Po ťažkej autonehode mu lekári nedávali šancu, dnes sa opäť teší zo života

SENICA (mk) – 21-ročný Lukáš Húska zo Senice vie, čo znamená bojovať o život a zvíťaziť. Pred troma rokmi prežil ťažkú autonehodu, po ktorej bol niekoľko mesiacov v kóme. Lekári mu nedávali veľa šancí, no on sa nevzdal. Dokázal to aj vďaka rodine, priateľom a blízkym.

„Mal som osemnásť a čerstvý vodičák. Bol 21. november a s kamarátom Richardom sme boli navštíviť kamošov v Myjave. Už som sa vracal cez Vrbovce späť, išiel som 80-kou a pamätám si, že bolo namrznuté. Zrazu som Renaultom nabehol na jamu, a vyhodilo ma do protismeru, kde práve išlo auto,“ spomína na osudné okamihy Lukáš. V tom čase študent tretieho ročníka strojárskej priemyslovky reflexívne strhol volant a nasledoval náraz do stromu. „Viac si nepamätám. Prebral som sa v nemocnici po takmer štyroch mesiacoch strávených v kóme. Ako som sa neskôr dozvedel, mal som prasknutú lebku a krvácanie do mozgu,“ prezrádza Lukáš. Keď mladíka sanitka priviezla, lekári rodinu pripravovali na najhoršie. „Dávali mi dva týždne života. A naozaj to vyzeralo veľmi zle. Mal som tracheostómiu, plienky, nemohol som sa hýbať. Dva a pol roka som bol potom na vozíku a v podstate som sa od začiatku učil rozprávať aj chodiť,“ hovorí Lukáš. Vďaka rodine, ktorá po celý čas stála pri ňom a verila, že sa z toho dostane, mladík zmobilizoval všetky svoje sily. „Chcem im všetkým poďakovať, že to nevzdali, podporovali ma a povzbudzovali v každom pokroku. Veľmi mi pomohla rehabilitácia v Kováčovej, no moje poďakovanie patrí aj MUDr. Jánovi Potúčkovi, ktorý mi po autonehode poskytoval prvú pomoc, a lekárom a sestričkám na oddelení ARO  v Myjave, ktorí sa o mňa starali naozaj veľmi profesionálne a neustále mi dodávali energiu,“ zdôrazňuje. Dnes sa Lukáš pohybuje vďaka francúzskym barliam a do života sa čo najviac snaží vrátiť aj s pomocou stacionára Svetluška, ktorý navštevuje. Od septembra by mal začať študovať na polygrafickej škole v Bratislave a už teraz sa teší na to, ako bude v školskej kapele rozvíjať svoju záľubu v speve. „Chcel by som odkázať všetkým, ktorých postihlo podobné nešťastie, aby sa nevzdávali.  Ja som pred nehodou vážil 72 kilogramov a keď sa zo mňa stal ležiak, schudol som na 45 kíl. Bol som a ešte stále som odkázaný na pomoc iných, no verím, že sa to bude už len zlepšovať. Život je krásny a stojí za to zabojovať zaň,“ dodáva Lukáš.