Župan Jozef Viskupič: Záhorie sme za posledné roky výrazne posunuli. A chceme ísť naplno ďalej…
Od nových sociálnych služieb cez modernejšie školy až po cesty, mosty či cyklotrasy. Trnavský župan Jozef Viskupič hovorí o tom, čo sa na Záhorí podarilo zmeniť, prečo je pre kraj kľúčová spolupráca so starostami a čo ešte zostáva urobiť v okresoch Senica a Skalica.
Keď sa povie Záhorie, čo pre vás osobne znamená?
Je to región so silnou identitou a ľuďmi, ktorí sú na svoj domov právom hrdí. Od začiatku som chcel byť županom celého kraja – od Holíča až po Dunajskú Stredu. Aby nikto nemal pocit, že župa končí niekde za Trnavou, na Bielej Hore, ako to bolo za môjho predchodcu. Preto ma teší, keď dnes na Záhorí vidím konkrétne výsledky našej práce. Nové sociálne služby, modernejšie školy, opravené cesty a mosty, cyklotrasy či kultúrne inštitúcie. Nie sú to však pre mňa položky v tabuľke. Za každou z nich sú ľudia, ktorým majú zlepšiť každodenný život.
Ktorý z týchto výsledkov vám urobil najväčšiu radosť?
Silným príkladom je Moravský Svätý Ján. Mali sme tam bývalú školu v prírode. Mohli sme ju predať a problém by bol z pohľadu kraja vybavený. My sme sa rozhodli inak. Investovali sme viac ako šesť miliónov eur a vytvorili moderné zariadenie sociálnych služieb. Keď dnes počujem, že klienti aj zamestnanci sú po presťahovaní spokojní, presne vtedy si človek povie: toto malo zmysel.
Podobne sme v Skalici rozšírili Zariadenie sociálnych služieb Zelený dom a vytvorili nové a dôstojnejšie priestory aj záhradu. A v Smolinskom budujeme menšie komunitné domácnosti pre 30 ľudí. Nechceme len pridávať postele. Meníme spôsob, akým sa o ľudí staráme. Preto sme zároveň výrazne zvýšili platy zamestnancom. Stabilizovať personál bolo veľmi dôležité, aj kvôli blízkosti Česka a Rakúska.
Záhorie však nie sú iba seniori. Čo tu zostane mladým?
To je pre mňa jedna z najdôležitejších otázok. Mladý človek musí cítiť, že nemusí odísť len preto, aby dostal kvalitné vzdelanie alebo dobrú pracovnú príležitosť. Preto modernizujeme školy. V Skalici pripravujeme nové chemické laboratórium a multifunkčné ihrisko. V Gbeloch sme postavili telocvičňu a modernizujeme priestory pre autoelektroniku a kybernetickú bezpečnosť. V Holíči pripravujeme novú stolársku dielňu a v Senici odborné učebne, ktoré doplnia novú telocvičňu.
Chcem, aby sa mladí ľudia už v škole stretli s technológiami, ktoré potom uvidia vo firmách. A aby mali dôvod povedať si: svoju budúcnosť si viem vybudovať aj doma.
Teší ma aj podpora mladých športovcov. Skalickí hokejisti nám urobili radosť víťazstvom na krajskom turnaji. My sme ich podporili nákupom nového výstroja.
Ľudia však kvalitu života často posudzujú oveľa jednoduchšie – napríklad podľa cesty, po ktorej každé ráno idú do práce.
A majú pravdu. Môžeme hovoriť o veľkých stratégiách, ale človeka prirodzene zaujíma, či bezpečne prejde cez most a či si na ceste nezničí auto. Keď sme kraj preberali, veľa mostov bolo vo veľmi zlom stave. Dnes opravujeme posledné z tých, ktoré boli v havarijnom stave. Pri Holíči sme museli starý most cez Chvojnicu odstrániť a postaviť nový. Rekonštrukciu ďalších dvoch mostov medzi Holíčom a Skalicou pripravujeme.
A musím ešte spomenúť, že s Juhomoravským krajom riešime aj cezhraničný most medzi Brodským a Lanžhotom. Ten je už dlhšie zatvorený, ale práce na jeho obnove by mohli začať už na budúci rok. Je to moja priorita.
Pri cestách a doprave sa župa bez miest a obcí nezaobíde. Ako táto spolupráca funguje?
Starostovia najlepšie poznajú každodenné problémy svojich obcí, preto ich nevnímam ako niekoho „pod župou“, ale ako partnerov.
Vidíme to napríklad v Hlbokom, kde vďaka podpore kraja zrekonštruovali chodník, opravili poľnú cestu a venujú sa aj odkazu významných osobností spojených s obcou. So starostom a župným poslancom Milošom Čobrdom tak riešime konkrétne veci priamo v území.
Rovnako spolupracujeme so starostom Kuklova Petrom Mrázom. Pri menších obciach môže byť pomoc kraja rozhodujúca – či už ide o herné prvky, vodozádržné opatrenia alebo podporu miestneho podujatia. Práve táto každodenná spolupráca je podľa mňa dôležitá. Župa nemôže rozhodovať iba od stola v Trnave.
Jednou z tém, pri ktorej Záhoráci očakávajú pomoc, sú vlaky. Čo s tým dokáže urobiť kraj?
O osobnej železničnej doprave nerozhoduje župa. To však neznamená, že máme zostať ticho. Presadzujeme obnovenie osobnej železničnej dopravy medzi Kútmi a Skalicou a túto požiadavku riešime aj so starostami a primátormi regiónu. Pre človeka, ktorý cestuje do školy, práce alebo k lekárovi, nie je spojenie abstraktná dopravná politika. Je to súčasť každého dňa.
Tam, kde rozhodujeme my, sme už prímestskú autobusovú dopravu integrovali tak, aby sa zo Záhoria dalo cestovať na jeden lístok až do Trnavy.
Keď sa človek po Záhorí neponáhľa do práce, má tu čoraz viac možností sadnúť aj na bicykel.
A to je druhá tvár dopravy. Pri Adamovských jazerách a lávke Veľkej Moravy pribudol ďalší úsek Moravskej cyklomagistrály. Postupne tak prepájame už existujúce úseky pri Brodskom, Gbeloch, Holíči a Baťovom kanáli v Skalici. Cyklotrasa pritom nie je iba pre turistov. Využívajú ju miestni, pomáha službám a podnikateľom a vytvára ďalší spôsob, ako spoznávať región. Zároveň však pri každom takomto projekte musíme rešpektovať krajinu aj ľudí, ktorí v dotknutých obciach žijú.
Záhorie má blízko k Morave. Dokážete túto polohu využiť?
Áno, bola by škoda nevyužiť ju. S Juhomoravským krajom spolupracujeme na mostoch, sociálnych službách aj ďalších projektoch. Rozpočet kraja má svoje limity, zvlášť v období vládnej konsolidácie. Preto sa snažíme prinášať peniaze zvonka – z eurofondov aj cez cezhraničnú spoluprácu. Každé euro, ktoré takto získame, znamená, že môžeme urobiť niečo navyše bez toho, aby celý účet zaplatili obyvatelia kraja.
Veľa sa hovorí o cestách či školách. Nezostáva potom kultúra bokom?
Nemala by. Región bez svojej pamäti a identity by bol iba miestom na mape. Modernizujeme Záhorské múzeum v Skalici a pripravujeme novú expozíciu venovanú Pálffyovcom. V Senici chystáme adaptáciu podkrovia Záhorskej galérie Jána Mudrocha a obnovu priľahlého parku, po ktorej obyvatelia získajú kvalitný verejný priestor.
Zároveň podporujeme aj kultúru, ktorú nevytvára priamo župa. Pomohli sme napríklad s opravou strechy Domu kultúry v Skalici či rekonštrukciou Stodoly v Kútoch. Život regiónu totiž netvoria iba župné organizácie. Tvoria ho predovšetkým ľudia, spolky, obce a komunity.
Keď sa pozeráte na celé Záhorie, čo ešte treba dokončiť?
Práca samosprávy sa nikdy nekončí prestrihnutím pásky. Postavíte zariadenie sociálnych služieb – musíte zabezpečiť ľudí, ktorí sa budú starať o klientov. Zmodernizujete školu – musí držať krok aj o 5 či 10 rokov. Opravíte cestu – musíte sa o ňu ďalej starať. Preto je pre mňa dôležitá kontinuita. Nielen začínať nové projekty, ale dotiahnuť rozpracované veci a zabezpečiť, aby investície ľuďom slúžili dlhodobo.
A čo by ste chceli, aby si Záhoráci spájali s Trnavskou župou?
Že župa nie je vzdialený úrad v Trnave. Chcem, aby ju ľudia vnímali cez veci, s ktorými sa stretávajú každý deň – cez školu ich detí, cestu do práce, autobus, sociálnu službu pre rodičov či starých rodičov, múzeum, galériu alebo cyklotrasu. A tiež cez partnerstvo s mestami a obcami. Pretože práve tam najlepšie vidíme, čo ľudia potrebujú a čo ešte treba urobiť.
Záhorie je dôležitou súčasťou Trnavského kraja a práce je tu stále dosť. Preto sa opäť uchádzam o dôveru jeho obyvateľov. S energiou tvrdo pracovať naplno ďalej.
Objednávateľ: Jozef Viskupič, Trnava
Dodávateľ: Citadela, spol. s r. o., Kladnianska 20, 821 05 Bratislava, IČO: 35709227
Oznámenie o transparentnosti: 
