Connect with us

Dominike cesta do Indie zmenila život

Záhoráci vo svete

Dominike cesta do Indie zmenila život

Dominike cesta do Indie zmenila život

Stupavčanka Dominika Rácová tvrdí, že jej myšlienky patria dvom veľkým vášňam – štúdiu a cestovaniu. Doteraz sa venovala jazykom, konkrétne angličtine, chorvátčine a slovenčine, tento rok sa rozhodla navyše trošku hlbšie nazrieť do filozofie a sociológie. Svoju cestovateľskú záľubu nedávno prezentovala na podujatí v Stupave, kde milovníkom spoznávania cudzích krajín priblížila svoj pobyt v Indii.

Na otázku, prečo sa 22-ročná mladá žena vybrala práve do Indie, vraj odpoveď neexistuje. „Možno je to pre niekoho šialený nápad. Do svojich štrnástich rokov som cestovala prioritne s rodičmi. Videla som krajiny ako Egypt, Cyprus, Tunis, Chorvátsko, Londýn či Grécko, a navštívila som, samozrejme, aj krásy Slovenska. Ak nerátam Londýn, tak to boli vždy dovolenky o ležaní v rezorte a kúpaní sa v mori. Až kým som prišla do momentu, kedy som chcela vidieť viac, spoznávať krajiny aj z inej strany. Stretnúť sa s ľuďmi, snažiť sa porozumieť ich zvykom, kultúre, spôsobu života, ochutnať jedlá a odniesť si množstvo iných zážitkov,“ vysvetľuje Dominika. Tak sa zrodil nápad, že bude cestovať sama. V skutočnosti ale nikdy nikde sama nebola, vždy si dokázala nájsť kamarátov a spoločne vyrazili na cesty. „Prvý takýto šialený výlet bol vlakom po Slovensku. Ďalšie leto prišiel nápad kúpiť si letenky a prejsť hneď niekoľko krajín. Na Sicílii sme strávili štyri dni, odtiaľ sme odleteli na niekoľkodenný pobyt do Barcelony a celý výlet sme zakončili nákupmi v Miláne. Stále to však bola Európa a nie taká šialenosť, ako India,“ zdôrazňuje Dominika.

Doma dúfali, že víza nedostane

Navštíviť Indiu vraj nebol jej sen. Poznala veľa  iných miest, do ktorých by rada zavítala. No po návrate prehodnotila svoje názory a pred Parížom či Amsterdamom by dnes uprednostnila iné krajiny. Ako sa to však celé zbehlo? „Mám kamaráta Martina, ktorý sa venuje všetkému, čo sa týka lietania. Pozná lietadlá, čísla letov, kto a kedy bude meškať. Pozná všetky stránky s letenkami, vie, kde majú zaujímavé akcie. Tak si našiel spiatočnú letenku do Indie, aj s batožinou. A ja som mu napísala „kupuj!“, v nádeji, že to nevezme vážne. Čo sa však nestalo – on ich naozaj kúpil!,“ so smiechom spomína Dominika. Doma musela oznámiť, že o mesiac odchádza takmer na tri týždne do Indie a rodina do poslednej chvíle dúfala, že nedostane víza a nikam nepoletí. „Každá krajina človeku niečo dá a ja som rada, že sa mi nakoniec podarilo túto cestu absolvovať. Prišla som totiž odtiaľ úplne zmenená,“ konštatuje Dominika.

Naviac radia tí, čo sedia na peci…

Na kultúrny šok ju okolie pripravovalo od začiatku plánovania cesty. „Najviac som sa obávala vzduchu, pretože mi každý vravel, že tam bude prach a smog, že sa mi bude zle dýchať. Často to však býva tak, že najviac radia tí, ktorí nikdy nikde neboli. S dýchaním som problém nemala, vzduch bol čistý. Majú tam len veľkú vlhkosť a opar, na to sa však dá zvyknúť v priebehu niekoľkých sekúnd,“ hovorí Dominika. Prvý skutočný kontakt s krajinou zažila až ráno po prebudení. V noci, keď človek priletí a vidí z auta prázdne ulice, si toho totiž v polospánku veľa neuvedomuje. „Ráno bolo skutočne zvláštne. Zobudiť sa v hoteli a začať si dávať veci do súvisu. Na jednej strane pocit vďaky, že som sa mohla a dokázala prebudiť v takej obrovskej krajine. Zároveň však aj strach a obavy, čo prinesú najbližšie dni, ako to zvládneme, čo budeme robiť, jesť, ako sa na nás domáci budú pozerať. Bolo to príliš veľa otázok, na ktoré sme denne nachádzali odpovede.“ Tým, že Dominika prečítala veľmi veľa článkov, cestopisov a kníh, vedela, do čoho ide. S ľuďmi sa spoznávala každým dňom a mnohí sa stali jej priateľmi. „Je naozaj dôležité niečo si načítať a počúvať tých, ktorí už v krajine boli. Mňa mnohí strašili tým, že v Indii na uliciach unášajú ľudí. Jeden večer som sa sama prechádzala uličkami medzi domácimi a nikto sa na mňa ani len nepozrel. Vďaka tým, ktorí už Indiu navštívili, sme zvládli nielen vypísať víza, čo je dosť ťažký proces, ale aj všetko, čo sa týkalo očkovania či stravovania. Niektoré veci sa naozaj neoplatí podceniť,“ zdôrazňuje Dominika.

Prehodnotila svoje priority

Sympatická Stupavčanka priznáva, že z prvotného spontánneho rozhodnutia sa pre ňu stal zážitok, ktorý jej otočil život. „Mnohí mi hovorili, že cesta do Indie mi zmení život. A tak sa aj stalo. India je krajina, kde raz plynie čas rýchlo, inokedy zasa pomaly. Mne priniesla racionálny pohľad na svet, zmenu myslenia, objavenie samej seba, spoznanie odlišnej kultúry, zvykov, jedál a ľudí. To všetko ma prinútilo prehodnotiť svoje priority.“ Na to, aby zapadla do tamojšieho prostredia, sa Dominika musela naučiť žiť chudobný život plný úprimných úsmevov a skutočnej lásky k iným ľuďom. „Uvedomila som si, že atmosféru nevytvára len samotné prostredie a pamiatky, ale hlavne ľudia. Vrátila som sa domov plná krásnych zážitkov, ktoré ma podnietili zamyslieť sa nad našimi životnými hodnotami. India je krajina, kde žije miliarda ľudí. Prechádzanie po ulici človeka naozaj utvrdzuje v tom, že je nahraditeľný, že je len bezvýznamným mravčekom v obrovskom mravenisku. Prekvapilo ma, že v školstve dbajú na vzdelanie rovnako ako u nás. Čo ma priam dojalo a pri čom si poplačem ešte aj teraz, sú momenty, keď sme videli ľudí ležať len tak po chodníkoch. Niektorí boli živí, no niektorí už mŕtvi,“ spomína Dominika.

Recept na šťastie

Zaskočená zostala neuveriteľnou pohostinnosťou miestnych. „Ľudia by vám aj z toho mála dali všetko. Nemajú nič, a pritom sú šťastní. Deti sa usmievajú. Nikto nikoho na ulici nepozná, a pritom si dokážu večer spolu sadnúť a rozprávať sa ako starí známi. Žiadne sťažovanie sa, lietanie za povinnosťami. Možno práve kvôli tej pokore a skromnosti by som sa tam vrátila,“ hovorí Dominika. Páčilo sa jej, že nikto neriešil, aké má auto a či má doma upratané. „Tu vidíme rozdiel v tom, čo riešime my a čo oni. My sa predbiehame v tom, kto ukáže väčší luxus, u nich je prioritou udržať pamiatky a hlavné cesty čo najčistejšie, aby mali stále na čo lákať turistov. Nedokážeme sa na veci pozerať srdcom, ale len zaslepenými očami a hlavou plnou predsudkov. Toto som si uvedomila, keď som sa vrátila domov. A stále verím, že raz túto krásnu krajinu opäť navštívim,“ prezrádza Dominika.

Kam vycestuje, sama netuší

Počas pobytu sa mladej Stupavčanke podarilo okrem New Delhi vycestovať aj na dve ďalšie miesta – do Agry a Jaipuru. „V hlavnom meste Delhi odporúčam navštíviť KutubMinár, najvyšší minaret Indie, a RedFort – Červenú pevnosť, ktorá bola až do roku 1856 hlavnou rezidenciou cisárov dynastie Mughal. Do Agry chodia ľudia najmä kvôli Taj Mahalu, ktorý je súčasťou svetového dedičstva UNESCO. Jaipur bola taká zastávka hlavne kvôli slonom. Očaril ma aj Palác na vode v Udajpure, parlament, vojnový pamätník India Gate či Lotosový chrám – je toho naozaj veľa. Ale okrem tohto všetkého odporúčam pozrieť si bežné ulice krajiny a spôsob života ľudí v nich. Treba si len dobre rozdeliť čas a naplánovať si, čo všetko chcete vidieť, aby vám zostal priestor aj na oddych,“ radí Dominika.

Po návrate z Indie si dala záväzok, že absolvuje dovolenku pri mori a rozhodla sa pre Malorku. „Čo by som chcela navštíviť ďalej, to je u mňa nevyspytateľné. Sledujem letenky a podľa toho sa riadim. Ale mám, samozrejme, stále vo výhľade Paríž a Amsterdam. A z tých exotickejších je to Zanzibar, Nepál, Čína a Amerika. Pochopiteľne, každé miesto má niečo do seba a ak príde ponuka na Austráliu alebo Rusko, neodmietnem sa pozrieť ani tam. Takže nakoniec bude možno veľkým prekvapením aj pre mňa samú, kde skončím…

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Záhoráci vo svete

To Top