Predseda ZMOZ Peter Pobuda: Štát neberie samosprávu ako rovnocenného partnera

Primátorom a starostom už na jeseň vyprší funkčné obdobie, na ktoré sme si ich v posledných komunálnych voľbách zvolili do kresiel primátorov a starostov našich miest a obcí. Ako vníma uplynulé štvorročné obdobie starosta Mokrého Hája a predseda Združenia miest a obcí Záhorie (ZMOZ) Peter Pobuda, sme zisťovali v našom nasledujúcom rozhovore. 

Aký máte pocit, keď sa pozriete dozadu na uplynulé štyri roky?   

Nazval by som ich obdobím premárnených šancí čerpať prostriedky z eurofondov.  Počas tohto volebného obdobia, ktoré sa už chýli ku koncu, sme podali množstvo projektov s cieľom čo najviac vybudovať. Výsledok je ale žalostný. Z prostriedkov Európskej únie určených pre samosprávu sme vyčerpali len asi 15 %. Katastrofálne dopadol najmä Program na rozvoj vidieka. Nečerpanie prostriedkov sa po troch rokoch zvalilo na samosprávu. Ministerstvo hovorí o neschopnosti starostov  prispôsobiť sa novým podmienkam čerpania z eurofondov, čo je absolútny nezmysel. Ministerstvo pôdohospodárstva nemalo pripravené výzvy, nedodržiavali lehoty na vyhodnotenie žiadostí a zodpovednosť si prehadzovali medzi sebou IROP (Integrovaný regionálny operačný program) a PRV (Pracovná skupina pre prípravu pri Ministerstve pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR, pozn. red.)

Čo trápilo predstaviteľov samosprávy v našom regióne najviac?

Na Záhorí je veľa problémov. Snáď najväčším nedostatkom nášho regiónu je slabá infraštruktúra. Doprava je predimenzovaná a cesty v katastrofálnom stave. Starostovia a primátori na to poukazujú pri každej príležitosti. Prvé stretnutie zástupcov samosprávy a nových županov toho bolo jasným dôkazom. Mnohým obciam chýbajú vodovody a kanalizácie. Je paradoxom, že práve v tej časti Slovenska, kde je väčšina obyvateľov ekonomicky činná a vytvára pre štát najväčšie hodnoty, je infraštruktúra v horšom stave ako v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti.

Ako hodnotíte spoluprácu samosprávy a štátu?

Štát dnes neberie samosprávu ako rovnocenného partnera.  Na samosprávu presúva čím ďalej tým viac svojich kompetencií. Zabúda pritom ale na jedno, a to sú peniaze. Ako si má samospráva s novými úlohami poradiť, keď nemá dostatočné finančné zdroje ani podmienky, aby ich vytvorila?  Samospráva stráca silu a štát akoby jej chcel dokázať, že je neschopná plniť povinnosti, ktoré plniť má. Je to  účelová hra. Niektorí politici práve takýmto spôsobom chcú preniesť kompetencie späť do rúk štátnej moci. Hovorí sa o školstve, stavebných úradoch, prenesenom výkone štátnej správy, sociálnych zariadeniach. Celých 28 rokov sme decentralizovali kompetencie zo štátu na samosprávu a teraz ich ideme centralizovať?

Ako by mala vyzerať ideálna spolupráca štátu a samosprávy?

Rád spomínam na deväťdesiate roky, to bola radosť pracovať v samospráve.  Štát si vypočul aj názor odborníkov zo samosprávy a hľadal sa konsenzus. Samospráva nebola súperom, ale partnerom. Štát by mal každú novú kompetenciu so samosprávou najprv konzultovať a až potom ju presunúť na obec s potrebnými finančnými prostriedkami. Dnes je ťažké veci posunúť dopredu, všetko trvá veľmi dlho, za všetkým je priveľa politiky a neodbornosti,  pričom by stačilo používať zdravý rozum.

Napriek problémom, s ktorými ste v posledných rokoch zápasili, sú tu určite aj nejaké pozitívne výsledky… 

Pozitívne je, že v našom regióne výrazne klesla nezamestnanosť, stabilizovali sa podielové dane a obce a mestá budovali z vlastných zdrojov rozvojové projekty – modernizovali obecné budovy, skrášlili verejné priestranstvá vo väčšine obcí nášho regiónu, rekonštruovali   historické pamiatky, vybudovali cyklotrasy. Zlepšilo sa fungovanie cestového ruchu a o región Záhorie rastie  záujem, o čom svedčí zvyšujúca sa návštevnosť turistov.

Myslíte si, že spolupráca obcí má zmysel aj v budúcnosti?

Spolupráca samosprávy bude v budúcnosti kľúčová. Už na budúci rok sa spustí príprava  komunálnej reformy. Hovorí sa o potrebe zlučovania kompetencií a budovania spoločných obecných úradov. Uvažuje sa o zrušení menších obecných úradov, nevieme, či každá obec bude mať svojho starostu, svoje obecné zastupiteľstvo, tých neznámych je veľa. Preto je dôležité, aby samospráva bola jednotná a bola tak dostatočne silným partnerom pre štát a navrhované zmeny dokázala ustrážiť. Žiaľ, ani Združenie miest a obcí Slovenska dnes nie je jednotné a nemá jasný názor ako a kam by mala samospráva smerovať.

Na čo by sa mali sústrediť Záhoráci, za čo by mali spoločne bojovať?

Združenie miest a obcí Záhorie drží aj dnes pokope a  patrí k najväčším a najaktívnejším v rámci ZMOS-u. Takáto jednota je už skôr vzácnosťou. Skutočnosť, že Záhorie je administratívne rozdelené do troch krajov, nás nerozdeľuje ako patriotov – Záhorákov. V minulých rokoch boli pri čerpaní eurofondov najviac diskriminované obce okresu Malacky, ktoré patrili do Bratislavského samosprávneho kraja. Dnes je dôležité, že aj tieto obce môžu čerpať prostriedky z fondov Európskej únie. Nové investície v ktorejkoľvek časti Záhoria sú prínosom pre celý región.

Samospráva potvrdila svoje opodstatnenie v systéme verejnej správy a patrí k najstabilnejším článkom nášho štátu. Obce a mestá opekneli, sústavne sa budujú a zlepšujú životné podmienky pre lepší a kvalitnejší život našich občanov.

Blížia sa komunálne voľby a na občanoch je zodpovednosť, aby si dobre vybrali zodpovedných ľudí zapálených spraviť všetko pre rozvoj svojej dediny, mesta, a tým aj Záhoria.