Zuzana Winklerová o svojom CD Ticho: Žiadne vianočné klasiky…

Zaspievať po boku známeho slovenského klaviristu Richarda Rikkona, či udať tón a vniesť kus svojho srdca do slov textára Pavla Jursu – to všetko bravúrne zvláda
rodáčka z Lakšárskej Novej Vsi Zuzana Winklerová (1994).  Mladá speváčka, ktorá hrá celkom obstojne aj na klavíri, sa v čase svojich speváckych začiatkov zviditeľnila na niekoľkých regionálnych i celoslovenských súťažiach (POP Senica, Malokarpatský Slávik, Slávik Slovenska) a ani z jednej neodišla naprázdno. Čo Zuzka chystá najbližšie, nám už prezradila v nasledujúcom rozhovore.

Katarína Winklerová

Odvtedy, čo si spolu so sestrou súťažila v úspešnom projekte Česko-Slovensko má talent, ubehlo už sedem rokov. Dnes sa chystáš vypustiť do sveta svoje prvé vlastné CD. Čo ťa k tomu viedlo?

V tom čase to bola pre nás obe obrovská skúsenosť a zároveň to bol aj impulz k tomu, že som sa hudbe začala venovať nielen ako interpretka, ale aj ako skladateľka. Postupne som si začala tvoriť vlastné melódie aj texty. Vždy k tomu treba emócie a práve okolo Vianoc ich je veľa. Musela som ich niekam pustiť a hudba je pre mňa ten najlepší spôsob prejavu. Vzniklo zopár skladieb. Za tri roky sa ich troška nahromadilo, tak som sa rozhodla pustiť ich do sveta. Nápad vydať album sa zrodil počas mojej pracovnej stáže v Prahe, kde som mala veľa času premýšľať a celú veci si dobre naplánovať.

Čo sa zmenilo za tých sedem rokov, okrem toho, že máš o pár rokov viac?

Vek je v tomto prípade asi tá najpodstatnejšia zložka. Starnem (úsmev), a práve pre hudbu je to dobré znamenie. Dostala som sa do bodu, kedy si viac dôverujem a snažím sa ísť svojou cestou. No a počas toho kráčania si človek veľa vecí uvedomuje a začína svet chápať po svojom. Veľa som sa nad sebou zamýšľala, nad hudbou, svojím spievaním, ľuďmi, ktorí vstúpili za ten čas do môjho života. Pochopila som, že všetko, čo sa dialo a deje, má svoj zmysel a význam.

Zopár vlastných skladieb na svojom konte už máš, jednu z nich dokonca odvysielal Slovenský rozhlas. Text ti zložil známy slovenský textár Pavol Jursa, ktorý písal texty napr. aj pre Elán a Metalindu, hudbu zložil člen skupiny Metalinda Peter Sámel. V čom vidíš plusy, resp.  mínusy toho, že už iba naspievaš tzv. hotovú vec?

Je v tom veľký rozdiel. Niekedy je pre mňa veľmi ťažké stotožniť sa s cudzou hudbou, a hlavne textom. A to je podľa mňa vždy vidieť aj na prejave v pesničke. V tomto prípade sa musím naladiť na štýl, náladu a emócie niekoho iného. Samozrejme, iné je, keď autor dokáže odhadnúť osobnosť interpreta. Vtedy sa spolupracuje oveľa jednoduchšie. Konkrétne spolupráca s Peťom Sámelom, gitaristom skupiny Metalinda, bola veľmi príjemná a pesnička mi sadla. Už na  prvých skúškach ma vedel pekne odhadnúť. Zopár spoluprác mám za sebou aj s hip-hopermi, čo je úplne mimo môj žáner, ale ak ma hudba a text osloví, svoj part si viem tak nejako okoreniť a myslím si, že výsledok je celkom počúvateľný.

Vydať CD určite nie je také jednoduché, ako sa môže zdať na prvý pohľad. Popíš nám, ako vôbec vyzerá príprava takého CD?  Čo všetko k tomu treba?

Každý, kto už týmto procesom prešiel, mi dá zrejme za pravdu, že je to náročný proces. A to hlavne v prípade, keď si človek všetko robí sám, bez vydavateľstva. Čo k tomu treba?  V prvom rade veľkú chuť pracovať, pretože okrem toho, že hudba je hoby, sa v tomto momente stáva ozajstnou prácou. Okrem samotného nahrávania a mixovania pesničiek, čo je tá najpodstatnejšia a najnáročnejšia časť, to zahŕňa aj veľa administratívy, čo mňa osobne veľmi zaťažuje. Preto som rada, že mám okolo seba ľudí, ktorí mi  pomáhajú, za čo im chcem aj touto cestou veľmi pekne poďakovať.

Tento rok končíš vysokú školu, okrem toho aj pracuješ. Kedy stíhaš popritom ešte aj nahrávať?  

Je pravda, že v tomto období je toho naozaj o trochu viac, ale sťažovať sa nemôžem, sama som si to vybrala. Študujem posledný rok na Ekonomickej univerzite marketingový a obchodný manažment. Nahrávať som začala ešte v lete, no nie vždy ide všetko podľa plánu, a tak sa to trochu natiahlo. Nahrávanie však malo vždy presný časový harmonogram. So začiatkom školy to už bolo trochu ťažšie, ale vďaka producentovi sme to zvládli. No a počas toho ešte pracujem brigádnicky pre dve firmy. Jednej sa starám o webovú stránku a v druhej spravujem facebookové profily viacerých známych značiek. Je to práca v online prostredí, a to ma veľmi baví. Najväčšia zábava je, že s ľuďmi z druhej firmy som sa nikdy reálne nevidela. Komunikujeme a pracujeme len online, čo mi v tomto období úplne vyhovuje, keďže môžem pracovať napríklad aj o polnoci…

Texty si píšeš sama. Čím sa pri tom inšpiruješ?  

Ako som už spomínala, ide to samé. Ale základ je asi ten, že píšem to, čo práve prežívam a ako sa cítim. Veľakrát, keď som smutná, sadnem si za klavír a ide to, ani neviem ako. Ruka v ruke. Text aj hudba. Opačne to veľmi nefunguje. Inšpiráciou pri tvorbe pesničiek na mojom albume mi bola predovšetkým rodina. Zážitky s najbližšími, a hlavne atmosféra, ktorá rok čo rok prichádza aj vďaka kúzlu Vianoc. Snažila som sa priblížiť náladu tohto obdobia a ako ho vnímam v pesničkách. Či sa to podarilo, posúďte sami.

Sú niektoré tvoje skladby adresné?

Nebudem konkrétne menovať nikoho, ale ako som vravela, každá  moja pesnička vychádza zo mňa a z mojich zážitkov. Preto sa môže stať, že sa v nich niekto z môjho okolia nájde. Špeciálne je však jedna venovaná mojim rodičom, a to s názvom Ďakujem. Myslím, že viac o nej ani rozprávať nemusím, treba si ju jednoducho vypočuť.

Aký je teda tvoj debutový album Ticho? Chcela by si na niečo špeciálne poukázať?

Podľa mňa je veľmi rôznorodý. Nenájdete tam žiadne vianočné klasiky, je to všetko autorská hudba, čo je možno trošku zriedkavé. Mala som tú česť spolupracovať s výbornými muzikantmi, akými sú František Kadera, Tomás Belicza, Anton Zajaček, Martin Orth a v neposlednom rade prijali pozvanie na album aj moji najbližší – sestra Katarína a otec Oskár Winkler. Veľmi si to vážim. Každé jedno nahrávanie bolo veľmi inšpiratívne. Každý pracuje úplne inak a mňa veľmi baví sledovať týchto ľudí, keď tvoria.
Tešiť sa teda môžete na vianočný ČAS v kruhu tých najbližších, keď MÁTE CHUŤ prísť len TAM, kde treba povedať CHÝBAŠ a ĎAKUJEM. Potom už príde len JANUÁR a sním TICHO a možno ďalší PRÍBEH.

Na aký dátum pripadne vydanie tvojho Ticha? Máš už naplánovaný aj jeho krst?

Album vyjde 15. decembra, teda priamo pod vianočný stromček.  Krst bude spojený so živým koncertom,  na ktorom v akustickom prostredí kostola v Lakšárskej Novej Vsi predstavíme všetky skladby.  Podrobnejšie informácie nájdu záujemcovia na mojej facebookovej stránke.

Kde si budú môcť tvoji fanúšikovia album kúpiť?

CD Ticho nájdu na internetovom e-shope, prípadne môžu kontaktovať priamo mňa.