Obraz Skaličanky reprezentuje Európu v Kanade!

Výtvarníčku Vlastu Peltznerovú-Rothovú inšpiruje príroda, jej obľúbenými motívmi sú stromy, kvety a vtáci. Do obrazov vkladá pokoru, fantáziu, cit i príbeh. Jej obraz Gloria reprezentuje Slovensko v Montreale. Na to, čo sa členke skalického Klubu výtvarníkov stalo v Hošticiach, kde vznikli komédie Slunce, seno, jahody a Slunce, seno a pár facek, nikdy nezabudne…

Mala päť rokov, keď jej v skalickej nemocnici vyberali mandle. Z okna na chodbe bol pekný výhľad na kostol. Zapáčil sa jej a tak ho začala kresliť. Keď sa na ten obrázok pozrie dnes, je na ňom už pekne zachytená perspektíva…

Ktorí maliari najviac ovplyvnili vašu tvorbu?

Pred velikánmi ako Rafael, Leonardo da Vinci, Dalí, Michelangelo, treba s úctou skloniť hlavu. Vincent van Gogh nepatril k mojím obľúbencom, ale keď som stála v Amsterdame v Rijksmuseum pred jeho obrazom Pšeničné pole s vranami, bola to silná emócia. Chcel vyvolať dojem, že divák je svedkom sekundy večnosti a to sa mu podarilo. Už teraz sa teším, že navštívim imerzívnu výstavu Vincent van Gogh v Bratislave (Je otvorená od 4. augusta až do 17. 1. 2027 v Sport Mall  v Lamači, pozn. red). Bude to zážitok.

Kto vám najviac pomohol pri začiatkoch?

Na vysokej škole ma ovplyvnil akad. sochár Milan Marcina. Začala som tvoriť s porcelánom i keramikou, no napokon som sa vrátila k maľbe a kresbe. Zúčastňovala som sa na mnohých sympóziách doma i v zahraničí. V Budmericiach ich viedol Fero Kráľ, ktorý ma priviedol k tvorbe magického realizmu, zobraziť

realitu s prvkami sna, neskutočna, ako René Magritte. Tak vznikli  mnohé moje olejomaľby.

Čo kreslíte najradšej?

V súčasnosti je to príroda. Moje obrazy odrážajú úctu k majestátnosti prírody, kráse kvetov, stromov… Každú sekundu existuje iná variácia farby, svetla, štruktúry. Maľovanie pre mňa nie je ani tak o vykresľovaní reality, ale o tom, čo v nej cítim a vidím. Zdieľam pocit čarovnej krásy. Kvet sa dáva naplno, bez výhrad. Jedna z vecí, ktoré mám rada, je cítiť sa úplne slobodne a vytvoriť si miesto, kde by som chcela byť. Farba je často ako iskra, ktorá zapáli môj proces tvorby, portrét prírody, okno do neobjaveného sveta a odraz seba. Vidím umenie ako most medzi zemou a nebom, časom a večnosťou. Zlato v mojich dielach sa skláňa pred Božským svetlom – symbolom posvätného trblietania každého dňa.

Čo považujete za svoj najväčší doterajší úspech?

Za úspech považujem, keď sa moje obrazy páčia, keď niekoho oslovia a prinesú mu radosť. Aj mne sa rozleteli do sveta. Najďalej si našiel miesto obraz Svätej rodiny. V Montreale je najväčší chrám v Kanade – bazilika Oratoire St. Joseph. A práve tu sa nachádza pozoruhodné múzeum betlehemov z celého sveta. Vo vstupnej sále Európu (spolu s ďalšími 6 obrazmi), reprezentuje Slovensko môj obraz Gloria. Do Karibiku zase odleteli moje smalty – emaily. Je tam príliš vlhko, radšej si zoberiem email – tvrdila dáma, ktorá sa tam odsťahovala.

Stalo sa vám na výstave, alebo pri maľovaní niečo, na čo nikdy nezabudnete?

V zahraničí som sa zúčastnila na mnohých plenéroch. A práve v zahraničí sa stalo, že turista z Čiech rozoberal moju prácu, netušiac, že mu rozumiem. Keď sme mali plenér vo Volyni a v Hošticiach, tak nám ľudia nosili jedlo a pitie a chceli od nás obrázky ich domov. Mali už skúsenosť s filmovaním, boli veľmi srdeční. Raz, keď sme rušili moju výstavu, prišla jedna pani a povedala, že jej to je ľúto, lebo často chodila medzi moje obrazy relaxovať. Potešilo ma to.

Máte ešte nesplnený sen, alebo sa vám už všetky splnili?

Sny si plním, veľa cestujem a obdivujem našu krásnu planétu. Mrzí ma, že ľudia vo vojnách ničia seba i to, čo vybudovali, alebo dostali darom od Boha. Vlani som ešte obdivovala krásy Bahrajnu a dnes sa tam strieľa. Smutné.

Chystáte samostatnú výstavu?

Som členkou Slovenskej výtvarnej únie, Združenia výtvarných umelcov západného Slovenska, Klubu skalických výtvarníkov a tak sa každoročne zúčastňujem na Salóne a výstavách organizovaných týmito organizáciami. Samostatné výstavy som mala v roku 2024. Tie menšie v kultúrnom dome, v reštaurácii a podobne nerátam, teším sa však z toho, že sa aj tam moja tvorba priblíži k ľuďom.

(jk, foto archív VPR)

Obraz Gloria vo vstupnej sále montrealskej baziliky Oratoire St. Joseph v Kanade.