Eliška Šefčíková: Výtvarné umenie obohacuje môj život
Navrhuje svadobné a spoločenské šaty a zároveň ako kostýmová výtvarníčka spolupracuje na rôznych divadelných a umeleckých projektoch. Scénografke Eliške Šefčíkovej zo Senice sa úspešne darí prepojiť komerčnejšiu oblasť odevného dizajnu so svetom scénického umenia a ešte do kreatívneho procesu tvorby aktívne vtiahnuť aj divákov. Viac o svojich súčasných aktivitách nám prezradila v nasledujúcom rozhovore.
Pamätáte si ešte, kedy a ako ste v sebe objavili záujem o výtvarnú tvorbu?
Môj záujem o výtvarnú tvorbu rastie so mnou od detstva. Ako každé zvedavé dieťa som aj ja skúmala svet umenia, spoznávala výtvarné techniky a objavovala možnosti ich využitia. Rada som kreslila a experimentovala s rôznymi tradičnými textilnými i netextilnými materiálmi.
Už pri výbere strednej školy ste zrejme mali jasno v tom, ktorým smerom sa chcete uberať…
Po absolvovaní výtvarného odboru v ZUŠ v Senici som sa rozhodla študovať umelecký odbor Odevný dizajn (Módne návrhárstvo). Očaril ma svet módy, a preto moje kroky smerovali do Trenčína. Na SPŠO (dnes SUŠ) sme nielen navrhovali a vymýšľali nové typy odevov, ale pracovali sme aj so širokou škálou výtvarných materiálov a techník, prostredníctvom ktorých sme dávali starým veciam novú podobu, tzv. redizajn. Priebežne som si prehlbovala vedomosti o dejinách divadla a o historických odevoch. Svoje umelecké ambície pracovať v budúcnosti v oblasti divadla ako kostýmová výtvarníčka som dosiahla po štúdiu Scénografie (Scénické a kostýmové výtvarníctvo) na VŠMU v Bratislave.
Spomínate získavanie znalostí o historických odevoch. Ktoré historické obdobie je vám z hľadiska štýlu odievania blízke?
Mám veľmi rada obdobie starovekého Grécka. Jednoduchá a originálna kultúra starovekého odievania bola inšpiráciou pre vznik ďalších odevných štýlov ako v minulosti, tak aj v súčasnosti. V určitých materiálových a tvarových podobách je dobová móda nositeľná i dnes. Preto sa mi páčia aj súčasné módne trendy, ktoré často vychádzajú práve z dobového odievania alebo folklóru.
Vaša tvorba je dnes, dá sa povedať, širokospektrálna. Čomu všetkému sa venujete?
V súčasnosti hlavne odevnému dizajnu a kostýmovému výtvarníctvu. Sú to síce príbuzné výtvarné odevné odbory, ale každý z nich má svoje špecifiká. Obidva ma obohacujú a neustále podnecujú k aktívnej tvorbe. Odevný dizajn je pre mňa viacej komerčný. Vo svojom ateliéri navrhujem svadobné a spoločenské šaty pre všetky dámy, ktoré chcú byť originálne a štýlové. Ako kostýmová výtvarníčka som zase mala možnosť zapojiť sa do viacerých úspešných divadelných i umeleckých projektov a spoznať veľa kreatívnych ľudí. Občas aj maľujem, tvorím plošné aj priestorové textilné obrazy alebo odevné doplnky.
V uplynulých týždňoch ste vystavovali v Záhorskej galérii J. Mudrocha v Senici. Vaša výstava bola špecifická v tom, že mala interaktívny charakter, zapojili ste do nej aj návštevníkov…
Koncepcia interaktívnej výstavy v Záhorskej galérii Jána Mudrocha bola utváraná priebežne v rámci príprav. Spoločne s českou výtvarníčkou Andreou Demek sme mali zámer vytvoriť vizuálne príťažlivý umelecký projekt s možnosťou aktívneho zapájania sa verejnosti. Výstava s názvom „Laboratorium“ prelína voľné umenie a dizajn s interdisciplinárnymi presahmi (socha, inštalácia, odev, objekt, scénografia, fotografia, videoart). Názov napovedá o určitom druhu výskumu a experimentovania s rôznymi druhmi materiálov, s ich vlastnosťami, so štruktúrou a s tvarom v priestore aj v ploche. Možnosť aktívneho a kreatívneho vstupu divákov do priebehu deja výstavy vnímame s Andreou ako neodmysliteľnú súčasť našej umeleckej tvorby. Zároveň sa v Záhorskej galérii konali aj výtvarné workshopy pre žiakov základných škôl zo Senice a okolia.
Čo vás po pracovnej stránke čaká v blízkej dobe, na čom budete pracovať?
Momentálne pracujem na divadelnej inscenácii pre Mestské divadlo v Trenčíne, s ktorým spolupracujem už niekoľko rokov. Pripravujeme pre divákov hru s renesančnou tematikou, ktorej dominantou budú historické renesančné kostýmy. Seničania môžu vidieť moje divadelné kostýmy v Záhoráckom divadle, s ktorým tiež priebežne spolupracujem. Popri divadelných aktivitách pripravujem aj módnu prehliadku svadobných a spoločenských šiat.
Máte aj nejaký zatiaľ neuskutočnený sen, ktorý sa týka vašej tvorby?
Mám veľa snov, ktoré sa snažím pomaly a postupne realizovať. Jedným z nich bola aj spomínaná úspešná výstava v Záhorskej galérii, s ktorou by sme chceli v budúcnosti prezentovať aj v Českej republike.
Čím pre vás výtvarná tvorba je, čo vám možnosť vyjadrovať sa prostredníctvom umenia dáva?
Výtvarné umenie je obohacujúcou súčasťou môjho bežného života. Teší ma, keď sa môžem kreatívne realizovať, moja práca je zároveň mojím koníčkom. Neustále sa snažím, aby moja tvorba prinášala iným nielen úžitok, a preto sú spätná väzba aj reakcie ľudí pre moju ďalšiu tvorbu dôležité.
Foto: Tomáš Bilka, archív autorky
