O liečivej moci byliniek

Liečivé bylinky zažívajú renesanciu. Stále viac ľudí sa k nim utieka, keď nezaberá klasická liečba a mnohí ich silu využívajú aj v rámci prevencie. Aj preto Záhorské osvetové stredisko zorganizovalo 24. a 30. novembra Bylinkový seminár – nevšedné podujatie o bylinkách, ich účinkoch, spôsobe ich zberu i možnostiach ich využitia. Lektorkou bola Jarka Kollárová z Unína, dlhoročná bylinkárka, pestovateľka biozeleniny a ochrankyňa zelene.

Kedy a ako ste sa dostali k bylinkám?

K bylinkám ma priviedla ešte ako dieťa moja stará mama. V prírode sme zbierali najrôznejšie byliny a ja som pri tom nenásilne vstrebávala ich názvy a vedomosti o nich. Náruživým bylinkárom bol aj môj otec, ktorého k liečivkám priviedol prekonaný infarkt. Aj vďaka nim po ňom žil ešte 35 rokov, dožil sa osemdesiatky.  K láske k bylinám som pridala aj záujem o iné formy liečenia našich neduhov. Vzdelávam sa v oblasti zdravej výživy, psychosomatiky, čo je veda o psychickom vplyve na vznik telesných chorôb, v oblasti duševného zdravia a tiež som sa zaujímala o šamanské spôsoby liečby chorôb u prírodných národov.

Asi každý by chcel byť zdravý, no často pre to urobíme len málo…

Najpohodlnejšie je pre mnohých prehltnúť tabletku, alebo v tom horšom prípade dokonca nechať si odrezať kus tela. Berieme telo ako stroj, ktorý keď sa pokazí, zájdeme s ním do servisu vymeniť súčiastku. A po čase sa čudujeme, že sa pokazila ďalšia a ďalšia. Aj tú istú treba neustále kontrolovať, či funguje správne. Ak nie, máme predsa moderné lieky, ktorými dokážeme liečiť už takmer všetko! Naozaj?  Prečo potom toľko ľudí musí užívať lieky až do konca života? Na vysoký tlak, na cukrovku, srdce, cholesterol, na štítnu žľazu, na zriedenie krvi, na odvodnenie, a to som spomenula len tie najužívanejšie. A vysoký tlak máme stále, cukrovku tiež, srdce hapruje rovnako. Bez liekov sme stratení. Problémom je, že moderné lieky často neliečia, ale udržujú nás v stave, aby sme ako-tak fungovali. Všetci sa tak liečia, ale nikto nie je zdravý. A v takto nastavenom systéme, žiaľ, ani lekári neraz nemajú záujem na tom, aby sme sa naozaj vyliečili. Keby sme všetci vyzdraveli, z čoho by žili? Poisťovňa platí, len keď sú vykonávané úkony na pacientovi, nie keď je pacient zdravý. Neviním z tohto stavu lekárov, to vôbec. Tento na hlavu postavený systém nevymysleli oni, ale bohužiaľ, „fičíme“ na ňom takmer všetci.

Nemáte pocit, že ľudia sa v poslednej dobe opäť začínajú zaujímať o alternatívne spôsoby liečby?

Ľudia si začínajú uvedomovať vlastnú zodpovednosť za svoje zdravie.  Nik iný nás nemôže vyliečiť, len my sami. Ani lekár, ani liečiteľ – každý z nich nám len poskytne prostriedok k tomu, aby sme sa sami vyliečili. Veľa záleží na tom, čomu veríme a čomu dávame prednosť. Kto verí len v materiálno, bude hľadať uzdravenie iba u lekára, kto verí v alternatívnu medicínu, bude otvorený aj pomoci byliniek. Naši predkovia využívali fytoterapiu, pretože inú možnosť nemali. My sme dnes už mnohí odchovaní na chemickej „pilulkovej“ terapii. Všetko sa zrýchľuje, a tak nie je čas čakať, pokým na bolesť hlavy zaberie studený či teplý obklad, medovkový čaj a oddych vo forme spánku. Potrebujeme pracovať a všetko chceme hneď. Tak zhltneme tabletku a o hodinu už bolesť necítime.  Čo na tom, že telo nás možno bolesťou hlavy chcelo upozorniť na potrebu odpočinku?  To si človek 21. storočia nemôže dovoliť. Niet času odpočívať, doba letí šialeným tempom. A tak klameme telo chémiou, zatláčame jeho potreby do ústrania, lebo prvoradé je niečo iné. Ale telo vie, čo je preň dobré., aj keď my sme to už dávno zabudli. Pre tých, ktorí si uvedomujú, že sa nedá klamať sám seba donekonečna, a pritom si nechcú telo zaťažovať chemickými preparátmi, sú určené moje informácie, ktoré prinášam aj na stránke uzdravsa.webnode.sk.

Každá liečivá bylinka má svoje špecifiká, ktoré sa týkajú jej zberu aj užívania. Existujú však nejaké všeobecné pravidlá, ktorých sa treba pridržiavať?

Klasická medicína sa zväčša snaží vytiahnuť z bylinky jednu konkrétnu látku, ktorá by mala liečiť danú chorobu. Zabúda sa pritom, že bylinka lieči komplexne, že obsahuje veľa ďalších látok, ktoré podporujú uzdravovací proces a zabraňujú aj nepriaznivým vedľajším účinkom. Keď si človek dá tabletku, zistí, že jeden neduh ustúpil, no pokazilo sa mu napr. trávenie. Preto treba bylinku vnímať a užívať komplexne, tak, ako nám ju príroda poskytuje.  Ja mám účinky bylín odskúšané sama na sebe, viem, ktoré sú vyslovene pre mňa. Nie každému totiž musí sadnúť všetko. V každom prípade platí, že k bylinkám treba pristupovať s úctou – ony sú tu síce pre nás, ale to neznamená, že ich začneme drancovať. Napríklad spôsob získavania medvedieho cesnaku z prírody je už dnes doslova katastrofálny! Aj moderná veda pripúšťa, že rastliny majú vyvinuté určité vnímanie, že medzi sebou komunikujú. Ja som si pri ich zbere vytvorila určité rituály, nikdy sa im nezabudnem poďakovať. Rastlina nie je povinná nám slúžiť, preto by sme mali byť vďační, že tak robí.

Máme tu obdobie, ktoré praje chrípkam a nachladnutiam. Často doslova cítime potrebu zohriať sa čajom. Asi nie je jedno, aký si pripravíme a akým spôsobom…

Dôvodom, prečo a z liečivých bylín pripravujú liečivé nápoje rôznym spôsobom, je práve to, aké látky obsahujú a akú časť rastliny používajú ľudia na liečenie. Napr. dubová kôra obsahuje aj triesloviny a keďže je to tvrdý materiál, používa sa pri jej príprave odvar. Naproti tomu slez maurský obsahuje najmä slizové látky, preto je lepší zápar alebo len výluh, inak by sa vo vriacej vode slizy vyzrážali. Na ďalšiu úpravu používame drogu –  sušenú liečivú rastlinu, najčastejšie listy, vňať, kvety, kôru, semená, podzemky a korene. Odvar sa pripravuje zaliatím určeného množstva sušenej drogy, ktorá sa privedie k varu a po určitý čas sa nechá vrieť, potom sa môže lúhovať. Pri zápare privedieme k varu čistú vodu, drogu ňou zalejeme a necháme určitý čas vylúhovať.  Robiť môžeme aj studený výluh (macerát), kedy drogu zalejeme studenou alebo vlažnou vodou a necháme vylúhovať aj niekoľko hodín, najlepšie cez noc. Takto pripravujeme napr. šípkový čaj, v ktorom chceme uchovať čo najviac vitamínu C.  Ráno potom macerát zlejeme, zvyšok ešte zalejeme vodou a chvíľočku povaríme. Potom obe časti spojíme a budeme mať liečivý nápoj s vysoký obsahom účinných látok.

Okrem šípok, ktoré bylinky majú v tomto období takpovediac zelenú? 

V zime nás zvykne často potrápiť angína. V rámci prvej pomoci môžeme kloktať záparom alebo odvarom pripravenú šalviu, repík a prasličku. Pomáha aj cesnak a cibuľa, ktoré rozžuté pomaly prehĺtame, a dobrá je propolisová tinktúra či morská soľ, z ktorej si robíme obklady. Moja stará mama mi kedysi v detstve vyliečila hnisavú angínu takto: zvarila mlieko od domácej kravy so strúhaným cesnakom, osladila medom, a do toho pridala lyžicu husacej masti. To bola jej najľahšia úloha. Tá ťažšia spočívala v tom, aby ma to donútila vypiť. Neviem, ako sa jej to podarilo, ale napokon ma vyliečila. Okrem angíny v zime bojujeme aj s kašľom. V prípade suchého dráždivého kašľa bez tvorby hlienov, ktorý sa zvyčajne začína pred polnocou, býva prechladnutá priedušnica. Vtedy ohrejeme hrnček mlieka a čo najteplejší ho vypijeme – kašeľ väčšinou hneď ustane. V prípade kašľa s tvorbou hlienu, spojeného s vykašliavaním, ktorý sa najčastejšie vyskytuje ráno alebo v dopoludnia, sú väčšinou postihnuté priedušky. Vtedy treba použiť bylinky na podporu vykašliavania a dezinfekciu dýchacích ciest: tymianový a feniklový zápar, zápar z materinej dúšky a pod. Silice v nich obsiahnuté pôsobia protizápalovo, a zároveň uľahčujú odkašliavanie. Treba tiež piť dostatok teplých tekutín. Ak sa pri kašli tvorí hlien, nikdy neužívame lieky na potlačenie kašľa, ale naopak odkašliavanie podporujeme, aby sme telu pomohli zbaviť sa kašľom patogénov. Za týmto účelom môžeme využiť aj horúce obklady zo slnečnicového oleja, ktorý zahrejeme, nalejeme na vatu, priložíme na hruď a prekryjeme teplým suchým uterákom. Olej musí byť takej teploty, aby sme ho ešte zniesli bez popálenia, ale zároveň dostatočne horúci, aby dokázal prehriať dýchacie orgány. V prípade silného alebo zhoršujúceho sa kašľa, vysokých teplôt, bolesti na hrudi či pocitu celkovej choroby môže ísť o zápal pľúc, vtedy treba navštíviť lekára.

A čo nádcha, dá sa aj tu pomôcť?

Pri jej liečbe je dôležité zachytiť prvé okamihy nastupujúcej tvorby hlienu, alebo pocit škrabania či štípanie v nose. Do trošky vlažnej vody dáme štipku morskej alebo kuchynskej soli, zamiešame, namočíme do slanej vody prst, zakloníme hlavu a kvapneme do jednej nosnej dierky. Kvapku necháme stiecť až do nosohltana. Podobne pustíme kvapku do druhej nosnej dierky. Ak by voda bola príliš slaná a neznesiteľne štípala, prilejeme trošku vody. Opatrne sa vysmrkáme. Potom znovu nakvapkáme po 1-2 kvapkách do oboch dierok, necháme stiecť a opäť sa vysmrkáme. Toto opakujeme 3x, posledné kvapky necháme stiecť a už nesmrkáme. Ak tento spôsob aplikujeme hneď pri prvých príznakoch, býva takmer stopercentne účinný a nádcha sa nerozvinie. Hneď pri prvých príznakoch si tiež môžeme nakrájať úplne nadrobno pol menšej cibule a vdychujeme nosom jej výpary – môžeme zopár nádychov urobiť aj ústami, aby sa nám silica z cibule dostala do hrdla a do priedušnice.

Foto: Tomáš Jurovatý, ZOS Senica