Dula a poradkyňa pri dojčení Petra Hránková: S pôrodom neprichádza na svet len bábätko, ale aj matka…

Mamičky zo senického Materského centra Stonožkine slniečka sa v uplynulých dňoch zúčastnili na besede s laktačnou poradkyňou Petrou Hránkovou. Sympatická 36-ročná žena zo Skalice ja mamou dvoch ratolestí, v súčasnosti študuje sociálnu prácu na Vysokej škole sv. Alžbety, a okrem poradenstva v oblasti dojčenia pôsobí aj ako dula, teda žena, ktorá sprevádza matky k pôrodu. Využili sme príležitosť a požiadali ju o rozhovor.   

Pod hlavičkou OZ MAMILA pôsobíte ako laktačná poradkyňa. Ako k tomu prišlo a čo táto „funkcia“ predstavuje?

 Laktačnou poradkyňou som sa stala po tom, ako som ukončila kurz duly. Chcela som mať ucelené vzdelanie v tejto oblasti a MAMILA je občianske združenie, ktoré sa už vyše 15 rokov venuje podpore dojčenia na Slovensku a prinieslo k nám vedecky overené a účinné postupy pre pomoc matkám v dojčení. Tieto postupy pomohli trojnásobne zvýšiť počty dojčených detí v šiestom mesiaci a matky dojčia svoje deti omnoho dlhšie, než pôvodne zamýšľali. Predstavuje to významnú prevenciu ochorení detí a matiek, a zároveň šetrí prostriedky na zdravotnú starostlivosť. Ja som sa prihlásila na 8-dňový kurz poradenstva pri dojčení a po splnení množstva úloh som v septembri tohto roka absolvovala náročné skúšky a získala certifikát poradkyne pri dojčení. Mojou úlohou je sprevádzať matku počas celej dĺžky trvania dojčenia. Už v tehotenstve poradkyňa môže pripraviť mamičku na dojčenie. V období tesne po pôrode, ale aj v ďalších mesiacoch a rokoch dojčenia, poradkyne pomáhajú mamičkám riešiť rôzne problémy s dojčením formou individuálneho poradenstva. Podporu a pomoc môžu mamičky počas obdobia dojčenia nájsť aj v tzv. podporných skupinách dojčiacich matiek, kde sa stretáva viacero mamičiek s dojčenými deťmi a spoločne s poradkyňou riešia to, čo ich konkrétne zaujíma. Mamičky navzájom zdieľajú svoje skúsenosti a podporujú sa v dojčení.

S akými problémami dojčiace mamičky bojujú najčastejšie?

Mamičky sa na poradkyne pri dojčení obracajú najčastejšie so štyrmi druhmi otázok: trápi ich, či bábätko získava dostatok mlieka, pýtajú sa na koliku, keď potrebujú pomôcť ich plačúcemu bábätku, množstvo matiek má bolestivé bradavky a veľkou skupinou sú bábätká, ktoré sa začnú po pár týždňoch po pôrode na prsníku správať nespokojne a odťahujú sa od prsníka. Poradkyňa pri dojčení matke ukáže, kedy jej bábätko pri dojčení získava mlieko a kedy saje bez pitia, a naučí matku vyhodnotiť výdatnosť dojčenia pozorovaním pitia bábätka na prsníku. Ak bábätko nezískava dostatok mlieka, odporučí jej účinné spôsoby, ako zvýšiť príjem mlieka zo strany bábätka. Základom týchto postupov je úprava prisatia bábätka k prsníku. Správne prisatie je kľúčové aj pre riešenie bolestivých bradaviek. Treba povedať, že základom všetkých postupov je individuálny prístup. Poradkyňa matku aktívne počúva a pomáha matke nájsť riešenia, ktoré jej vyhovujú. Poradkyňa môže pomôcť matke nájsť spôsoby, ako utíšiť svoje dieťatko, ako mu pomôcť so zaspávaním, spánkom. Poradkyne pri dojčení dokážu matkám pomôcť aj s nosením bábätiek v šatkách alebo nosičoch a tak im významne zjednodušiť materstvo.

Ako dnešné ženy podľa vás vnímajú dojčenie? Zmenilo sa niečo za posledné roky?

Toto je otázka, na ktorú mi zatiaľ neprináleží odpovedať, lebo nemám skúsenosti s takým počtom žien. Keď som sa ale pýtala zakladateliek z MAMILA, povedali mi, že matky majú záujem dojčiť. Až 98% matiek uvádza, že svoje deti chcú po pôrode dojčiť, no až 92% z nich zažije problémy s dojčením už v prvom týždni po pôrode. Preto môže byť pre mamičky veľmi užitočná naša kniha Praktický návod na dojčenie, v ktorej nechýba množstvo fotografií a praktických návodov, ako postupovať v prevencii, ale aj v riešení základných problémov pri dojčení. Okrem toho je výborné, ak mamička kontaktuje ešte pred pôrodom poradkyňu pri dojčení, od ktorej sa môže dozvedieť, aké sú základné kroky, ktoré povedú k najlepšiemu možnému začiatku dojčenia, a ako pokračovať v dojčení v ďalšom období.

Popri laktačnom poradenstve sa venujete aj sprevádzaniu ženy pri pôrode. Prečo ste sa rozhodli byť dulou?    

Prerod ženy na matku sa udeje práve pôrodom. Mám zato, že s pôrodom neprichádza na svet iba bábätko, ale i matka. Zaujímali ma kompetencie ženy pri pôrode, správne informácie a ľudia, od ktorých sa ich dozviem. Tiež a zaujímalo obdobie šestonedelia, pretože je to nesmierne dôležitá fáza uzatvorenia celého procesu a venuje sa mu pomerne nepatrný priestor. Osobne sa mi veľmi páči starý spôsob odovzdávania si pôrodných skúseností z matky na dcéru, alebo v ženských kruhoch. Toto sa však v našej spoločnosti nedeje, pretože sme stratili túto kultúru prenosu skúseností starších žien. Prenos nejakej skúsenosti sa deje, len sa zväčša jedná o skúsenosti našich mám, ktoré rodili v období normalizácie, a toto obdobie významne zmenilo spôsob rodenia žien na Slovensku. Preto býva takýto prenos často veľmi nerealistický vo vzťahu k prirodzenému pôrodu a žena si vytvára obrázok, ktorý prispieva k nie vždy pozitívnemu očakávaniu a následne prežívaniu prirodzeného pôrodu a všetkých procesov s tým spojených. Rozhodnutie stať sa dulou vnímam ako poslanie, aby naďalej ženy boli podporované v tomto dôležitom období ich života. Aby mohli prežíva toto obdobie prirodzene, dovolili si zažívať dobré pôrody, mali dostatok podpory pre svoje rozhodnutia, dostatok podpory pre prežívanie svojich pôrodov, a aby sa vedeli pripraviť na svoju rolu matky.       

Ako by mal podľa vás vyzerať ideálny pôrod?

Záleží, kto by ho hodnotil. Pokiaľ mamička povie, že mala pekný pôrod a dokáže svoj pôrodný príbeh zdieľať bez pocitu nejakého negatívneho vnemu voči sebe samej, voči svojim vlastným kompetenciám a voči schopnosti postarať sa o svoje bábätko, tak je to veľmi dobrý pôrod.