Nepál vyvolal u Malačanov úžas, obdiv aj rešpekt

Študenti malackého gymnázia absolvovali v septembri dvojtýždenný pobyt v Nepále. Išlo o súčasť interkultúrneho výmenného programu, ktorý je realizovaný v spolupráci s organizáciou Himalayan Helping Hands so sídlom v Kátmandú. Spolu so študentmi sa pobytu zúčastnila aj riaditeľka školy Elena Krajčírová, ktorá sa s nami ochotne podelila o svoje dojmy a zážitky.

Prezraďte, čo bolo cieľom cesty do Nepálu?

Koordinátor organizácie Himalayan Hleping Hands Uttam Baniya zastrešuje dobrovoľnícke programy a zároveň sprostredkováva kontakt s partnerskými školami. Naše študenti veľa cestujú, a nielen ako turisti. Máme za sebou viacero „misií“ v Európe, Južnej Amerike alebo Číne. Naše humanitárne programy majú partnerov v Afrike a Ázii. Nepál bol výzva a zároveň príležitosť. Veľa sa hovorí o globálnom vzdelávaní, multikulturalizme, humanitárnej a dobrovoľníckej pomoci. V tomto prípade rovnako platí, že raz vidieť a zažiť, je viac ako stokrát počuť. Rozhodnutie teda bolo jasné, podstatné bolo zostaviť „správny“ tím. Podmienkou bola fyzická a psychická odolnosť, ale predovšetkým seriózny záujem participovať na programe. Veľkou výhodou boli skúsenosti. Náš tím, okrem mňa, tvorili kolegyňa Betka Kováčová a študenti Barbora Vosátková, Alica Sojáková, Sabína Blažíčková a Jakub Séleš. Správni ľudia a parťáci…

Do Nepálu Slováci určite necestujú bežne. Aké boli vaše prvé dojmy po pricestovaní? Čo vás prekvapilo alebo dokonca šokovalo – pozitívne i negatívne?

Nepál je krajina obrovských kontrastov. Na jednej strane prekrásna a rôznorodá krajina, úžasní ľudia, na druhej strane jeho tienisté stránky – neriešené dôsledky, zemetrasenia, nízky životný štandard, chudoba… Popravde, bolo toho viac, čo nás šokovalo. Problémy s odpadom, ktorého bolo veľa a všade. Elektrina na prídel, elektrické rozvody v meste – kto nevidí, nepochopí. Žiadna železnica, jediná doprava cestná, navyše po rozbitých prašných cestách a bez akýchkoľvek dopravných pravidiel a predpisov. Možno nie šokom, ale určite veľkou záhadou pre nás zostáva neexistencia názvov ulíc v trojmiliónovom Khátmandú. V tejto, v mnohom zaostalej krajine, rovnako ako u nás, takmer každý „visel“ na mobile. Wifi bola všade, ak bol prúd. Ľudia však boli iní. Pokojní, nenároční, priateľskí, ochotní. Spolu s prírodou sú najväčším bohatstvom Nepálu.

Počas celého pobytu ste boli ubytovaní v nepálskych rodinách. Aká to pre vás bola skúsenosť?

Život v nepálskej rodine je veľmi skromný. Napriek tomu sme sa stretli s veľkou a úprimnou pohostinnosťou. Ja osobne som vnímala Nepálcov ako veľmi vyrovnaných, spokojných a zmierených ľudí. Možno to bolo náboženstvom – žili sme v hinduistických rodinách. Veľkou cťou pre nás bolo pozvanie na rodinnú slávnosť oslavy bohyne Khálí. Stretla sa celá rodina a my sme sa stali jej členmi. Veľmi silným duchovným zážitkom bolo požehnanie od starých rodičov.  Rituál končili slovami: „Na náboženstve nezáleží…“ Život v nepálskej rodine nám poskytol intímny zážitok z Nepálu. Pochopili sme, že rodina je základom nepálskeho spoločenského života a pobyt v nej nám umožnil dozvedieť sa viac o iných kultúrach, kuchyni, životných štýloch a jazykoch. Mnohí z nás vnímali život v Nepále s veľkou pokorou. Spoznali sme iné, pre nás nepochopiteľné, poradie životných hodnôt.

Čo všetko ste počas pobytu v Nepále videli a zažili, na aké zaujímavé miesta ste zavítali? 

Náš pobyt v rodinách bol priamo v Káthmandú. Mali sme možnosť spoznať bežný život v tejto mestskej džungli, ale tiež jeho históriu a kultúrne pamiatky, predovšetkým hinduistické a budhistické chrámy a náboženské rituály. Jedným z našich cieľov bola aj škola a školský systém. Školu nám ukázali s hrdosťou. S rovnakou hrdosťou pre nás pripravili kultúrny program. Trocha nečakane nás do neho zapojili a náš pripravený „Išeu Macek do Mauacek…“ mal veľký úspech. Škola je veľmi jednoduchá a skromne vybavená. Jakub, ktorý býval priamo v škole, napriek tomu zaregistroval veľmi snaživé deti. Nepálcom veľmi záleží na vzdelaní. Povinná školská dochádzka je už od dvoch rokov. Veľký dôraz kladú na angličtinu, čo nás potešilo, pretože sme priniesli do Nepálu niekoľko anglických učebníc a pracovných zošitov. Veľmi žiadaní sú dobrovoľníci – učitelia angličtiny. V Nepále sme zrealizovali dve expedície. Treking pod Anapurnou, súčasťou ktorého bola džungľa, hory, ryžové polia, ale tiež dážď a pijavice. Noc strávená vo výške nad 2000 m, prekrásny večer i ráno… Druhá expedícia do národného parku Chitwan priniesla plavbu medzi krokodílmi, pešiu túru džungľou, ale tiež pozorovanie nosorožcov z chrbta slona, a to všetko za sprievodu opíc, hadov, mravcov a komárov. Nepál nás doviedol k vysokej miere statočnosti, prekonaniu niekoľkých osobných limitov, a vyvolal v nás úžas, obdiv a rešpekt.

Zážitky a poznatky, ktoré ste v Nepále získali, si nenecháte len pre seba. Aké budú výstupy z tohto pobytu?

So svojimi dojmami a poznatkami sa podelíme na školskej konferencii v rámci týždňa globálneho vzdelávania. Zozbieraný materiál a jeho spracovanie do tematických prezentácií, bude využitý ako študijný materiál v rámci vyučovacieho predmetu „Človek v ohrození“, ktorý ej unikátnym v rámci nášho školského vzdelávacieho programu. Alica si vybrala Nepál ako tému Stredoškolskej odbornej činnosti. Jedným z odborných konzultantov jej práce bude priamo nepálsky kolega Uttam Baniya. Najpodstatnejšia je však udržateľnosť celého projektu. Už teraz máme rozpracované témy pre ďalšiu spoluprácu. V januári budú stážovať na našej škole nepálski kolegovia, ktorí okrem iného predstavia našim žiakom možnosti dobrovoľníckych aktivít priamo v Nepále. Máme zámer využiť tento priestor v rámci programu Medzinárodná cena vojvodu z Edinburghu. Ja osobne považujem podobné projekty za veľmi dôležité. Som presvedčená, že čím viac a častejšie budeme spoznávať iné krajiny a hovoriť o ich problémoch, tým skôr pochopíme, že sú to aj naše problémy. Čím viac a častejšie budeme hovoriť o ich krásach a prednostiach, tým skôr sa budeme vážiť a tolerovať navzájom.