Connect with us

Speváčka a skladateľka Hanka Šebestová: Džez ma oslovil svojou kreativitou a harmóniou

Rozhovor

Speváčka a skladateľka Hanka Šebestová: Džez ma oslovil svojou kreativitou a harmóniou

Speváčka a skladateľka Hanka Šebestová: Džez ma oslovil svojou kreativitou a harmóniou

Slovenská jazzová scéna vraj zažíva silné obdobie. Zásluhu na tom má aj mladá speváčka a skladateľka Hana Šebestová z Holíča, ktorá za svoj debutový album Utajená nedávno získala Cenu verejnosti Esprit. Talentovaná umelkyňa hovorí, že album je v podstate zbierkou piesní z dvadsiatich rokov jej života. „Snažila som sa vybrať piesne, ktoré majú odkaz a boli hudobne zaujímavé,“ prezradila v rozhovore.

Vyštudovali ste učiteľstvo hudobnej a výtvarnej tvorby na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Vždy vás to tiahlo k umeniu?

Áno, umenie ma zaujímalo už od malička. Mama pracovala ako učiteľka v materskej škole a je bývalá folkloristka, takže neustále doma spievala, tancovala a viedla nás k umeniu. Pamätám si, že ešte v materskej škole som večne niečo recitovala a zúčastňovala som sa rôznych literárnych súťaží. Chodila som do Ľudovej školy umenia (ĽŠU) na hudobný a výtvarný odbor a chodila som tam veľmi rada. Vedela som sa tam stratiť vo svojom svete. Umenie bolo pre mňa moja realita. Rada som sa nechávala unášať fantáziou a ponárala som sa do svojich snov. Spomínam si, že keď sme sa v ĽŠU učili prvé noty, dostali sme za úlohu napísať úryvok piesne, skladbičky… bolo to len zopár tónov, ktoré sme vtedy vedeli použiť, no ja som nad tým strávila veľa času, skúšala som, hľadala ideálne melódie… Od detstva som túžila hrať na hoboj. Páčila sa mi farba jeho zvuku, ale nakoniec zvíťazila hra na priečnu flautu. Spevu som sa začala venovať v speváckych zboroch už na základnej škole a pokračovala som až do štúdia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, kde už to malo inú úroveň. Dalo mi to veľmi veľa, okolo 18 rokov života spievania v speváckych zboroch, s veľmi pestrým a širokým hudobným repertoárom, veľká skúsenosť. K sólovému spievaniu som sa dostávala len potajme. Čakala som, kým budem sama doma, aby som si na plné hrdlo zaspievala na chodbe, kde bola výborná akustika, alebo aby som si brnkala na klavír, na ktorý som nevedela hrať.

Bola to forma vnútorného sebavyjadrenia, akási terapia dospievania.

Po štúdiu ste niekoľko rokov pracovali ako pedagogička na ZUŠ v Holíči. Aká to bola skúsenosť, čo vám táto práca dala?

Je to krásne povolanie, veľmi ma to bavilo a napĺňalo. Snažila som sa učeniu venovať naplno a odovzdať svoje znalosti mladým ľuďom, motivovať ich a rozvinúť ichnadanie a záujem o hudbu a výtvarné umenie. Teší ma, keď sa dnes stretnem s bývalými žiakmi, majú na mňa pekné spomienky, prípadne sa mi poďakujú, že som ich niečo naučila. A keď sa mi niekto pochváli, že sa  naďalej venuje hudbe či výtvarnej činnosti, mám z toho ešte väčšiu radosť. Aj ja som sa nepochybne veľa naučila od nich. Deti majú úžasnú predstavivosť, sú úprimné a neboja sa fantázie. Výtvarnej pedagogickej činnosti a mentorovaniu sa venujem aj v súčasnosti, no pôsobím v zahraničí. Pedagogická činnosť je naozaj obohacujúca skúsenosť, taktiež pomáha pri sebavzdelávaní, určovaní si cieľov a postupov ako ich dosiahnuť. Priznám sa, že som sa v povolaní pedagogičky našla. V živote potrebujem mať možnosť byť kreatívna a aktívna, nech už robím čokoľvek.

Dá sa povedať, že hudba nakoniec u vás prevážila nad výtvarnou tvorbou, vydali ste sa na dráhu speváčky a skladateľky…

Pri výbere ďalšieho štúdia po maturite, som hľadala školu, kde by sa dali študovať obe aprobácie paralelne, nakoľko som si nevedela predstaviť že by som sa tomu jednému zrazu mala venovať pomenej a zdokonaľovať sa len v jednom smere. Jedno dopĺňalo druhé. Mala som šťastie a našla som.

Nevnímam to tak, že v súčasnosti sa venujem niečomu menej. Naďalej sa venujem aj výtvarnej činnosti, najmä pedagogickej, a pracujem s novými zaujímavými výtvarnými technikami, ako napríklad s mozaikou… V hudbe sa však môžem väčšmi otvoriť, ponoriť sa do nej. Hudba mi dáva väčší a hlbší priestor na vyjadrenie emócií, myšlienok… Hudba je univerzálny jazyk.

Vašou doménou je džez. Prečo práve tento hudobný štýl?

Mám rada hudbu rôznych období. Počas štúdia, rokov hry v symfonickom orchestri i ako pedagogička som si prešla obdobiami, kedy ma lákala a inšpirovala rôznorodá hudba. Paralelne ma však z pohľadu záujmu o spev a vlastného vyjadrenia nadchol práve džez. Keď som prvý raz počula džezovú hudbu, nevedela som jej ešte prísť na meno, no zarezonovala vo mne. Zdalo sa mi, že tóny, ktoré počúvam, sú mi blízke. Jej harmónie, obsah, rezonancia. Začala som po tom pátrať, hľadať možnosti kde sa o tom môžem dozvedieť viac, viac si vypočuť, niečo sa naučiť. Najprv som sa dostala k inštrumentálnemu džezu (počúvala som nahrávky na kazetách), a keď sa mi niečo veľmi páčilo, snažila som sa zapísať to do nôt (transkripcia), aby som si danú skladbu vedela súvisle zahrať na flaute. Postupne sa pridával spev. Keď som prvý raz počula pieseň Cry me a river v džezovom prevedení od neznámej speváčky, zamilovala som sa na prvé počutie. Džez ma oslovil svojou otvorenosťou, kreativitou, harmóniou. Stále v ňom nachádzam niečo nové a niekedy sa naopak strácam v jeho zložitosti.

 Na svojom konte máte debutový album “Utajená”. Prezraďte o ňom niečo viac…

Na mojom debutovom albume spolupracovalo 20 hudobníkov (vrátane mňa) nielen zo Slovenska a nielen z oblasti džezu. Veľmi si vážim intenzívnu spoluprácu s vynikajúcim slovenským džezovým klaviristom Ľubošom Šrámkom, ktorý sa podieľal na aranžmánoch a je aj hudobným producentom „Utajenej“. Spolupracovala som aj s vynikajúcim Jarom Žigom z hudobného štúdia Loft, kde sme album nahrávali 2 roky. „Utajenú“ tvorí jedenásť piesní, z toho desať z mojej autorskej tvorby s primárne slovenskými textami. Väčšinou ide o piesne z môjho skoršieho obdobia. Album obohacujú dve anglické piesne – prvá je džezový štandard a druhá, balada, vznikla v spolupráci s popredným svetovo uznávaným džezovým hudobníkom Kevinom Haysom, ktorý je významným hosťom na tomto albume. Skladby majú rozličný charakter. Metaforicky opisujú medziľudské vzťahy, môj vzťah k prírode, k vesmíru ale aj k ľudovým tradíciám Slovenska. Niektoré úsmevne opisujú vzťah medzi mužom a ženou. Skladby sa líšia aj hudobne: majú rôzne tóniny, metrum, tempo, pozostávajú z jazzových harmónií a aranžmánov, no nesú v sebe prvky rôznych hudobných štýlov, ako napr. folklór, etno, vážna hudba, blues, či pop. Album vydal Hudobný Fond, kde si ho môžu záujemcovia kúpiť či už priamo v predajni alebo online cez internet.

Hoci ide ešte len o debut, už ste s ním zožali veľký úspech. Čo pre vás ocenenie znamená?

Ocenenie si nesmierne vážim, najmä verejného hlasovania, hlasu ľudu, čo je krásne. Výsledok ma nadchol a prekvapil ma záujem, aký „Utajená“ vyvolala, koľko ľudí si ju vypočulo a podporilo môj debut. Ešte raz všetkým srdečne ďakujem. Esprit bol veľkou príležitosťou priblížiť album ľuďom, oboznámiť ich s našou hudbou aj s Hanou Šebestovou, keďže som slovenskému publiku neznáma, dá sa povedať „utajená“. Je to krásna spätná väzba za vynaložené úsilie, prácu, čas a energiu všetkých, ktorí sa na albume podieľali. Potvrdzuje, že naša práca mala zmysel a hodnotu v nej nenachádzame iba my. Potešili nás tiež pozitívne ohlasy od kritiky, čo nás povzbudzuje k ďalšej tvorbe.

Espritom sa však nič nekončí, je to len začiatok náročnej cesty. Želala by som si, aby sa album posúval k čo najširšiemu okruhu ľudí, aby sme s ním mohli vystupovať na koncertoch a aby sa hrával v rádiách. Poteší nás každý nový poslucháč, ktorý sa k „Utajenej“ bude rád vracať.

Ak sa vám album páči, dajte nám vedieť 🙂

 

 

Čítajte ďalej
Tiež sa Vám môže páčiť…

Viac v téme Rozhovor

To Top