Víziu budúcej Skalice by mali tvoriť najmä Skaličania

Druhý ročník Pikniku na Baťáku odštartoval druhú etapu kampane Za zelený Baťák. Jej cieľom je vytvoriť odbornú víziu budúcej podoby priestoru pri Baťovom kanáli a zapojiť do nej samotných Skaličanov. O tom, prečo je dôležité, aby obyvatelia spolurozhodovali o rozvoji svojho mesta, sme sa rozprávali s predsedníčkou občianskeho združenia SKALICA je pjekné mjesto Želmírou Macháčkovou.

Piknik na Baťáku sa konal už druhýkrát. Vlani dominovala téma spaľovne. Čím sa niesol tento ročník?

Príbeh spaľovne považujeme za uzavretý. Minulý rok bolo našou prioritou ochrániť Baťák pred zámerom, ktorý väčšina Skaličanov nakoniec v referende odmietla. Dnes už chceme hovoriť najmä o tom, čo by toto miesto mohlo priniesť obyvateľom Skalice. Baťov kanál je krásny priestor s veľkým potenciálom, ktorý dnes využívajú predovšetkým turisti. My by sme boli radi, keby sa stal prirodzeným miestom oddychu, športu a stretávania aj pre domácich.

Napriek extrémnym horúčavám sme sa rozhodli podujatie nezrušiť. Prišlo síce menej ľudí, ale o to kvalitnejšie boli rozhovory. Deti kreslili svoje predstavy o Baťáku, študenti prinášali vlastné nápady a dospelí diskutovali i vypĺňali dotazníky. Veľmi nás potešilo, že ľudia rozmýšľali konkrétne a prinášali množstvo zaujímavých podnetov. Všetky návrhy chceme odovzdať odborníkom, ktorí ich pomôžu spracovať.

Často používate slovo vízia. Čo si pod tým máme predstaviť?

Práve počas pikniku sme zistili, že každý si pod týmto slovom predstavuje niečo iné. Mnohí hovoria o želaniach alebo snoch. Aj tie sú dôležité, ale vízia je podľa nás predovšetkým dlhodobý cieľ, ku ktorému chceme ako mesto smerovať. Nestačí povedať, že by sme niečo chceli. Potrebujeme mať jasno v tom, kam smerujeme, a postupovať koordinovane. Bez spoločnej vízie sa totiž mesto môže veľmi ľahko točiť v kruhu. Môžeme mať množstvo energie, nápadov aj peňazí, no ak nám chýba spoločný smer a premyslené koncepčné kroky, výsledok bude roztrieštený. Vízia je akousi navigáciou, ktorá pomáha robiť správne dielčie rozhodnutia nielen dnes, ale aj o 10-20 rokov.

Niektorí ľudia však hovoria, že nemá význam vyslovovať svoje predstavy, keď ich aj tak nikto nepočúva.

Rozumiem tomu, že niektorí ľudia majú pocit, že ich nikto nepočúva  – je to výsledok skúseností z minulosti. Ak však ľudia prestanú hovoriť, rozhodujú iba tí, ktorí sú pri stole.  Minuloročné referendum ukázalo, že ich hlas má veľkú váhu. Nemusíme však čakať až na referendum – zapojiť sa môžeme už pri tvorbe návrhov. Práve to chceme zmeniť.

My sme presvedčení, že vízia mesta musí vzniknúť zdola. Nie za zatvorenými dverami, ale v rozhovoroch s obyvateľmi. Až potom ju môžu urbanisti, architekti či ďalší odborníci pretaviť do konkrétnej podoby.

Na uskutočnenie vízie však treba peniaze aj investorov. Čo ak zatiaľ nie sú?

Práve teraz je najlepší čas pripravovať sa, ešte než príde  investor. Ak raz príde, mesto už bude vedieť, čo chce a čo nechce. Nebude odkázané iba na cudzie predstavy, napr. investora. Ten totiž prirodzene sleduje predovšetkým svoj záujem a ekonomický výsledok. Úlohou mesta je chrániť verejný záujem a záujmy svojich obyvateľov.

Keby sme mali pripravenú víziu už pred niekoľkými rokmi, nemuseli sme viesť také vyčerpávajúce spory okolo spaľovne. Preto považujeme súčasné obdobie za veľkú príležitosť pripraviť sa na budúcnosť.

Nemala by byť tvorba takejto vízie najmä úlohou mesta?

Určite áno. Každé mesto by malo mať jasnú predstavu o svojom rozvoji. Myslíme si však, že základy tejto vízie nemajú vznikať iba na mestskom úrade. Mali by vychádzať od ľudí, ktorí v Skalici žijú. Oni najlepšie poznajú svoje každodenné potreby, problémy aj silné stránky mesta. Úlohou samosprávy je potom hľadať cesty, ako túto spoločnú predstavu odborne a systematicky napĺňať.

Je teda aktivita vášho združenia aj reakciou na to, že mestu podľa vás chýba jasný smer?

Skalica nie je iba primátor, poslanci alebo mestský úrad. Skalicu tvoria predovšetkým Skaličania. Politické vedenie sa časom mení, ale obyvatelia tu žijú celý život. Preto by mali mať možnosť spolurozhodovať o tom, ako bude ich mesto vyzerať. Myslím si, že Skaličan nemá byť opozíciou vo vlastnom meste.

Skúsenosť so spaľovňou nám ukázala, aké dôležité je mať jasnú predstavu o budúcnosti. Nejde pritom iba o jednu investíciu. Vízia sa týka dopravy, parkovania, športu, kultúry, zelene, verejných priestorov aj podmienok pre mladých ľudí. Ak vieme, aké mesto chceme odovzdať ďalším generáciám, bude sa nám oveľa ľahšie rozhodovať aj pri jednotlivých projektoch.

V čom sa podľa vás najviac líši občiansky a úradný prístup?

Najmä v tom, že občiansky prístup sa snaží ľudí spájať. Mám pocit, že sme si za posledné roky zvykli byť pasívni. Často sa ozveme až vtedy, keď je problém veľký a máme pocit, že nám niečo hrozí. Potom musíme vynaložiť obrovské množstvo energie na obranu. My by sme boli radšej, keby sa tá istá energia využila oveľa skôr – pri tvorbe riešení. Keď sa ľudia stretnú, rozprávajú sa, navrhujú a spoločne hľadajú cestu, vzniká niečo pozitívne. Takýto proces ľudí spája a vytvára vzťah k mestu. Nie je to negatívny boj proti niečomu, ale pozitívna tvorba niečoho nového.

To si však vyžaduje zmenu aj zo strany samotných obyvateľov…

Určite áno. Aj my Skaličania musíme byť voči sebe úprimní. Veľakrát od mesta iba očakávame služby alebo riešenia, ale sami sa do tvorby budúcnosti veľmi nezapájame. To však nie je iba chyba samosprávy. Aj občania musia prevziať časť zodpovednosti. Na druhej strane minulý rok ukázal, že keď sa ľudia spoja, dokážu veľké veci. Veľmi ma potešilo, koľko energie, ochoty a solidarity sa v Skalici objavilo. Bolo to povzbudenie, že občianska spoločnosť tu existuje a má silu niečo meniť.

Ako ďaleko dopredu by mala vízia mesta smerovať?

Nemyslím si, že by sme sa mali pozerať iba na jedno volebné obdobie alebo 10 rokov dopredu. Dobrá vízia by mala stáť na historických hodnotách mesta a zároveň myslieť na ďalšie generácie. Môže smerovať pokojne aj na 50 či 100 rokov. Samozrejme, technológie aj spôsob života sa budú meniť. To však neznamená, že nemáme plánovať. Naopak. Ak máme jasný smer, jednotlivé riešenia môžeme priebežne prispôsobovať novým možnostiam. Bez vízie by sme však stále iba čakali na vhodnejší čas a nikdy by sme nezačali, alebo začne niekto iný a podľa svojich predstáv, nie občanov.

Aké sú dnes najväčšie výzvy Baťáku?

Baťov kanál a jeho okolie predstavujú jeden z najväčších rozvojových potenciálov Skalice. Turisti toto miesto poznajú a využívajú, no stále chýba priestor, ktorý by prirodzene slúžil aj domácim – na oddych, šport, kultúrne podujatia či obyčajné stretávanie rodín a priateľov. Počas pikniku nás veľmi príjemne prekvapilo, koľko konkrétnych návrhov zaznelo. Ľudia spomínali vlastné skúsenosti zo Slovenska aj zahraničia a bolo zrejmé, že im na tomto priestore skutočne záleží. Takéto nápady sú pre nás veľmi cenné. Zároveň vieme, že existujú aj praktické problémy. Hovoríme najmä o pitnej vode, lepšej dopravnej dostupnosti a citlivých krajinárskych riešeniach, ktoré budú rešpektovať charakter územia. Práve preto chceme spolupracovať s odborníkmi z rôznych oblastí.

Čo bude nasledovať po 2. ročníku Pikniku na Baťáku?

Týmto podujatím sme oficiálne odštartovali 2. etapu kampane Za zelený Baťák. Postupne chceme zbierať podnety od obyvateľov, konzultovať ich s odborníkmi a pripraviť odbornú štúdiu budúcej podoby celého územia. Pripravili sme elektronický dotazník, prostredníctvom ktorého sa môže zapojiť každý Skaličan. Čím viac názorov získame, tým lepší obraz o očakávaniach verejnosti budeme mať. Chceme, aby ľudia boli súčasťou celého procesu, nielen jeho divákmi.

Na jeseň pripravujeme ďalšiu zaujímavú aktivitu – spoločné čítanie krajiny s odborníčkou na krajinárstvo. Nebude to klasická prednáška, ale celodenná vychádzka po okolí Skalice. Ľudia sa dozvedia viac o krajine, v ktorej žijú, o jej hodnotách aj o tom, ako ju môžeme citlivo rozvíjať a chrániť. Spojíme tak šport, oddych na čerstvom vzduchu a získanie nových, dôležitých informácií o Skalici.

Verím, že práve takéto stretnutia pomôžu vytvoriť nielen kvalitnú odbornú víziu Baťáku, ale aj silnejší vzťah Skaličanov k vlastnému mestu. A to je podľa mňa najdôležitejší výsledok celej kampane.