Ako sa to chováme k prírode?
Spevák Michael Jackson bol nielen svetoznámy hudobník a umelec, no aj človek citlivý k životu, krajine, prírode. Jeho skladba Earth Song (Pieseň života) je jasným dôkazom, ako ťažko vnímal okrem vojen a násilia aj devastáciu a ničenie prírody vo svete. Ak si pozriete aj emocionálne video k tejto skladbe, každý, kto má v sebe len trochu citu, musí zaslziť. Je to totiž doslova hrôza, čo ľudia s našou planétou hlavne posledné desaťročia činia.
Slavo Vongrej
Borský Mikuláš
Skladba je všeobecne známa, no akoby nikomu nič nehovorila, či už vo svetovom meradle, alebo aj na našom Slovensku a na Záhorí. Song s videom by mali občas premietať politikom, pracovníkom ministerstva životného prostredia, ministerstva pôdohospodárstva, ale aj žiakom a študentom v školách, pretože základom je otázka, či takto mienime pokračovať a či zanecháme ďalším generáciám zdevastovanú planétu a krajinu. Pojmy ako „ekologické“ či „environmentálne“ sa omieľajú donekonečna, ale prevalcuje to komerčný, necitlivý a egoistický prístup ľudí, developerov a spoločností pri mnohých kauzách, kde by príroda a ochrana prírody mali mať prednosť, a napriek tomu ťahajú za kratší koniec. Spomeňme napr. vyrubovanie lesov či výrub nelesnej drevinnej vegetácie v mestách a obciach, v rámci ktorého sa ľudia snažia odstrániť z ich okolia pomaly všetky dreviny. Je nepochopiteľné, prečo ľuďom vadia zdravé a prosperujúce stromy… Každý má predsa svoju funkciu, je dôležitým produktom a zásobárňou tak prepotrebného kyslíku, filtruje škodlivé látky vo vzduchu, je príbytkom hmyzu, vtákov a živočíchov. Stromy majú nenahraditeľnú hygienickú funkciu, pohlcujú hluk, chránia pred vetrom, znižujú teplotu okolia a zmierňujú horúčavy, a zanedbateľná nie je ani ich estetická funkcia. Samozrejme, iné je to v prípadoch, keď je strom chorý či poškodený a priamo ohrozuje ľudí a majetok. Obzvlášť na Záhorí sú významné listnaté dreviny, hlavne duby, ktoré oproti ihličnanom a agátu výrazne zlepšujú kvalitu a vlastnosti pôdy, preto by ich výrub mal byť skutočne len v mimoriadnych prípadoch.
Kam sa stratila
plamienka driemavá?
Ďalším fenoménom sú ilegálne skládky odpadov všetkého druhu po krajine. Aj na Záhorí sú viac ako bežné, hoci takmer v každej obci fungujú zberné dvory i odvoz odpadkov, dokonca máme zákon o odpadoch. Nehanbíme sa sami pred sebou? Podľa toho množstva, čo máme možnosť všade vidieť, zrejme nie. Veď to „funguje“ dlhodobo a beztrestne už celé desaťročia – aj to je však obraz úbohosti našej spoločnosti. No a nedá mi nespomenúť aj nadmerné používanie chémie v poľnohospodárstve. Toto je veľmi široká problematika, zdá sa však, že pre zdravie ľudí a rapídne znižovanie biodiverzity rozhodujúca! Životné prostredie je najmä posledné roky negatívne ovplyvňované permanentnou a stupňujúcou sa aplikáciou chemických prípravkov. Používanie herbicídov a insekticídov ničí na poľnohospodárskych kultúrach všetko živé, aj preto vtáctvo nemá dostatok obživy na poliach a biodiverzita v takýchto kultúrach permanentne klesá. Aj preto chýbajú v nížinách a pahorkatinách napr. jarabice. Nemajú v otvorenej a takmer úplne rozoranej krajine bez remízok ani dostatok miest na úkryt a hniezdenie, ale hlavne, chýba im na chemicky ošetrených kultúrach ich základná potrava -hmyz.
Aj masívny úbytok včiel pozorovaný v posledných rokoch je jednoznačne z dôvodu nadmerného používania pesticídov v poľnohospodárstve. Albert Einstein svojho času vyhlásil, že keď vyhynú včely, neprežije ani ľudstvo, pretože včely sú rozhodujúce pre jeho potravinový program. Ďalším, vyslovene nevhodným a nešťastným riešením na poliach, je kladenie rodenticídov do dier hlodavcov. Značná časť hlodavcov po zožratí jedu nemusí hneď uhynúť a keď vyjde z dier, jedom omámené sú o to ľahšou korisťou dravcom a sovám. Keď dravec hlodavca skonzumuje, jedovaté látky v hlodavcovi môžu dravca usmrtiť. A ak aj neusmrtia, napr. pri menšej koncentrácii jedu, môžu nepriaznivo pôsobiť na jeho rozmnožovaciu schopnosť. Takto sa znižujú stavy prirodzených predátorov poľných hlodavcov. Keďže zvyškové stavy hlodavcov sa vedia rýchlo množiť, a predátorov (lasice, myšiaky, poštolky) je už málo, treba aplikovať ďalšie a ďalšie rodenticídy. A takýmto spôsobom sa stav prekrásnej a užitočnej sovičky – plamienky driemavej – ešte pred 10 rokmi pomerne bežného druhu aj na Záhorí, stáva kritickým. Pomaly vymizla z našich poľnohospodárskych dvorov či kostolných veží, kde zvykla hniezdiť…
Pri spomínaní negatívnych dopadov chemických prípravkov (pesticídov) nemožno neuviesť aj skutočnosť, že kontaminované začínajú byť zdroje pitnej vody. Podľa mnohých ľudí, a nielen ochranárov, je súčasný stav a prevádzkovanie poľnohospodárstva jednoznačne najväčším nebezpečenstvom pre našu prírodu. Kam sme sa to teda dopracovali v 21. storočí, označovanom za prelomové vo vzťahu človeka k našej planéte a okolitej prírode? Nemáme k životnému prostrediu takmer žiadnu úctu ani cit, chováme sa k nemu priam cynicky. Peniaze a zisk, to je žiaľ, priorita čísla jeden…
