Do novej sezóny vykročiť pravou nohou
Senické mažoretky Spirit oslavujú v tomto roku 15. výročie svojho vzniku. Pri tejto príležitosti pripravujú na štvrtok 12. apríla galakoncert, ktorý nazvali Vykročme pravou nohou. O úspechoch súboru aj o jeho ďalších plánoch sme sa porozprávali s trénerkou Spiritu Žanetou Brkalovou.
Ako a kedy vlastne vznikol Spirit?
Jeho história sa datuje od roku 2003, no prvopočiatky siahajú do roku 2000. Krúžok mažoretiek vznikol v CVČ Stonožka ako mladšia odnož súboru mažoretiek „Stonožky“, ktorý vtedy viedla Veronika Zíšková. Mladšiu zložku, z ktorej vznikol Spirit, mala pod palcom Lenka Čmaradová, dnes Pukančíková. Prvotný názov nebol Spirit, ale Lienky. Pri vzniku krúžku nebolo potrebné využívať nejaký názov, preto sme prvý rok vystupovali len ako mažoretky CVČ. Prvý názov vznikol neskôr, keď sme sa mali zúčastniť na našej prvej súťaži „Miss mažoretka.“ V prihláške bolo treba vyplniť políčko „názov súboru“, preto sme v CVČ vymýšľali, ako najlepšie krúžok pomenovať. Vznikol nápad dať mu názov Lienky, pretože slovné spojenie „Lienky od Lenky“ sa nám zdalo správnou voľbou. Keď sme v súbore dospeli do pubertálnych čias, názov Lienky sa už nehodil. Preto Lenka prišla s návrhom nazvať súbor aktuálnejším pomenovaním. Každá mažoretka mala za úlohu prísť s nejakým nápadom. Jeden z nich bol Spirit, pričom preklad tohto anglického slova okrem iného znie aj „elán“. Trénerka nepovedala nič, preto sme si mysleli, že starý názov zostáva. O týždeň sme išli vystupovať do Kunova, kde nás tesne pred vystúpením uviedol moderátor ako Spirit. Pre nás to bolo prekvapenie, a odvtedy nám tento názov zostal.
Okrem teba mažoretky trénujú aj ďalšie dievčatá…
V súbore sa veľa tréneriek nevymenilo. Prvou bola už spomínaná Lenka Čmaradová, ktorú vystriedala Veronika Zíšková. Ďalšou trénerkou v súbore bola Maťka Janáková, ktorá spolu so mnou dostala ponuku od Veroniky a začala trénovať juniorskú zložku. Keďže sa súbor rozrastal, bolo treba otvoriť novú mladšiu juniorskú kategóriu pre deti od 11 do 14 rokov a túto ponuku sme s Maťkou prijali, hoci sme mali len 16 rokov. O rok neskôr sme obe začali trénovať najstaršiu kategóriu senioriek. Od tohto momentu sme začali chodiť na viacero súťaží a vystupovali sme po celom Slovensku a Česku. O ďalší rok sme otvorili i najmladšiu kategóriu detí, ktorú začala trénovať Barborka Parčiová spolu s bývalou trénerkou vrbovských mažoretiek Danou Marečkovou. Barborka ako odchovankyňa súboru mala v tom čase tiež len 16 rokov. Najprv bolo dievčat len zo päť, postupne sa však ich počet rozrástol na 30. Väčšina dievčat, ktoré začínali prvý rok, vyrástli a prešli do starších kategórií súboru. Poslednou trénerkou je Peťka Šefčíková, ktorá k nám prišla z iného senického súboru. U nás začala ako mažoretka v juniorkách, neskôr dostala ponuku byť trénerkou a v súbore pôsobí dodnes. Zlomové obdobie nastalo po odchode Veroniky Zíškovej, kedy bolo mažoretiek len trinásť – 6 senioriek a 7 junioriek. Odvtedy sme sa však naša členská základňa len rozrastala. V súčasnosti súbor navštevuje 60 mažoretiek a 10 rodičov. Máme zastúpené takmer všetky kategórie: prípravku (3-4 roky), deti (5-7), kadet (8-11), senior (12-25) i rodičovský tím (nad 25 rokov). Počas našej existencie sme navštívili desiatky miest po celom Slovensku a ČR, no boli sme aj v Chorvátsku, Maďarsku a Francúzsku. Okrem mňa, Barborky Barčiovej a Peťky Šefčíkovej v súbore trénujú aj ďalšie dievčatá, ktoré majú tento rok svoju premiéru. Ide o Sabinku Jurovatú a Andreu Ňukovičovú, ktoré pomáhajú pri trénovaní kategórie kadet, a Patríciu Tomanovú a Sabinu Hyžovú, ktoré trénujú deti.
Čím sa mažoretky stali pre teba?
K mažoretkám som sa dostala náhodou. Moja sestra bola tanečníčka v CVČ a ako mladšia sestra som sa chcela na ňu podobať. Premeškali sme však zápis, preto mamina navrhla mažoretky. Ani som netušila, čo mažoretky vlastne sú, no na zápis som išla. Od prvého momentu sa mi to zapáčilo a v mažoretkovom kolotoči som zostala dodnes. Moje prvé kroky s paličkou boli neohrabané, no postupom času to išlo lepšie a lepšie. Hoci u nás doma aj čo-to popadalo, čo-to sa rozbilo… Ako všetci športovci a umelci dobre vedia, každé pozlátko niečo stojí. Tréningy počas týždňa aj víkendu, odriekanie rôznych osláv, opekačiek a stanovačiek… V mojom okolí si u mňa už zvykli na odpoveď: „Prepáč, zajtra mám súťaž“. No všetko to stálo za to. Mažoretky ma naučili nebáť sa, byť zodpovednou, a hlavne, stáť si za vlastným názorom. Taktiež vidieť naše deti, ako majú slzu v oku, keď odchádzajú z pódia s medailou, je neopísateľný zážitok.
Ako vlastne vznikajú choreografie?
Práca na choreografiách začína už v lete, kedy si všetky trénerky sadneme za jeden stôl a preberáme budúcu sezónu. Prvotne vzniká téma, ktorú sa snažíme prispôsobiť jednotlivým kategóriám. Vyberáme témy, ktoré nikto nemal, no treba povedať, že z roka na rok je to ťažšie. Každý súbor prichádza s novými námetmi, preto nie je ľahké vybrať niečo, čo tu ešte nebolo. Ďalšou úlohou, niekedy ešte zložitejšou, je výber tej správnej pesničky. Snažíme sa, aby piesne boli živé, a hlavne, aby zaujali na prvé počutie nielen nás, ale aj mažoretky a všetkých okolo. Niekedy sa nám stane, že najprv nájdeme pieseň, a neskôr k nej doladíme tému. Všetko záleží od situácie a od kreatívnych nápadov. Už sa nám párkrát stalo, že tie najnezvyčajnejšie a najabsurdnejšie veci boli tie najlepšie. Preto si každý nápad zapíšeme a diskutujeme o ňom. Po výbere témy a pesničky prichádza na rad remix piesne. Tu nastáva najväčší boj, pretože v našich hlavách znie niekedy remix baletnej a rockovej pesničky ako super vec, no vždy nás z omylu vyvedie Peťka. Po vytvorení pesničky nastáva čas trénovania v telocvični, ktorý trvá niekoľko mesiacov. V súbore sa snažíme, aby všetky dievčatá boli ako jedna. Rovnako palec, rovnako hlava, správne držanie tela, ale i úsmev. Sú to hodiny a hodiny driny v telocvičniach. No a na záver prichádza na rad kreslenie kostýmov. Niekedy sa návrhy podaria spraviť skôr, inokedy neskôr. Všetky si kreslíme a konzultujeme ich s našou krajčírkou. Ako pri cvikoch v choreografiách, aj tu sú povinné prvky, ktoré potrebujeme zakomponovať do kostýmu. Keď nám ich pani krajčírka ušije, prichádza najväčšia zábava. Všetky kostýmy si totiž ručne flitrujeme a kamienkujeme. Jeden kostým trvá v priemere 3-4 hodiny a pri počte 120 kostýmov niekedy ani nevieme, ako sa voláme. Kedysi sme úlohu hlavných „flitrovačiek“ zastávali len my trénerky, no teraz nám vo veľkej miere pomáhajú rodičia. Na záver celého procesu vyjdú naše malé diela na svetlo sveta. Za každou jednou choreografiou sú hodiny príprav.
Na svojom konte máte viacero ocenení. Ktoré sú pre vás najcennejšie?
Stále tvrdíme, že najcennejšie pre nás je, že to deti stále baví a súbor je pre ne ako druhá rodina. Z tých najväčších úspechov môžem vyzdvihnúť titul 3-násobný vicemajster SR v kategórii deti a 2-násobný II. vicemajster v kategórii deti. Ďalej je to 5. miesto na MSR v kategórii senior a priamy postup na majstrovstvá Európy, kde sme skončili v top 10. Okrem toho sme 2x získali striebro na medzinárodnom pohári v Maďarsku. Každé umiestnenie je pre nás dôležité a z každej súťaže si náš súbor odváža viacero cenných kovov. Okrem súťaží chodíme na vystúpenia po celom Záhorí, ale aj mimo Záhoria. Zúčastnili sme sa na letnom festivale vo francúzskej dedinke Giat. Snažíme sa tiež pre naše deti organizovať veľa podujatí, kde môže prísť celá rodina, napr. výlety na hrady, opekačky či vianočné besiedky. Organizujeme aj halloween party, rôzne posedenia, výlety na plaváreň, twirlingové školenia s uznávanými lektorkami, a tento rok plánujeme pre dievčatá aj mestský tábor. Všetkými týmito akciami sa snažíme sceliť kolektív, aby sa dievčatá medzi sebou poznali a aby si rodičia vymenili skúsenosti. Naším aktuálnym plánom je úspešne „vykročiť pravou nohou“ do novej sezóny, naďalej reprezentovať CVČ, Senicu i Slovensko a robiť to, čo nás baví. Ďalším cieľom je rozširovať naše rady a ukázať verejnosti, že aj mažoretky patria k športom a zároveň predstavujú pre deti atraktívne využitie voľného času.
