Hanba štátu – vraj verejné prerokovanie! Vyše 200 občanov zostalo za dverami!

V stredu 24. júna sa v Hoteli Tatra v Bratislave uskutočnilo verejné prerokovanie Správy o hodnotení strategického dokumentu „Akceleračné zóny pre veternú energiu v Slovenskej republike“. Štát pripravil na prerokovanie strategického dokumentu s celoštátnym významom sálu s kapacitou približne 350 miest. Záujem verejnosti však bol podstatne väčší. Prišli starostovia, poslanci, odborníci aj občania z celého Slovenska, ktorých sa pripravované akceleračné zóny priamo dotýkajú.

Výsledok? Viac ako 200 ľudí zostalo za dverami. Neboli vpustení dnu, pretože sála bola plná. Týmto občanom bolo fakticky odopreté právo osobne sa zúčastniť na verejnom  prerokovaním, vypočuť si prezentáciu dokumentu a vyjadriť svoje pripomienky. Podmienky na samotné prerokovanie boli navyše problematické. Pre verejnosť bol k dispozícii iba jeden nefunkčný mikrofón a občanom nebolo umožnené používať funkčný mikrofón organizátorov. Práve preto sa počas prerokovania použil megafón, aby bolo vôbec možné, aby prítomní počuli vystupujúcich.

Šalamúnsky návrh

Počas prerokovania štátni úradníci navrhli riešenie, aby sa ľudia postupne striedali – časť účastníkov mala opustiť sálu a na ich miesta mali byť vpustení ďalší občania čakajúci pred budovou. Takýto postup však podľa mnohých prítomných nezabezpečoval rovnaké podmienky pre všetkých, keďže časť ľudí by nepočula celý priebeh prerokovania a nemohla by plnohodnotne reagovať na prednesené informácie.

Koho zastupoval štát?

Pozornosť pútalo aj to, že po bokoch sály boli umiestnené bannery propagujúce veternú energiu, čo vyvolalo oprávnenú otázku, či štát na tomto podujatí vystupoval ako nestranný organizátor verejného prerokovania alebo vytváral dojem podpory jedného konkrétneho riešenia. Koho teda štát zastupoval? Občanov, ktorí prišli uplatniť svoje zákonné práva alebo projekt, ktorý bol v rokovacej sále vizuálne propagovaný?

Napätá situácia

Po sociálnych sieťach následne začali kolovať videá, na ktorých vidno ľudí bežiacich po schodoch alebo zhromaždených pri vstupe do budovy. Tieto zábery môžu na prvý pohľad pôsobiť chaoticky. Skutočnosť bola však podstatne zložitejšia. Ľudia sa nesnažili narušiť verejné prerokovanie. Domáhali sa jeho zrušenia alebo odloženia, pretože viac ako 200 občanom bolo odopreté právo zúčastniť sa na ňom. Mnohí kvôli tomu precestovali celé Slovensko, no zostali stáť pred dverami. Napriek napätej atmosfére bolo možné vidieť aj inú stránku celej situácie. Občania sa navzájom upokojovali a vyzývali sa, aby nedošlo k eskalácii emócií. Uvedomovali si, že akékoľvek vyhrotenie situácie by mohlo odviesť pozornosť od podstaty problému – odopretia možnosti zúčastniť sa na verejnom  prerokovaní.

Kto sú „výtržníci“?

Preto by sme chceli požiadať všetkých, ktorí na mieste neboli, aby na základe krátkych videí alebo útržkov informácií nešírili nepravdivé závery o tom, čo sa v Hoteli Tatra skutočne odohralo. Niekoľkosekundové zábery nedokážu zachytiť celý kontext udalostí. Mnohí z tých, ktorí sú dnes na videách označovaní za „výtržníkov“ alebo „aktivistov“, boli v skutočnosti starostovia, poslanci, odborníci a občania, ktorým bolo odopreté ich zákonné právo.

Je to na obciach

Aj táto situácia dokazuje, aké dôležité je, aby konali aj samotné obce. Starosta a obecné zastupiteľstvo neboli zvolení len na správu bežných záležitostí. Ich povinnosťou je chrániť záujmy obce a jej obyvateľov. Ak je obec zaradená do strategického dokumentu, ktorý môže na desaťročia ovplyvniť územný rozvoj, krajinu, životné prostredie, zdravie obyvateľov, hodnotu nehnuteľností či kvalitu života, je prirodzené očakávať, že obec využije všetky zákonné možnosti na obhajobu svojich občanov. Ak však starosta ani obecné zastupiteľstvo nepodajú pripomienky, neprijmú uznesenie a občanom nevysvetlia svoje stanovisko, vzniká oprávnená otázka: Koho vlastne zastupujú?

Pasivita môže mať vážne dôsledky. Ak obec v procese SEA neuplatní svoje poznatky a výhrady, môže to oslabiť jej postavenie pri ďalších rokovaniach a nadväzujúcich povoľovacích konaniach.

Občania však nie sú odkázaní iba na postup obce. Každý má právo podať vlastné pripomienky, zúčastniť sa na verejných prerokovaniach a požadovať od volených zástupcov, aby aktívne obhajovali záujmy obce.

Udalosti z 24. júna ukázali jediné – občania majú záujem o budúcnosť svojich obcí. Prišli v stovkách, cestovali cez celé Slovensko a chceli využiť svoje zákonné právo. Namiesto toho sa viac ako 200 z nich na verejné prerokovanie nedostalo. Takto nemá vyzerať dialóg demokratického štátu s občanmi. Transparentnosť sa nebuduje zatvorenými dverami, ale tým, že každý dostane možnosť byť vypočutý.

Katarína Ondrušová

OZ Pokojný vietor