Connect with us

Seničan Patrik po návšteve Kapského Mesta: “Na Slovensku sa vôbec nežije zle…”

Spravodajstvo

Seničan Patrik po návšteve Kapského Mesta: “Na Slovensku sa vôbec nežije zle…”

Seničan Patrik po návšteve Kapského Mesta: “Na Slovensku sa vôbec nežije zle…”

Seničan Patrik Sadloň už nejaký čas žije v Prahe. Absolvent konzervatória v českej metropole pracuje pre počítačovú firmu a vo svojom voľnom čase rád cestuje a spoznáva nové destinácie. Naposledy si to namieril na africký kontinent a o svojom pobyte nám ochotne porozprával.    

 

Podobne ako k Anglicku či Japonsku, aj k Afrike ma dostala nejaká známosť. Kamarát raz prišiel s tým, že má sestru žijúcu v Južnej Afrike a že ju chce navštíviť, ale jazyky príliš neovláda a samému sa mu ísť nechce. Zacítil som príležitosť a ponúkol som mu spoločnosť. Cestujem rád, a podľa mojich skúseností zázemie u známeho prináša viac ako cestovná agentúra alebo cesta „naslepo“. Pokiaľ ide o Juhoafrickú republiku, letenky nie sú veľmi drahé a tak nebolo nad čím rozmýšľať. Jediné, čo ma prekvapilo, bola náročnosť na získanie víz. Slováci to majú trochu ťažké, keďže najbližšie veľvyslanectvo JAR je vo Viedni. Navyše, keď nepochodíte na prvý raz, alebo nemáte všetko, čo potrebujete, môže sa stať, že sa podobne ako ja otočíte až 6-krát a nakoniec dostanete víza takmer v deň odletu.

Aké boli tvoje prvé dojmy po príchode na africký kontinent? Je niečo, čo ťa zarazilo, či dokonca šokovalo?  

Čakal som divočinu, ale Južná Afrika a oblasť okolo Kapského Mesta ma prekvapila pomerne vyspelými službami, modernými technológiami a zmyslom pre turizmus. Samozrejme, ceny za tieto vyspelosti boli dosť vysoké. Už po krátkom čase mi bolo jasné, že rozdiely medzi bohatými a chudobnými sú obrovské, a stredná vrstva veľmi malá. Na cestách jazdili celkom dobré, často drahé autá, zatiaľ čo popri cestách vysedávali černosi,  čakajúc na kohokoľvek, kto zastaví a dá im zarobiť. Kapské Mesto bolo veľmi poznačené požiarmi, pri ktorých prišlo mnoho ľudí o domov. Veľa černochov žilo v plechových domoch, v častiach s vysokou kriminalitou. Pevné domy v lepších susedstvách boli obohnané vysokým múrom s elektrickým plotom a každý takýto dom bol napojený na zásahovú službu, ktorá by prišla do pár minút v prípade narušenia bezpečnosti. Všade nám hovorili, aby sme sa neubytovávali tam, kde nemajú elektrický plot. Dom, kde sme bývali, ho mal tiež, ale keď to vidíte, neprináša to pocit superbezpečia. Skôr vám to stále pripomína, že ste v oblasti, kde sú ostnaté drôty napojené na prúd nevyhnutné. Výnimkou neboli ani školy, ktorých vchody so strážnou službou pripomínali skôr vchod do väznice. Trochu to uberalo na celkovom dojme, ktorý inak nebol zlý. Občas som si v hlave porovnával Južnú Afriku so Slovenskom. Napríklad situácia, kde černosi neplatia dane, nájmy, ani vodu a elektrinu, mi bola odniekiaľ povedomá…

Počas pobytu si bol ubytovaný u európskej rodiny a určite si vnikol aj do tamojšieho životného štýlu. Aký je?

Spomínaná kamarátova sestra je Češka a snaží sa v Afrike vybudovať československé združenie ľudí žijúcich v Afrike. Myslím, že je na dobrej ceste. Napríklad v čase Veľkej noci sa všetci tamojší Česi a Slováci stretli na veľvyslanectve v Kapskom Meste a oslavovali ju tradičným spôsobom. Nechýbalo pletenie korbáčov, klasická šibačka, ľudová hudba a spievanie. Deti majú v škole angličtinu a sedem afrických jazykov, takže som mal dobrý pocit, že si nájdu čas aj na ten náš, a na rozvíjanie našej kultúry. Tamojšia kultúra sa až takou rozmanitosťou pochváliť nemôže. Z dreva vedia Afričania vyrobiť čokoľvek, zajódlujú si pri tom, zatancujú, ale mne osobne v tom chýbala kultivácia.

Čo všetko si počas pobytu videl a zažil? Ktoré miesta v tebe zanechali obzvlášť silný dojem?

Silných zážitkov bolo viac. V mori okolo Kapského Mesta žije asi 14 druhov žralokov, takže sme si s nimi chtiac či nechtiac trochu zaplávali. Pláže boli monitorované černochmi s ďalekohľadmi, ale stalo sa mi, že som žraloka zbadal skôr ako hliadka. Utekal som z vody a keď spustili sirény, utekali za mnou aj ostatní. Ťažšie to mali surfisti, ktorí museli počkať až ich popoženie vlna. Najlepší zážitok, ktorý si človek v Afrike môže dopriať, je určite návšteva safari. Presne ako vo filmoch, jazda v terénnom aute nebezpečne blízko zvierat bola pre mňa to naj. Videli sme zápas nosorožca so slonom, jeden nosorožec nám začal utekať za autom, vtom sme dostali defekt, a nikto sa neodvážil vystúpiť a opraviť to… Jednoducho, keď už ste v Afrike, tak návšteva safari je povinnosťou. V Kapskom Meste je najväčším lákadlom turistov Table Mountain (Stolová hora). S jej kilometrovou výškou ju vidieť z každej časti mesta, a výhľad z nej je doslova ohromujúci: na jednej strane oceán, na druhej  veľkomesto s horskou panorámou v pozadí. Vedľa Stolovej hory je Lionshead (Levia hlava), čo je síce nižšia, ale tvarom zaujímavá hora, keďže skutočne pripomína hlavu leva. Pri pobyte na juhu Afriky sme nemohli obísť ani Mys dobrej nádeje. Miesto, ktoré zo škôl asi každý pozná ako najjužnejšiu časť Afriky, a zároveň miesto, kde sa stretajú dva oceány. V skutočnosti ale nie je ani najjužnejším miestom, ani miestom stretnutia oceánov. Ich hranica je asi o 600 kilometrov ďalej, a najjužnejším miesto afrického kontinentu je mys Agulhas. Mys dobrej nádeje je ale pekné miesto, ktoré vďaka svojím legendám priláka množstvo návštevníkov. Je to asi jediná skala trčiaca z mora, kde si môžete kúpiť tisícky rôznych suvenírov, hoci geograficky tých „naj“ veľa nemá. Po ceste k nemu sa vám môže stať, že vám pred auto skočí opica či pštros. Nám sa to tiež stalo a podľa domácich je to bežné, asi ako u nás srnka prebiehajúca cez cestu.

Akou skúsenosťou bola pre teba návšteva Afriky? Čo ti tento pobyt dal?

Južná Afrika je podľa mňa skvelé miesto na dovolenku, ponúka kultúrne kontrasty, zanechá v človeku dojmy na dlhú dobu a aj s netradičným anglickým prízvukom nám má čo povedať. Kapské Mesto je napriek veľkým rozdielom medzi časťami jeho obyvateľov veľmi otvorené a tolerantné. Afričania si vedia užívať život aj z mála, ktoré majú.

Dovolenku na juhu Afriky odporúčam každému, ale dlhodobo som rád tam, kde som. Doteraz každá dovolenka, na ktorej som bol, ma len utvrdila v tom, že aj keď sa to nahlas moc nehovorí, na Slovensku sa vôbec nežije zle.

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Spravodajstvo

To Top