SKALICA je pjekné mjesto aj naďalej

Skalica s bohatou históriou, osobnosťami, kultúrou a pamiatkami môže mať dlhý rad prívlastkov, no asi sa všetci zhodneme na texte preslávenej piesne, že Skalica je pjekné mjesto. Toto spojenie slov si vložilo do svojho názvu aj občianske združenie (OZ), ktoré aktívne vstúpilo do verejného života mesta. V spojení s OZ SKALICA je pjekné mjesto sa tieto slová stávajú nielen konštatovaním, ale aj silným odhodlaním, aby takým bolo aj naďalej. O budúcnosti a o tom, aké k nej vedú cesty, sme sa rozprávali s predsedníčkou OZ Ing. Želmírou Macháčkovou.  

Vaše občianske združenie necháva o sebe zásadne počuť už od svojho vzniku…

Potreba jeho vzniku vyplynula z vnútornej naliehavosti niektorých Skaličanov zapojiť sa do aktivít, ktoré považujú za nutné v meste riešiť. Mnohí z nich vystupovali v rôznych aktivitách ako jednotlivci už dlhšie, podobne aj ja. Moja osobná iniciatíva má korene dávno, no azda najviac viditeľná bola od r. 2017, keď som začala s vydávaním občianskeho mesačníka Skalický obzor. V tom čase bol, a myslím, že stále je, jediný svojho druhu na Slovensku. Noviny boli venované výlučne nášmu mestu a tvorili ich príspevky Skaličanov. Dnes sa Skalický obzor stáva novinami nášho OZ. K aktivitám, ktoré považujem za obzvlášť významné, patrí vydanie knihy Dejiny skalickej mestskej reči. Súvisel s tým úspešný zápis skalickej mestskej reči na Reprezentatívny zoznam nehmotného kultúrneho dedičstva Slovenska. Dosiahli sme to aj vďaka podpisovej kampani obyvateľov a rodákov Skalice. Rôznymi spôsobmi boli ďalší ľudia vždy súčasťou toho, čo som robila a robím, nie je to len moja zásluha. Ja som často hlavne iniciátor, spojovateľ a organizátor. OZ SKALICA je pjekné mjesto je vlastne len logické vyústenie tejto spoločnej  cesty.

Aktivity združenia sú veľmi rôznorodé. Čo skutočne spája a zjednocuje ľudí vo vnútri združenia?

Dôležitým tmelom medzi nami je, že združenie je apolitické a proskalické, jediní, koho záujem máme na zreteli, sú Skalica a Skaličania. Našu činnosť od počiatku i v budúcnosti môžu všetci sledovať na našom Facebooku i webových stránkach združenia. Ak niekto získa pocit, že súznie s našimi myšlienkami a aktivitami, je to súčasne cesta, ako sa s nami spojiť. Prostredníctvom nášho zverejneného kontaktného mailu sa môže stať naším aktívnym členom alebo členom sympatizantom.

Vaše OZ sa dostalo do širokého povedomia  v súvislosti s kampaňou proti vybudovaniu spaľovne odpadu pri Baťovom kanáli. Súvisí jeho vznik práve s problémom spaľovne?

Naše združenie nevzniklo len kvôli odporu proti spaľovni, ale určite to bolo na jar 2025 silným impulzom pre jeho založenie. Príbeh odporu proti spaľovni sa však začal už letákom vo februári 2025. Snažila som sa ním upozorniť verejnosť na to, čo sa nám potichu za chrbtom deje bez ohľadu na pravdivú informovanosť ľudí. Tým sa všetko spustilo. Začalo sa o tom masívne verejne rozprávať a spaľovňa sa stala dôležitou témou. Oslovili sme aj odborníkov, ktorí boli ochotní dať do služieb spoločnej veci svoje sily a vedomosti z rôznych oblastí. Mnohí občania, ktorí majú radi Skalicu, vtedy tiež pochopili, že sa deje niečo vážne. Ak sa to všetko prepojí, tak to dokáže dodávať silu všetkým navzájom.

Ministerstvo životného prostredia (MŽP) stiahlo posudzovanie projektu plánovanej spaľovne v Skalici a tým vlastne problém uzavrelo…

Musím túto informáciu upresniť a doplniť. Proces EIA sme celý čas sledovali a aktívne doň vstupovali, vrátane nahliadnutia do dokumentov. Koncom januára, už po platnom referende, sme však zistili, že MŽP v procese EIA naďalej aktívne koná. Tak sme v marci podali žiadosť doloženú výsledkami referenda, aby ministerstvo požiadalo investora o stiahnutie projektu z posudzovania v procese EIA. Ministerstvo sa totiž môže v procese EIA k návrhu investora len vyjadriť – povoliť alebo zamietnuť, návrh ale musí  stiahnuť investor. Až následne doložilo výsledok referenda mesto, ale bez adekvátnej žiadosti. Oficiálne „MŽP SR vyhovelo žiadosti spoločnosti GGES a zastavilo proces posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) v prípade zámeru výstavby zariadenia na energetické zhodnocovanie komunálneho odpadu v katastri mesta Skalica“. Teda o zastavenie procesu požiadal sám investor, čo je pre nás aj morálna satisfakcia.

Možno konštatovať, že ste definitívne uhájili svoj postoj?

To áno. Ale pociťujeme to tak, že nie naše združenie, ale všetci Skaličania. Je to definitívne. Ani nehovoríme o víťazstve – nebojovali sme. Naším spôsobom aktivity je vysvetľovať, argumentovať, hľadať riešenia a hájiť svoje postoje. Treba však zdôrazniť, že sme na to neboli sami. Od začiatku bola na našej strane malá skupina poslancov MsZ a dôležitá bola aj cezhraničná podpora obyvateľov susednej obce Sudoměřice v ČR. Oceňujeme prácu členov petičného výboru, ktorí zozbierali pod petíciu vyše 4000 podpisov. Dňa 13. decembra platné referendum s účasťou takmer 56 % obyvateľov, čo je slovenská rarita, jasným výsledkom 6894 hlasov proti spaľovňu v Skalici odmietlo. Bolo to výsledkom postoja obyvateľov nášho mesta.  V našom OZ sme to neriešili ako politický boj, ale ako konfrontáciu odborníkov a argumentov. Naším nástrojom bolo hľadanie riešení, informovanie a mobilizovanie verejnosti.

Čo bolo rozhodujúce v odpore proti projektu spaľovne?

Každá aktivita bola dôležitá. Vytvorili sme množstvo letákov, bilbordov, videopríhovorov, vydali sme mimoriadne čísla Skalického obzoru, komunikovali sme na sociálnych sieťach, neustále sme apelovali na poslancov a vedenie mesta, absolvovali sme množstvo zastupiteľstiev, verejných diskusií, pracovných stretnutí… Počas toho všetkého sme sa súčasne s informovaním snažili ľudí vzdelávať v tejto téme, aby sami dokázali zhodnotiť sľuby investora. Vznikol erudovaný tím desiatok odborníkov aj mimo Skalice a výsledkom ich práce bol 200-stranový materiál odborných pripomienok k projektu spaľovne GGES. Tie boli v procese EIA podané na ministerstvo a prezentované občanom na verejnom prerokovaní. Našli sme riešenie, ktorého časťami bolo spracovanie odpadov cez MBÚ a následne spaľovanie v cementárni Rohožník. Zlomovým zistením bolo, že táto cementáreň pre nedostatok paliva dováža vysoké % spracovaného odpadu zo zahraničia, preto má veľký záujem o odpad z blízkej Skalice. Vo výsledku z toho vyplynul fakt, že téma vybudovania spaľovne v Skalici je zavádzajúca, pretože spaľovňa tu vôbec nie je potrebná. Ukázalo sa dokonca, že už v tej chvíli je technológia na mechanicko-biologickú úpravu komunálneho odpadu (MBU) pripravená. Prekvapením pre všetkých bolo, že vedenie mesta o tomto riešení vedelo, ale mlčky ho prechádzalo a dávalo priestor len projektu spaľovne. Druhým a rozhodujúcim zlomom bol výsledok referenda, ktorý spaľovňu zamietol.

Úspešné referendum a dosiahnutie cieľa v zápase so silným investorom by sa mohlo stať príkladom pre ďalšie mestá, ktoré sa ocitnú v obdobnej situácii.

Veríme že áno, no každý podobný prípad sa bude líšiť množstvom dôležitých detailov – napr. či je pozemok v majetku mesta, či a aký je postoj poslancov k tejto otázke, ale najmä aký je postoj samotných obyvateľov mesta. V každom prípade sa nám v Skalici podarilo vytvoriť precedens, ktorý hovorí o nádeji pre ostatných. Dôležité je nevzdávať sa, vždy možno situáciu zvrátiť, ak ide proti záujmom občanov. Netreba podľahnúť tvrdeniam – že už to majú vybavené, že už nemá zmysel snažiť sa niečo zmeniť… K nádeji treba mať vieru, a hlavne konať.

Dajú sa zhrnúť princípy, na ktorých možno vybudovať úspech kampane odmietajúcej bezohľadné snahy investorov?

Sila pravdivých odborných argumentov a hľadanie riešení, informovanie verejnosti, a hlavne vyžadovanie rešpektu a nastavovanie hraníc. A to sa týka všetkých obyvateľov. Nechcem tvrdiť, že každá snaha o spravodlivú vec je predurčená k úspechu. Napokon každodenný život nám ukazuje realitu. Potešiteľné však je, že nie sme až tak výnimkou – zhodou okolností práve v tých dňoch, kedy dospel k riešeniu problém skalickej spaľovne, MŽP SR vydalo záverečné negatívne stanovisko z procesu EIA k navrhovanej spaľovni v Hontianskych Tesároch.

Aké sú vaše predstavy o ďalšej činnosti združenia?

Naším spôsobom nápravy súčasného stavu či presadzovaní nových koncepčných riešení vecí je hájiť argumentami svoje postoje. V budúcnosti však nechceme len hájiť názory, ale ako Skaličania aktívne vstupovať do tvorivých procesov budovania mesta. Pripravujeme nové projekty, ale kým nebudú jasné detaily, nechceme ich zatiaľ zverejňovať. Medzi nami je veľa odborníkov v mnohých odvetviach, čo nám umožňuje zaujať kompetentné stanoviská azda ku všetkým stránkam života v meste. Zatiaľ budeme pokračovať v aktivitách, na ktorých sme už pracovali – pripravujeme opakované vydanie knihy Dejiny skalickej mestskej reči, zakladáme Spolek milovňíku skalickej mjeskej reči a plánujeme vytvoriť aj jej slovník. A už v tvorivom procese pokračuje aj kampaň Za zelený Baťák.

Láka úspech vášho OZ nových záujemcov o členstvo?

Od počiatku sme otvorení každému, stačí sa prihlásiť na náš mail. Jedným spôsobom členstva je stať sa sympatizantom, ktorý nie je ničím zaviazaný. Teší nás, že takýchto sympatizantov máme stovky. Dodáva nám to istotu. Sme s nimi v kontakte a môžeme im tak dávať širšie informácie o všetkom dôležitom, čo sa deje. Udalosti okolo spaľovne ukázali, že ak ide o mesto a veci, ktoré sa týkajú všetkých, stále nás to spája. Veľa vecí za nás (všetkých Skaličanov, nielen za naše OZ) nikto neurobí a nerozhodne. Mesto má síce vedenie a volených zastupiteľov, ale naša láska ku Skalici sa delegovať nedá…

(rz)