Predseda RPPK v Senici Ing. Peter Hubina: Tradičné poľnohospodárstvo na Záhorí skončilo…

Extrémne sucho a rekordné horúčavy zasadili poľnohospodárom na Záhorí tvrdú ranu. Región s piesočnatou pôdou čelí vážnym výpadkom úrody. O tom, ktoré plodiny utrpeli najviac a prečo sa tradičné poľnohospodárstvo v okresoch Senica a Skalica nenávratne mení, sme sa rozprávali s predsedom Regionálnej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (RPPK) v Senici a zároveň predsedom PD Koválov Ing. Petrom Hubinom.

Tohtoročné letné mesiace lámali teplotné rekordy. Aká je aktuálna bilancia škôd na úrode v okresoch Senica a Skalica?

Tohtoročné leto nám opäť ukázalo krutú tvár klimatickej zmeny. Vlna horúčav prišla v najmenej vhodnom čase – počas dozrievania a zberu úrody. Bilancia v okresoch Senica a Skalica je pre mnohé podniky veľmi bolestivá. Podľa predbežného monitoringu RPPK v Senici očakávame celkové výpadky na úrode hustosiatych obilnín a repky v priemere na úrovni 15 až 30 % v porovnaní s predchádzajúcim, relatívne priaznivým, rokom 2025. Okrem sucha a extrémneho nedostatku vlahy nás v regióne potrápili aj požiare zrejúcich porastov na poliach a dielo skazy tesne pred žatvou dokonali lokálne búrky sprevádzané krupobitím a víchricami. Sú to pre nás obrovské finančné straty, ktoré opäť preveria životaschopnosť našich družstiev a fariem.

Ktoré plodiny v našom regióne dopadli najhoršie a kde sa naopak ukázala nečakaná odolnosť voči suchu?

Jednoznačne najhoršie dopadli plodiny, ktoré v lete potrebujú vlahu – najmä kukurica na zrno a siláž, cukrová repa a jarné jačmene. Kukurica na mnohých piesočnatých parcelách doslova uschla „na stojato“ ešte predtým, než stihla vytvoriť plnohodnotné klasy, čo znamená obrovský výpadok v energetickej hodnote krmiva. Naopak, relatívne stabilné výsledky ukázala repka olejná, ktorá sa v niektorých častiach okresu priblížila vlaňajším číslam, hoci s menším zrnom. Nečakanú, resp. systematickú odolnosť preukázali ozimné  plodiny vďaka miernej zime a skorej jarnej vlahe stihli zakoreniť a dozrieť ešte predtým, než udreli tie najbrutálnejšie letné horúčavy. Taktiež sa ukazuje, že hlboko koreniace plodiny, ako je slnečnica, dokážu zo suchých pôd vyťažiť maximum a zvládajú tieto extrémy lepšie než plytko koreniace jarné kultúry.

Sucho neničí len rastliny, ale obmedzuje aj pastvu a produkciu krmív. Ako táto situácia ovplyvňuje chov hovädzieho dobytka a živočíšnu výrobu?

Chov hovädzieho dobytka a produkcia mlieka sú dnes pod extrémnym tlakom. Priamo u nás, v PD Koválov, ako aj u susedných chovateľov v okrese, čelíme kritickému nedostatku objemových krmív. Aj tí, ktorí využívajú pasienky, ktoré sú po extrémnych horúčavách spálené na uhoľ a pastva na nich bola prakticky nemožná, museli prejsť na zimný režim kŕmenia v maštaliach už uprostred leta. Druhá kosba lucerny priniesla len zlomok očakávanej hmoty a tretiu kosbu sme len zmulčovali. Nezostáva nič iné, len dúfať v príchod dažďa. Najväčšou časovanou bombou je však spomínaný výpadok silážnej kukurice. Keďže neklasila, budeme mať siláž s minimálnym obsahom škrobu, čo zníži dojivosť a zvýši náklady na nákup drahých energetických koncentrátov. Pre poľnohospodárov na Záhorí je živočíšna výroba srdcovou záležitosťou, drží zamestnanosť na dedinách, no ak štát nepomôže s preklenutím tohto obdobia, alebo ak nebudeme mať čím kŕmiť, niektoré podniky budú nútené pristúpiť k redukcii stavov dobytka, čo by bola pre región katastrofa.

Klimatická zmena už nie je hrozbou budúcnosti, ale  realitou. Aké opatrenia aplikujete, aby ste zachránili úrodu v budúcich sezónach?

Tradičné poľnohospodárstvo, ako sme ho poznali pred 20 rokmi, na Záhorí definitívne skončilo. V PD Koválov sa už roky zameriavame na pôdoochranné technológie. Základom je minimalizácia klasickej orby, ktorá pôdu otvára a extrémne vysušuje. Prechádzame na konzervačné obrábanie pôdy, minimalizačné technológie, čím chránime pôdnu vlahu. Mimoriadne dôležitá je organická hmota. Systematicky aplikujeme maštaľný hnoj a kompost z organických zvyškov, ktoré pôsobia ako špongia. Pôda s vysokým obsahom humusu dokáže zadržať o 20 až 30 % viac vody, čo je na piesočnatých pôdach otázkou prežitia plodiny počas trojtýždňového sucha.

Plánujú poľnohospodári na Záhorí zásadnú zmenu osevného postupu? Dočkáme sa v našom regióne odklonu od tradičných plodín smerom k suchovzdornejším alternatívam?

Táto zmena sa už reálne deje a v najbližších rokoch sa ešte zintenzívni. Sme nútení prehodnocovať osevné postupy. Postupne ustupujeme od pestovania kukurice na zrno na suchých stanovištiach, pretože toto sa stáva čistou lotériou s vysokými vstupnými nákladmi. Obmedzujeme aj jarné jačmene a jarné pšenice, ktoré v suchých jarných mesiacoch nestihnú zakoreniť. Naopak, posilňujeme podiel ozimných foriem obilnín a repky. Zároveň hľadáme suchovzdornejšie alternatívy. Do našich osevov čoraz viac preniká cirok, ktorý dokáže v živočíšnej výrobe čiastočne nahradiť výpadok kukurice na siláž, keďže má výrazne nižšie nároky na vlahu. Viaceré podniky tiež rozširujú plochy slnečnice, či dokonca skúšajú pestovať sóju s kratšou vegetačnou dobou.

Záhorie malo v minulosti vybudované funkčné závlahy. V akom stave sú dnes a je šanca na ich obnovu?

Toto je nesmierne bolestivá téma. Záhorie bolo kedysi výkladnou skriňou závlahového poľnohospodárstva, no po privatizácii a transformácii v 90. rokoch bola väčšina vnútrofarmárskej infraštruktúry rozkradnutá, zničená alebo zhrdzavela v zemi. Dnes sú funkčné len zlomky tejto sústavy. Celoslovenské štatistiky hovoria jasne: z pôvodných 360-tisíc hektárov zavlažovanej pôdy sa dnes reálne zavlažuje sotva 60-tisíc. Zo 461 závlahových čerpacích staníc v správe štátneho podniku Hydromeliorácie je funkčných len asi 156. Obnova celého systému je pre bežné družstvá finančne neúnosná. Moderné širokozáberové lineárne či pivotové zavlažovače stoja státisíce eur. Navyše, narážame na obrovský problém s vodnými zdrojmi – v lete sú miestne potoky vyschnuté a čerpanie podzemnej vody je prísne regulované a extrémne drahé kvôli cenám elektrickej energie. Reálnu šancu na modernizáciu majú len podniky zamerané na špeciálnu rastlinnú výrobu s vysokou pridanou hodnotou, ako sú zemiaky, zelenina, či ovocie. Pre klasické poľné plodiny typu pšenica či repka je plošná závlaha ekonomicky nerealizovateľná.

Téma sucha sa otvára väčšinou až vtedy, keď plodiny usychajú. Čo by mal štát a ministerstvo pôdohospodárstva robiť systematicky a celoročne, nie iba hasiť požiare?

Máte pravdu. Každý rok sa téma sucha otvára až v júli alebo v auguste, keď poľnohospodári rátajú škody, a štát potom narýchlo hľadá milióny eur na ad-hoc kompenzácie. To nie je koncepčné riešenie. Potrebujeme funkčný celoročne a systémovo riadený Rizikový fond. Ten by mal byť spolufinancovaný tromi stranami: štátom, komerčnými poisťovňami a poľnohospodármi. Slúžil by na krytie nepoistiteľných rizík, medzi ktoré sucho jednoznačne patrí. Ďalej štát musí masívne a administratívne jednoducho podporiť investície do adaptácie – modernizáciu závlah, budovanie mikro-vodných nádrží na farmách a nákup technológií na šetrné obrábanie pôdy. V neposlednom rade musím spomenúť obrovský administratívny dlh štátu. Meškanie priamych platieb zo strany Pôdohospodárskej platobnej agentúry v uplynulých rokoch dostalo desiatky podnikov na kolená. Nemali sme financie na základný chod, na hnojivá, na naftu a v kombinácii so suchom to bola pre mnohých smrteľná rana. Štát musí fungovať profesionálne celý rok, nielen vtedy, keď poľnohospodári vyjdú s traktormi do ulíc.

Majú poľnohospodári z celého okresu rovnaké problémy, alebo má každá obec na Záhorí svoje vlastné mikro-klimatické útrapy?

Záhorie je nesmierne mikro-klimaticky pestré. Okresy Senica a Skalica majú veľmi rozmanitý reliéf a zloženie pôdy. Zatiaľ čo severnejšie časti pod úpätím Bielych Karpát majú ťažšie hlinité pôdy, ktoré dokážu vlahu udržať dlhšie, naša južná časť vrátane Koválova, Smrdák či piesočnatých rovín smerom k rieke Morave trpí extrémnou výsušnosťou. Piesočnatá pôda prepustí vodu ako sito, humus v nej rýchlo degraduje pod vplyvom tepla. Rozdiely sú aj v lokálnych zrážkach. V lete sme svedkami „búrkového lota“ – jedna obec dostane počas búrky 30 mm zrážok, čo zachráni kukuricu, no susedná obec vzdialená len 3 km nedostane ani kvapku a porasty jej uschnú. Preto ako predseda RPPK Senica vidím, že kým jedno družstvo hlási relatívne slušnú úrodu pšenice, druhé o pár kilometrov ďalej prežíva existenčnú krízu. Problémy máme spoločné –  infantilnú bruselskú administratívu, lacné ukrajinské obilie, drahé vstupy (hnojivá, prostriedky na ochranu rastlín, nafta), no a príroda sa s nami v každom chotári zahráva inak…

Pocítia tohtoročné extrémne sucho a slabšiu úrodu aj spotrebitelia priamo v obchodoch?

Je pravdepodobné, že určitý vplyv na ceny potravín sucho mať bude. Ak poľnohospodári zozbierajú menej úrody a zároveň rastú náklady na výrobu, časť týchto nákladov sa premietne do cien. Výslednú cenu však ovplyvňuje aj situácia na európskom trhu, dovoz potravín, či politika obchodných reťazcov. Spotrebitelia možno neuvidia dramatické zdraženie všetkých potravín, ale tlak na rast cien tu určite existuje. O to dôležitejšie je podporovať domácu poľnohospodársku produkciu, ktorá je základom potravinovej bezpečnosti Slovenska.

(rz)