Óperkou v Anglicku v čase brexitu
Vycestovať na skusy do zahraničia je dnes pre mladých ľudí celkom bežné a prirodzené. Okrem zdokonalenia sa v cudzom jazyku ich láka pocit samostatnosti, získanie nových zážitkov a spoznanie nových ľudí a odlišných kultúr. Dievčatá často využívajú možnosť pracovať ako au-pair, teda pomocníčka pri deťoch a v domácnosti. A presne na túto prácu sa počas leta podujala aj Seničanka Gabika Hodúlová, študentka 1. ročníka Univerzity Tomáša Baťu v Zlíne, ktorá nám o svojej skúsenosti prezradila viac.
Čo bolo na začiatku tvojho rozhodnutia vycestovať do cudziny?
V máji 2016 som zmaturovala na Obchodnej akadémii v Senici. Už na 2. stupni základnej školy ma začala baviť angličtina, tak som sa prihlásila do jazykovej školy Cool School. Tam sa mi vďaka Tonke Harmannovej ako učiteľke, ale aj ako človeku, dostala angličtina pod kožu. Po maturite som chcela skúsiť Anglicko naživo, a tak som začala pátrať na internete po sprostredkovateľských agentúrach. Cesta do Anglicka bola mojou prvou samostatnou zahraničnou cestou. Rozhodla som sa tak hlavne preto, aby som zažila niečo nové, spoznala novú krajinu, kultúru a zlepšila sa v jazyku.
Ako si vyhľadala rodinu, do ktorej si išla robiť „óperku?“
Keď som sa rozhodla, že v lete vycestujem do Británie, ako prvú som oslovila au-pair agentúru. Musela som mať skúsenosti so starostlivosťou o deti a odporúčania. Agentúra mi postupne začala posielať ponuky rodín. Nájsť a vybrať si vhodnú rodinu nebolo jednoduché. Vôbec som napr. nevedela, či ísť na vidiek alebo do mesta. Dostala som ponuky od rodín rôznych národností, s jeden až štyrmi deťmi, ktoré bývali na samote vo Walese, ale aj v Londýne. Ak som niektoré rodiny odsúhlasila, agentúra im poslala môj profil a niektoré sa mi ozvali osobne.
Aká bola rodina, ktorá v tvojom výbere zvíťazila?
Nakoniec som si vybrala rodinu Woods, žijúcu v dedinke blízko Cambridge. Táto rodina nikdy predtým au-pair nemala, takže to bola nielen moja, ale aj ich prvá skúsenosť v tomto smere. Manželia mali 3 deti, dievčatá vo veku 7 a 11 rokov, a 5-ročného chlapca. Už na letisku Luton, kde ma bola moja host-mom vyzdvihnúť, som zažila veľmi vrelé privítanie. Keď sme prišli domov, každé z detí mi nakreslilo privítací obrázok a vyjadrilo nádej, že sa u nich budem mať dobre. Host-dad pracoval ako manažér a často chodil na pracovné cesty. Hos-mom pracovala dva dni v týždni v Londýne a bola som veľmi prekvapená, že aj napriek tomu mala stále plné ruky práce.
Čo všetko patrilo k tvojim pracovným povinnostiam?
Hlavne vozenie detí do školy. Šoférovanie na ľavej strane bola pre mňa celkom výzva. Tam som mala možnosť nazrieť aj do iného školského systému, ktorý bol skutočne odlišný od toho nášho. Z domu sme museli odchádzať už o 7. ráno. Keďže deti chodili do súkromnej školy v Cambridge, mali aj väčšie možnosti. Po príchode do školy sme sa išli naraňajkovať do žiackej jedálne. Staršie dievčatá išli do tried samé, chlapca som osobne odovzdávala učiteľke. Deti v Británii začínajú školu už ako 4-5ročné. Vyučovanie sa začína o 8:15 a končí pre mladšie deti o 15:15, pre 6 a viacročné o 15:45. Všetci žiaci musia nosiť uniformy, dokonca nesmú mať ani vlastnú obuv, tašky či gumičky do vlasov.
Aký si mala celkový dojem z Anglicka? Stihla si navštíviť aj nejaké zaujímavé miesta či pamiatky?
O prvý dojem z krajiny sa postarala typická anglická architektúra, ich tehlové domčeky. Potom však nasledovalo počasie. Zatiaľ čo na Slovensku boli v tom období tropické horúčavy a ja som mala v kufri zabalené hlavne letné oblečenie, v Anglicku ma oblial studený vzduch a dážď. Počasie je tam skutočne nepredvídateľné, chvíľu svieti slnko a o päť minút sa spustí obrovský lejak. Moja prvá cesta smerovala do obchodu s oblečením, kde som si kúpila teplú mikinu. Pršiplášť a nepremokavé topánky boli povinnou výbavou. Inak ma potešila hlavne obrovská prívetivosť ľudí. Kedykoľvek som potrebovala pomoc, poradiť cestu, alebo sa niečo spýtať, ľudia mi s úsmevom pomohli. Bola som však prekvapená, že v Británii stále vnímajú Slovensko trochu inak, ako my. Keď som mojej host-family ukazovala fotografie Slovenska, vôbec nečakali, že máme krásne hrady, zámky, kúpele, veľké mestá, krásnu prírodu a všetko to, čo majú aj oni. Cez víkendy som sa stretávala v Cambridge aj s inými au-pair. Spoznala som sa s viacerými dievčatami z Fínska, Švédska, Španielska, Nemecka i Česka. Trávili sme spoločné chvíle, občas sme si zašli vlakom na výlet do blízkych mestečiek s nádhernou atmosférou. Počas pobytu som navštevovala hlavne Cambridge, krásne historické univerzitné mesto. S rodinkou som bola na výlete v Londýne, v meste obrovskej zmesi národnosti, ktorú treba skutočne zažiť na vlastnej koži.
Ako by si svoju skúsenosť z pobytu v Anglicku zhodnotila?
Do Anglicka som pricestovala práve v týždni, keď sa konalo referendum o vstúpení krajiny z EÚ. Briti sú hrdí na svoju krajinu a možno aj preto sa tam spustilo obrovské šialenstvo. Ľudia mali v oknách plagáty o tom, či chcú v EÚ zostať, alebo vystúpiť. O ničom inom sa nerozprávalo, ľudia chodili po uliciach a vyzývali ostatných, aby išli prejaviť svoj názor. Bolo to pre mňa veľmi zaujímavé. Považujem za skvelé, že v dnešnej dobe majú mladí ľudia možnosť vycestovať do zahraničia, a ak by sa mi znova naskytla príležitosť spoznať zasa iný kúsok sveta či zdokonaliť jazyk, určite ju využijem.
