Dopravný pilot Maximilián Slovinec: Moja hlava aj srdce boli vždy v oblakoch…

Už od detstva sníval o tom, že sa stane pilotom. No kým u niekoho zostane iba pri snoch, on sa ich rozhodol premeniť na realitu.  Maximilián Slovinec (26) zo Šaštína-Stráží vytrvalo išiel za svojím cieľom a dnes môže povedať, že jeho práca je preňho zároveň tým najväčším koníčkom.

Pamätáte si ešte, kedy sa vo vás prebudil vzťah k lietadlám?

Mal som vtedy asi päť rokov a prvýkrát som si v Nemecku zalietal na vetroni. Od toho času to bola moja vášeň a obrovská túžba, stať sa pilotom. Moja hlava aj srdce boli stále v oblakoch. Ten pocit – pilotovať akékoľvek lietadlo, či malé vrtuľové alebo veľké dopravné – je pre mňa jednoducho úžasný.

Študovali ste na Súkromnej strednej odbornej škole Via Humana v Skalici. Pomohlo vám toto štúdium nejako v tom, aby ste sa priblížili k svojmu cieľu?

Odbor „Výživa a šport“, ktorý som študoval, nemá s mojou profesiou prakticky nič spoločné. No zvolil som si ho, pretože som mal blízko k športu a aktívne som hrával hokej. V každom prípade musím konštatovať, že škola ma vo finále veľmi dobre pripravila do praxe a pri dnešnom hektickom živote a „leteckej životospráve“ sú pre mňa poznatky o zdravej výžive naozaj neoceniteľné.

Kam smerovali vaše kroky po skončení strednej školy? Čo všetko ste museli absolvovať, aby sa sen pilotovať lietadlo stal realitou?

Ešte pred ukončením strednej školy som chcel študovať letectvo do väčšej hĺbky, a tak som sa prihlásil na Žilinskú univerzitu, odbor profesionálny pilot. Úspešne som absolvoval prijímacie skúšky a rok som na škole aj pobudol. No moje finančné možnosti a možnosti mojej rodiny boli veľmi obmedzené, a tak, ako zrejme väčšina pilotov, kým sa dopracuje k vytúženej profesii, musel som tvrdo pracovať. Potreboval som získať financie na zaplatenie relatívne veľmi nákladného výcviku a zároveň som sa začal sám vzdelávať, aby som tento náročný výcvik zvládol. Štúdium na univerzite som predčasne ukončil, čo nebolo jednoduché rozhodnutie, a našiel som si prácu v Rakúsku – paradoxne v leteckom výcvikovom centre. Samozrejme, od mojej skvelej maminy som dostal „štartovací balíček“, pretože bez jej pomoci a bez podpory rodiny by to nebolo možné zvládnuť. Po absolvovaní základného výcviku prišla na rad tá najťažšia fáza celého štúdia, čiže teória dopravného pilota, ktorú som úspešne absolvoval v roku 2015.

Bolo jednoduché po tom všetkom, čo ste tomu obetovali, nájsť si v odbore prácu?      

Vôbec nie. Po absolvovaní teoretických a praktických skúšok prišlo na rad stresujúce hľadanie si zamestnania dopravného pilota, čo je vo vysoko konkurenčnom prostredí naozaj náročné. Každý chce predviesť čo najlepší výkon a predať sa. Aj napriek tomu, že dopyt po pilotoch vo svete je extrémne veľký, prácu si nenájdu všetci absolventi výcviku.  Ja som ako profesionálny pilot začínal na menších lietadlách a kratšie lety po Európe, obvykle pre privátny sektor. Po roku tvrdej práce a zbierania skúseností som úspešne prešiel veľmi náročným výberom v českej leteckej spoločnosti Travel Service, ktorá je lídrom aj na slovenskom trhu. Firma mi sprostredkovala typovú kvalifikáciu na BOEING 737NG (300-900) a za sebou mám teóriu na nový prírastok v našom letovom parku – B737MAX.

Ako vyzerá vaša kariéra v súčasnosti, kam všade lietate?

Môj koníček  je dnes zároveň mojou prácou a dá sa povedať, že každý deň prežívam svoj sen. Chvíľku voľna na zemi je fajn na regeneráciu, no už sa neviem dočkať, kedy opäť poletím. Zatiaľ som len na začiatku svojej kariéry, ale ženie ma dopredu túžba po poznaní a neustálom zdokonaľovaní sa. Môj výcvik som začal z Prahy a lietal som rôzne európske aj mimoeurópske destinácie. Keďže základný výcvik som v podstate ukončil len nedávno, všetko je pre mňa ešte nové a mám radosť z každého nového dňa v práci. Vo voľnom čase sa rád vraciam do môjho „leteckého hniezda“ – na senické letisko, kde ma inštruktori učili lietať a veľmi ma podporovali.

Aký by mal byť podľa vás dobrý pilot?

Tak to si nedovolím hodnotiť. Len vo všeobecnosti – pilot by mal byť hlavne veľmi rozvážny a mať rýchle reakcie a rozhodovacie schopnosti, keďže sa často musí popasovať aj s neštandardnými situáciami. Rôzne situácie, ktoré sa obvykle nevyskytnú počas bežných podmienok, sa každých šesť mesiacov trénujú pod prísnym dohľadom inštruktorov na simulátoroch. Znamená to, že práca pilota je celoživotným vzdelávaním.

Už ste spomínali, že práca je aj vaším koníčkom. Čím je lietanie pre vás také atraktívne?

Všetkým! Mám tú najkrajšiu kanceláriu na svete, ktorá je približne vo výške 11 kilometrov. Keď idem do práce, viem, že kdesi nad mrakmi uvidím každý deň Slnko. Lietanie v dopravnom lietadle je viac o manažmente, ako o samotnom lietaní. Úroveň automatizácie vo veľkých lietadlách je už na vysokej úrovni a dôraz sa kladie na bezpečné prevedenie letu. Takže vyhľadávanie adrenalínu tu nemá miesto, skôr vysoká profesionalita. Stále som členom senického aeroklubu a detskú radosť zažívam na malom lietadle i na prípadných vystúpeniach so skupinou Retro Sky Team v rámci leteckých dní.

Ocitli ste sa už niekedy v situácii, kedy ste mali naozaj strach?

Pokiaľ ide o neštandardné skúsenosti, zatiaľ som zažil len náročnejšie podmienky pri zhoršených meteorologických podmienkach. Ešte mám nalietaných málo hodín, tak som sa, našťastie, do žiadnych núdzových situácií nedostal. A pevne verím, že tento stav pokoja potrvá minimálne do dôchodku. Heslo pilotov znie:  „Be ready for the worst, but hope for the best!“, teda „Buďte pripravení na najhoršie, dúfajte v najlepšie!“.