Znovuzrodenie legendy lipy

Hoci Slovensko opúšťa v posledných rokoch kvôli lepšie platenej práci veľa talentovaných mladých ľudí, a mnohí z nich sa už nemienia na rodnú hrudu vrátiť, nájdu sa aj takí, ktorí sa domov vracajú. Nabití cennými skúsenosťami a vedomosťami, s cieľom pomôcť svojej krajine posunúť sa o stupienok vyššie. To je aj prípad Seničanky Gabriely Bereghazyovej, spoluautorky knihy SLOVENSKO LEGENDA LIPY, ktorá sa na Slovensko vracia po siedmich rokoch s jasnou víziou…

Môžete sa nám na úvod stručne predstaviť?

Vyrastala a dospievala som v Senici. Môj otec pochádza z východného Slovenska, mama zo Záhoria  a naše priezvisko má pôvod na Ukrajine. Sama v sebe tak spájam rôzne vplyvy a kontrasty, ktoré sa prenášajú do mojej práce. Z gymnázia viedla moja cesta do Nitry na štúdium kulturológie, a odtiaľ do zahraničia. Mala som to šťastie a obrovské privilégium študovať 5  rokov vo Veľkej Británii, kde som stretla kanadskú Slovensku Zuzanu Palovic. Po čase sa naše priateľstvo premietlo aj do pracovnej spolupráce, ktorej výsledkom je naša prvá kniha Slovensko: Legenda Lipy. Momentálne pôsobím v n. o. Global Slovakia, ktorá sa venuje zviditeľňovaniu Slovenska v zahraničí. Zároveň pracujem na ďalšej knihe, ktorá vyjde už na jeseň.

Kedy a prečo ste sa rozhodli odísť do zahraničia a čomu ste sa tam venovali? 

Už počas štúdia v Nitre som letá trávila v Stredomorí. Skúsila som všetko – od čistenia záchodov, cez servírovanie hamburgerov až po absolvovanie jazykových pobytov v Sýrii. Po promócii sa mi zdalo prirodzené vycestovať na dlhšiu dobu do zahraničia, spoznávať iné krajiny a kultúry, zbierať skúsenosti. To všetko vďaka nášmu vstupu do EÚ, ktorá nám otvorila dvere do sveta dokorán. Najprv som pracovala ako letuška v Španielsku, potom som sa znova pustila do štúdia. Na univerzitách vo V. Británii som absolvovala som dva magisterské programy i doktorandské štúdium na The University of Surrey, kde som sa tri roky venovala skúmaniu korupcie a slovenskej mentality.

Po príchode do krajiny, ktorá je z rôznych pohľadov odlišná od našej, človek často zažije šok. Aké boli vaše prvé pocity po príchode do Španielska či V. Británie?

Najprv ma očarilo všetko, čo bolo iné ako u nás. Pestrosť kultúr, národností, náboženstiev, iné farby pleti, jazyky, zmýšľanie ľudí. Cítila som väčšiu voľnosť, svet bol odrazu plný príležitostí, a nie problémov a obmedzení. Najmä v Británii ma fascinovala prirodzenosť, s ktorou ľudia prejavovali svoje názory. Nekonečné možnosti uplatnenia svojich talentov a otvorenosť nápadom. Všade okolo mňa si ľudia realizovali svoje malé i veľké sny a skutočne si užívali život, zatiaľ čo ja som bolo z domu naučená, že v živote je všetko ťažké a že sny sú iba na to, aby sa snívali… Zároveň ma šokovali stereotypy o východnej Európe, ktoré ešte stále ovplyvňujú predstavy ľudí v západnej Európe o nás. Aj vďaka týmto konfrontáciám som si začala uvedomovať svoj pôvod a spoznávať sama seba. Tu sa zrodila hrdosť na to, že som Slovenka. Postupom času mi rodná pôda začala chýbať. Každá návšteva domova sa končila v slzách. Chýbala mi príroda, rodina, srdečnosť ľudí. Až v cudzine som si začala vážiť našu neuveriteľnú cestu dejinami a úspechy.

Prečo ste sa po 7 rokoch rozhodli pre návrat?

Skončila som doktorát a jednu životnú kapitolu. Už počas štúdia som cítila silnú túžbu niečo na Slovensku zmeniť, pomôcť svojej krajine. V Británii som zistila, že Slovensko sa nevie na medzinárodnej úrovni reprezentovať. Nevieme cudzincom vysvetliť, kto sme a čo znamenáme. Zahraničie je zo Slovenska zmätené, lebo nemá jednoduchý príbeh, ktorý zachycuje to najdôležitejšie. Aj preto sme pre väčšinu sveta neviditeľní. Nechápu nás, a to nielen preto, že sú iní ako my, ale aj preto, lebo my nevieme, ako sa prezentovať. Británia je majstrom v rozprávaní príbehov. Učila som sa teda od tých najlepších a vrátila som sa, aby som toto poznanie priniesla domov.

Čo vás priviedlo na myšlienku napísať knihu Slovensko: Legenda Lipy?

Tento projekt prešiel dlhú cestu, kým dostal podobu knihy. Na začiatku bolo zistenie, že Slovensko je pre mnohých ľudí za hranicami veľkou neznámou. Naša história im nedáva zmysel, nechápu, prečo sme takí, akí sme. Zdá sa mi, že ani my sami si neuvedomujeme, čo všetko sme dokázali a v akom krátkom čase. Sme hrdí, ale len tak trošku a len občas, napr. počas MS v hokeji či olympiády. A to i napriek tomu, že sme prežili to, čo máloktorý iný národ vo svete. Máme za sebou šesť zmien režimu za posledných 100 rokov. To je niečo, čo o nás musia vedieť za hranicami a čo si my sami musíme pripomenúť.

Spolu so Zuzanou sme sa to rozhodli zmeniť. Pozreli sme sa na naše dejiny inak, hľadali sme, čo spája jednotlivé kapitoly od Slovanov po pád železnej opony a dnešok do uceleného a zrozumiteľného príbehu. Našli sme symbol, ktorý Slovákov sprevádza odjakživa. Lipu. Náš národný strom a posvätný strom Slovanov je všade, kam sa pohneme. Srdcovitý lipový list nosíme v občianskych preukazoch a pasoch, všetci máme radi sladký lipový čaj. Napriek tomu, že je lipa všade, ako keby sme ju nevnímali. Zabudli sme, prečo je pre nás taká dôležitá. So Zuzanou sme sa rozhodli prebrať zabudnutý príbeh k životu a prerozprávať náš národný príbeh na pozadí lipy. K 25. narodeninám sme chceli dať Slovensku to, čo mu chýbalo. Národný príbeh. Je neuveriteľné, čím všetkým sme si prešli. To, že existujeme na mape sveta ako samostatný štát, je zázrak. Máme právo byť na seba hrdí.

Prečo vaša kniha vychádza práve teraz a čím je iná a prečo je dôležitá?

Príbeh Slovenska je jedným z najväčších príbehov národného prežitia v Európe a vo svete. Je príkladom toho, ako prekonávať strasti a prekážky a ako prinášať súlad a harmóniu tam, kde bol predtým konflikt. Sme krajina, ktorá odjakživa ležala na križovatke mocenských vplyvov Východu a Západu, na rozhraní ideológií. Slovensko je mladá krajina, ale starobylý národ s jedinečným príbehom a skúsenosťami, ktoré svet práve teraz zúfalo potrebuje. Naše odhodlanie žiť v mieri a pokoji, schopnosť chápať perspektívy západného aj východného sveta, naše spojenie s prírodou, sú našimi národnými aktívami. Je dôležité, aby sme o nich vedeli v prvom rade my sami a potom aj svet za našimi hranicami. To je hlavným odkazom našej knihy.

Slovensko dnes zrejme opäť stojí na jednej z dôležitých historických križovatiek. Vražda dvoch mladých ľudí otriasla celou našou krajinou a akoby prebudila ľudí z letargie. Ako vnímate udalosti posledných mesiacov vy osobne?

Svet a Slovensko sa menia. Všetci prežívame turbulentné obdobie. Vražda mladého páru je tragickou fackou osudu. Dostali sme ju a s ňou aj príležitosť pozrieť sa na do tých najtmavších kútov nášho vnútra a našej krajiny. Je to nepríjemné a bolí to, ale len ak zasvietime tam, kde bola predtým tma a prestaneme ignorovať problémy, ktoré už dlho bublú pod povrchom, môžeme niečo zmeniť. Dnes máme pred sebou obrovskú výzvu a príležitosť postaviť sa zodpovedne a statočne tomu, čo nás desí.

Čo treba podľa vás zmeniť, aby naši mladí ľudia neodchádzali do zahraničia a aby sa viac talentovaných ľudí zapájalo do spoločenského života?     

Veľa sa hovorí o tom, že talentovaným Slovákom žijúcim v zahraničí treba na Slovensku vytvoriť atraktívne príležitosti. S tým sa plne stotožňujem. Myslím si však, že v prvom rade im treba otvoriť naše mysle a srdcia. Nebáť sa toho, že sa v zahraničí zmenili, nebáť sa toho, že po návrate domov vedia jasne pomenovať, čo nefunguje. Kritika je málokedy príjemná. Nespochybňujú tým tých, ktorí zo Slovenska neodišli, ani nechcú vymazať všetko, čo je slovenské a spraviť zo Slovenska druhé Nemecko alebo Britániu. Všetci však vieme, že isté veci v politike, kultúre, biznise a spoločenskej sfére sa musia zmeniť. Mnohí sa tomu bránia, boja sa zmeny. Ak sa popasujeme s týmto strachom, vytvoríme lepšie a prívetivejšie prostredie pre ich návrat. Entuziazmus im nechýba, čoho je ale na Slovensku nedostatok, to  je podpora ich nápadov a vízií. Nielen na úrovni štátu, ale v i rodinách a komunitách. Ak budú cítiť podporu, začnú sa vracať a zapájať na všetkých úrovniach.

Aké sú vaše najbližšie plány?

Momentálne sa naplno venujem nášmu dielu Slovensko: Legenda Lipy. Kniha je síce napísaná a vydaná, teraz ju ale treba vniesť do povedomia ľudí. Preto s ňou budeme cez leto cestovať po Slovensku i zahraničí. Chystáme sa za našou diasporou do USA, V. Británie, Švajčiarska a Portugalska. Zároveň vo voľnejších chvíľach spolu so Zuzanou pripravujeme ďalšiu knihu, tentokrát o živote na železnej opone. Vybrala som sa po ceste, ktorá je nepredvídateľná a vzrušujúca. Neviem, čo čaká za ďalšou zákrutou a teším sa na všetko, čo príde…