Úspech Alexandry Rehušovej v medzinárodnom biznise

Seničanka Alexandra Rehušová pôsobí už viac ako sedem rokov v dánskom módnom priemysle. Ako trendová a konceptuálna špecialistka svetovej značky Only sa podieľa na tvorbe kreatívnych vízií a smerovaní kolekcií. V rozhovore pre Záhorák prezradila, ako ju na úspešnú kariéru pripravili modeling aj tenis, prečo jej v Dánsku pomohla disciplína a čo považuje za svoje najväčšie profesijné úspechy.

Alexandra Bobotová

Zo Záhoria ste sa vypracovali do dánskych módnych domov ako Bestseller či Minimum. Aká dlhá bola táto cesta?

Bola dlhá a určite nie priamočiara. Stála na tvrdej práci, odhodlaní, ale aj na tom, že som mala okolo seba rodinu, ktorá mi verila. Keď sa dnes obzriem späť, uvedomujem si, že každá skúsenosť ma niekam posunula. Veľmi dôležitým krokom bolo ročné štúdium v Anglicku počas strednej školy. Prvýkrát som sa ocitla mimo svojej komfortnej zóny a získala som väčšiu sebadôveru.

Modeling mi zasa otvoril dvere do zákulisia módneho priemyslu. Spoznala som, ako fungujú fotenia, módne prehliadky či tvorba kolekcií. Nemenej dôležitú úlohu zohral tenis. Roky na kurtoch ma naučili disciplíne, systematickosti a vytrvalosti. Počas štúdia v Dánsku som pracovala ako hlavná tenisová trénerka v Herningu, získala som štipendium a zároveň finančnú nezávislosť. Práve cez túto prácu som spoznala ľudí, ktorí ma odporučili na moju prvú pozíciu v módnom priemysle.

Ani dnes však nemám pocit, že som na konci cesty. Móda sa neustále mení a spolu s ňou aj technológie. Veľa času preto venujem ďalšiemu vzdelávaniu, sledujem nové trendy, umelú inteligenciu aj digitálne nástroje. Som presvedčená, že v tomto odvetví uspejú najmä ľudia, ktorí sú ochotní neustále sa učiť.

Severská móda je známa minimalizmom a udržateľnosťou. Čím vás oslovila?

Najviac ma fascinuje čistota línií a nadčasovosť. Severský dizajn dokáže vytvoriť silný dojem bez zbytočných ozdôb. Pokiaľ ide o udržateľnosť, myslím si, že nejde len o materiály či recykláciu. Rovnako dôležité je aj to, ako sa značka správa k ľuďom, ktorí jednotlivé produkty vyrábajú.

Vo svojej práci využívate 3D prototypovanie. Ako mení tvorbu módy?

Je to veľká pomoc najmä pri vývoji nových produktov. Mnohé úpravy strihov alebo detailov dnes vieme urobiť vo virtuálnom prostredí ešte pred výrobou fyzických vzoriek. Celý proces je rýchlejší, efektívnejší a zároveň šetrí materiál aj náklady.

Čo považujete za svoj doteraz najväčší kariérny úspech?

Neviem, či sa dá vybrať iba jeden. Skôr sú to momenty, pri ktorých som si uvedomila, aký fascinujúci je svet módy. Veľkým zážitkom bola stáž v značke NEHERA, počas ktorej som sa zúčastnila na Parížskom fashion weeku. Vidieť celý proces príprav kolekcie, stylingu a zákulisia prehliadky bolo niečo úplne iné, než sledovať módu zvonka.

Silný dojem vo mne zanechala aj pracovná cesta do Indie. Mala som možnosť navštíviť výrobcov priamo na mieste a pochopiť, akú dlhú cestu absolvuje jeden kus oblečenia, kým sa dostane k nám do predajne. Človek si vtedy uvedomí, koľko práce, času a ľudí stojí za výrobkom, ktorý si zákazník vyberie za pár sekúnd.

Z konkrétnych úspechov si najviac cením návrh trička pre značku Jack & Jones. Stalo sa historicky najpredávanejším modelom značky s viac ako 75-tisíc predanými kusmi. Pri dizajne totiž nikdy neviete odhadnúť, ako zákazníci zareagujú. O to väčšiu radosť človek má, keď sa produkt skutočne presadí.

Svet módy ste spoznali aj ako modelka. Ako vás táto skúsenosť ovplyvnila?

Móda ma fascinovala odmalička, hoci som vyrastala najmä pri športe. Modeling mi umožnil pozrieť sa na tento svet z druhej strany. Naučila som sa vnímať, ako sa oblečenie správa v pohybe, ako sa v ňom ľudia cítia a čo všetko stojí za jednou fotografiou či módnou prehliadkou.

Zároveň som pochopila, že modeling je náročné prostredie a oveľa viac ma napĺňa tvorba kolekcií než stáť pred objektívom. Videla som aj limity slovenského módneho prostredia, kde majú talentovaní návrhári často obmedzené možnosti. Aj preto som vedela, že ak sa chcem ďalej rozvíjať, svoju budúcnosť budem musieť hľadať v zahraničí.

Nafotili ste aj lookbook pre slovenskú dizajnérku Lenku Sršňovú. Ako na túto spoluprácu spomínate?

Veľmi rada. S Lenkou sme sa poznali už z predchádzajúcich projektov a raz mi deň pred fotením zavolala, či by som nezaskočila ako modelka. V móde je podobná spontánnosť celkom bežná. Začali sme fotiť podvečer a skončili až hlboko v noci. Atmosféra bola uvoľnená, plná hudby, smiechu a tvorivej energie. Vtedy nám ani nenapadlo, že kolekcia Colorcode neskôr získa Národnú cenu za dizajn a fotografie z lookbooku sa stanú súčasťou výstavy v Slovenskom národnom múzeu. Na túto spoluprácu preto spomínam s veľkou nostalgiou.

Ako vidíte budúcnosť módy? Ktoré trendy budú dominovať?

Móda sa prirodzene pohybuje v cykloch. Dnes máme k dispozícii obrovské množstvo inšpirácie, preto je čoraz ťažšie vytvoriť niečo úplne nové. Trendy sa preto vracajú, len v modernejšom spracovaní. Vidíme návrat estetiky prelomu milénia – nízkych pásov, capri nohavíc, výraznejších siluet či hravosti typickej pre obdobie Y2K. Často sa usmievam pri predstave, že keby sme otvorili skrine našich mám, našli by sme v nich množstvo kúskov, ktoré sú dnes opäť moderné.

Za najväčší trend však považujem individualitu. Najlepšie oblečení ľudia nie sú tí, ktorí si každú sezónu kupujú nový šatník, ale tí, ktorí poznajú svoj vlastný štýl a vedia ním vyjadriť svoju osobnosť. Móda by podľa mňa nemala byť uniformou, ale prostriedkom sebavyjadrenia.

Naopak, najmenej štýlové sú pre mňa obrovské logá na oblečení. Často máme pocit, že čím väčšie logo, tým väčší luxus. V skutočnosti však tie najkvalitnejšie a najdrahšie kúsky svoje meno vôbec nepotrebujú dávať okázalo najavo.

Ako často sa vraciate do Senice a k starým rodičom do Prietrže? Čo pre vás dnes znamená Záhorie?

Žiaľ, menej často, ako by som chcela. Domov sa dostanem približne raz alebo dvakrát do roka, ale každý návrat má pre mňa veľkú hodnotu. Vždy sa teším na rodinu, priateľov aj na prírodu, ktorá má na Záhorí jedinečné čaro. Záhorie je pre mňa miestom, kde dokážem spomaliť a načerpať energiu. Práve doma si človek najviac uvedomí, odkiaľ pochádza a čo ho formovalo. Občas rozmýšľam aj nad tým, aké by bolo raz opäť žiť na Slovensku. Ak by boli podmienky pre kreatívny priemysel priaznivejšie, určite by som túto možnosť nevylučovala.

Čo vám z rodného kraja v Dánsku chýba najviac?

Predovšetkým ľudia. Slováci sú spontánnejší, otvorenejší a srdečnejší. Aj z obyčajného stretnutia pri káve dokážeme vytvoriť príjemnú atmosféru. Mám pocit, že naše vzťahy sú hlbšie a osobnejšie. Samozrejme, veľmi mi chýba aj záhorácka kuchyňa. Keď prídem domov, babka má vždy pripravený plán, čo všetko budeme variť a piecť. Návšteva sa u nás jednoducho nemôže skončiť iba pri káve a koláči.

Čo by ste poradili mladým talentom, ktorí snívajú o kariére vo svetovom módnom priemysle?

V prvom rade, aby si verili. Treba aktívne vyhľadávať príležitosti, neustále sa vzdelávať, experimentovať a nebáť sa skúšať nové veci. Netreba čakať na dokonalý okamih, pretože veľa skúseností človek získa až počas samotnej cesty.

Úspech je kombináciou tvrdej práce, vytrvalosti a šťastia. Niekedy rozhodne aj to, že sa ocitnete v správnom čase na správnom mieste. Bez prípravy a ochoty na sebe pracovať by však ani tá najlepšia príležitosť nestačila.

Som presvedčená, že Záhoráci majú veľký talent a schopnosti. V zahraničí sa o tom presviedčam opakovane. Často si však menej veríme, než by sme mali. Preto by som mladým odkázala, aby sa nebáli ukázať svoje nápady, ambície a prácu. A aby sa nevzdávali po prvom neúspechu, pretože každá skúsenosť človeka posúva ďalej.

No popri všetkých kariérnych cieľoch by som nikdy nezabudla na jednu vec – zostať dobrým človekom. Úspech totiž nie je len o tom, kam sa človek dostane, ale aj o tom, ako sa počas svojej cesty správa k ľuďom okolo seba…

Foto: archív AR