Seničanka očarená kultúrou a ľuďmi Indie
,,Indiu nosím v srdci, veľmi rada by som sa tam opäť vrátila,“ tvrdí Seničanka Barbora Mendlová Drew, ktorá túto zaujímavú krajinu plnú priepastných kontrastov pracovne navštívila už tretí raz. Očarili ju nielen indické chrámy, budhistické jaskyne či krásna príroda, ale aj kultúra krajiny a jej ľudia.
Barbora vyštudovala angličtinu na City University a počas letných mesiacov sa zdokonaľovala v jazyku v New Hampshire a San Franciscu, kde brigádnicky pracovala ako camp leader v umeleckých aktivitách s deťmi zo sociálne slabších rodín. Ďalších 13 rokov pôsobila v štáte Massachussetts v USA a zároveň vyštudovala predškolskú pedagogiku. V súčasnosti končí 5. ročník štúdia anglického jazyka v odbornej komunikácii na Katedre anglistiky a amerikanistiky na UCM v Trnave. Už počas štúdia začala vyučovať angličtinu v jazykovej škole v Trnave, učila však aj v súkromných školách a vo firmách. Keď prešla na živnosť, spoznala sa s lektorkami Ingrid Guľášovou a Alexandrou Rozborilovou z MK jazykového centre v Skalici, ktoré jej otvorili dvere do sveta tlmočenia a prekladov pre spoločnosť INA Skalica. Barbora s firmou začala spolupracovať na dlhodobom projekte, vďaka ktorému dostala možnosť vycestovať do Indie. ,,Vždy som túžila navštíviť túto krajinu, od detstva som o nej rozprávala. Keď sa mi naskytla táto príležitosť, neváhala som,“ tvrdí sympatická Seničanka. Hoci jej najbližší neskrývali určité obavy – predsa len je pre nás India iný svet a nie vždy je v médiách prezentovaná pozitívne – ona bola naladená optimisticky a tešila sa na novú skúsenosť. ,,Vždy sa snažím aj v tom zlom vidieť niečo dobré, poučiť sa z chýb a ísť ďalej. Som človek, ktorý má rád výzvy a rád spoznáva nové krajiny a nových ľudí,“ vysvetľuje Barborka.
Chrámy a svätyne
Z Indie sa Barbora naposledy vrátila začiatkom novembra, pobudla v nej mesiac. Bola to už jej tretia návšteva tejto krajiny. Spomína si ešte na svoj prvý dojem z tohto druhého najľudnatejšieho štátu sveta? ,,Pred odchodom do Indie som si pozrela množstvo cestopisov a videí o krajine, prečítala som veľa o jej kultúre. Nič vás však nemôže dostatočne pripraviť na realitu. Už keď som cestou z letiska videla kravy na uliciach, množstvo psov a masy ľudí, prosila som kolegov, aby ma rýchlo poštípali, či náhodou nesnívam,“ hovorí s úsmevom. Šikovná tlmočníčka a prekladateľka pobývala najmä v štáte Maharashtra, v meste Puna, ktoré je druhým najväčším indickým mestom po Mumbaji a je známe rýchlo sa rozvíjajúcim automobilovým priemyslom. Mesto je tiež vzdelávacou a kultúrnou metropolou najmä v oblasti informačných technológií a manažmentu. ,,V Pune sa nachádza veľa známych meditačných rezortov, vyhľadávaných ľuďmi z celého sveta – jedno z najznámejších je OSHO. Takisto sa tam nachádza Gándího národný pamätník a múzeum (The Agakhan Palace), ktoré sú národnou kultúrnou pamiatkou indického hnutia za slobodu,“ hovorí Barbora. Dominantným náboženstvom v Indii je hinduizmus, ostatné náboženské skupiny tvoria moslimovia, sikhovia, jainisti, budhisti a kresťania. Nachádza sa tu veľa chrámov, mešít, židovských synagóg i kostolov. ,,Mňa najviac zaujali hinduistické a jainistické chrámy, postavené najmä na svahoch kopcov. Pred vstupom do chrámov sa dajú zakúpiť koreniny, tropické ovocie a hlavne sviečky, kokosové orechy a vonné tyčinky, ktorú sú dôležité na vykonanie hinduistického náboženského obradu volaného puja,“ približuje Barbora. Dodáva, že návštevník si pred vstupom do chrámu musí vyzuť obuv a platí prísny zákaz fotografovania. Smerom po starej diaľnici do Mombaja, 35 km od Pune, sa nachádza hinduistický chrám Birla Ganpati Temple, známy najvyššou sochou boha Ganesha (cca 16 m), vyrobeného zo železobetónu s medeným povlakom. Neďaleko stojí ďalší chrám – Shirgaon Sai Baba Temple, v ktorom je socha Shri Sai Baba – na počesť uctievaného hinduistického guru, považovaného za stelesnenie boha a ktorého poslaním bolo dať požehnanie všetkým bez diskriminácie. ,,Popri hinduistických chrámoch možno v Indii nájsť aj veľa jainistických chrámov. Sú nádherné a očaria krásnou architektúrou budov podporovaných mohutnými piliermi. V nich sú vytesané sochy, predstavujúce bohov a bohyne,“ hovorí Barbora. ,,Jainismus je jedným z najstarších náboženstiev na svete, hlása cestu bez násilia voči všetkým živým stvoreniam. Po ceste do práce som vždy z diaľky obdivovala jainistický chrám Parschwa Pradnylaya. Nakoniec sa mi ho pred odletom podarilo navštíviť a bol to ten najkrajší chrám, aký som kedy videla. Zanechal vo mne veľa spirituálneho a nezabudnuteľného.“
Lesy, vodopády, jaskyne – kláštory
Barbora počas pobytu v Indii navštívila aj oblasť Lonavala, ktorá sa nachádza približne 64 km od mesta Pune. Známa a navštevovaná je pre nádhernú prírodu a vodopády, kde má človek možnosť pozorovať a nakŕmiť voľne žijúce opice, zajazdiť si na ťave, a hlavne vidieť budhistické jaskyne, ako sú Karla a Bhaja Caves. ,,Nie sú to však typické jaskyne, aké máme na Slovensku. Slúžia ako budhistické kláštory a ich pôvod siaha do 2. storočia pred naším letopočtom. Karla jaskyňa je komplex postavený v skalnatom svahu. Má klenutý interiér a hlavný vchod slúži ako modlitebňa pre mníchov. Celý interiér sa skladá zo zvyškov pilierov, v ktorých sú vytesané sochy žien, mužov, slonov a iných zvierat,“ vysvetľuje Barborka.
Úžasní ľudia, výnimočná kultúra
Keď sa povie India, mnohí si okamžite predstavia špinu, choroby a znásilňovanie žien. ,,Krajina je médiami prezentovaná zväčša len v zlom svetle, no rozhodne si to nezaslúži. Myslím si, že by sme sa vždy mali učiť jeden od druhého a snažiť sa brať si príklad z iných kultúr, pretože v každej sa nájde veľa dobrého, a tak je to aj v tej indickej,“ hovorí Barbora. Ľudia v Indii sú podľa jej slov dobrosrdeční a vždy pripravení pomôcť. Nemajú veľa, a predsa dajú aj posledné. Šikovná Seničanka videla v Indii obrovské kontrasty – navštívila luxusné nákupné centrá (Phoenix Mall a S.G.S. Mall), aké nemáme ani na Slovensku, na druhej strane mohla priamo z okna hotela sledovať každodenný život najchudobnejších vrstiev obyvateľov, žijúcich v slumoch. Prekvapilo ju, že hoci títo ľudia žijú naozaj biedne, nesťažujú sa, so svojím životom sú zmierení a pôsobia vyrovnane a šťastne. ,,Tie najúžasnejšie pocity som zažila, keď ma cudzí ľudia volali do svojich domovov a ukázali mi svoj život. Naučili ma, že aj keď človek nie je bohatý, môže rozdávať úsmevy.“
Barbora v Indii zažila aj atmosféru dvoch veľkých sviatkov. Prvým bol 15. augusta Independence Day – 69. výročie nezávislosti Indie od britskej kolonizácie. Oslávila ho spolu s Indmi na večeri, kde spoločne spievali indickú hymnu. ,,Domáci boli dojatí, vnímali to ako veľkú poctu a čašník nám priniesol tortu s nápisom ,,Šťastný deň nezávislosti“,“ spomína Barbora. Druhý sviatok zažila 17. septembra – bol to Ganesha Chaturthi, 11-dňový hinduistický festival oslavovaný na počesť boha Ganesha. ,,Prípravy sa konajú už niekoľko týždňov pred sviatkom. Na uliciach vidieť stánky plné hlinených Ganeshov – slonov rôznych veľkostí, ktoré si potom ľudia doma zdobia. Oslavy sa konajú doma aj na verejnosti, interiéry sú vyzdobené svetlami, kvetmi a obrazmi. Na konci festivalu je tento idol ponorený a rozpustený vo vode,“ vysvetľuje Barbora.
Krajina korenín
Zážitkom pre ňu bola určite aj indická strava. Keď do Indie odchádzala, všetci jej predpovedali, že tam schudne. Stal sa však opak, a to i napriek tomu, že jedlo je tam ľahké a zdravé. ,,Strava bola výborná, veľa ryže rôznych druhov, omáčky z byliniek. Mnohé pokrmy boli pre nás, Európanov veľmi štipľavé, no v hoteli a aj pri návštevách v domácnostiach sa všetci snažili ulahodiť nám a jedlo pripraviť tak, aby nám chutilo.“ Barborka si nenechala ujsť príležitosť a navštívila miestne obchodíky, medzi ktorými hrajú prím práve obchody s koreninami. Priznáva, že toľko druhov korenia nikdy v živote nevidela, a podobne je to s ovocím, ktoré malo aj vynikajúcu chuť.
Hoci od návratu z Indie už uplynulo niekoľko týždňov, spomienky v Barbore stále doznievajú. Zdôrazňuje, že India navždy zostane v jej srdci, vrchovate naplnila jej očakávania nielen po pracovnej stránke, keďže sa mohla zdokonaliť v oblasti odbornej terminológie, ale aj tým, že jej priniesla nových priateľov, ukázala jej svoje tradície a zvyky, a naučila ju pozerať sa na život z tej pozitívnejšej stránky. ,,Veľmi rada by som sa poďakovala za spoluprácu s MK jazykovým centrom v Skalici Alexandre Rozborilovej a Ingrid Guľášovej, vďaka ktorým som túto úžasnú šancu dostala. Poďakovanie patrí aj mojej rodine, ktorá celý život za mnou stála a vo všetkom ma podporovala,“ zdôrazňuje Barbora. Sympatická Seničanka zároveň dodáva, že do Indie by sa určite ešte chcela vrátiť – nielen ako turistka či prekladateľka, ale raz aj ako učiteľka angličtiny v rámci medzinárodného projektu, zameraného na pomoc indickým deťom a ich matkám.
