudí z roku 1944/45, ktorí na vlastnej koži prežili prechod frontu obcou. Na plagáte je modlitebná knižka položená na lavici v miestnom kostole. Vedľa knižky vidieť zárez, ktorý spôsobil šrapnel pri ostreľovaní kostola. A presne v tomto okamihu sa začína aj samotný príbeh.

Píše sa rok 1944 a do dediny Tŕsci (Zohor) sa po 10 rokoch vracia Francina z USA. V dedine hliadkujú nemeckí vojaci na čele s por. Hansom Schneiderom. Každú chvíľu sa blíži očakávaný prechod frontu. Francina sa šťastlivo stretáva so svojou sestrou a dozvedá sa o osude celej rodiny. Jej smútok zo smrti strýka vystrieda radosť z Aničkinej svadby. Plná emócií je zasiahnutá šípom lásky, ktorá si nevyberá čas, ani vek. Pred divákom sa rozvinie príbeh čistej lásky medzi Francinou a nemeckým poručíkom. Medzitým sa dedinský mafián Francek Paštrnák snaží uzavrieť nekalý obchod s Nemcami. Zneužije na to Doru, ktorá zase na oplátku tajne dúfa, že si ju konečne vezme za ženu. Anička z predošlých dielov tu vystupuje ako obraz obetavej lásky, Dora ako obraz falošnej lásky a napokon Francina ako obraz večnej lásky…

Hra plná emócií vznikala skoro 9  rokov. Dej je popretkávaný obľúbenými ľudovými piesňami, ktoré naživo zaspievajú miestne speváčky pod vedením Nelky Rohrerovej.  Ďalšie informácie nájdu priaznivci Tálie na webstranke divadla (www.divadlosachor.sk) a na facebooku.