Dlhoročný kapelník DH Májovanka Peter Solárik: Naša rodina sa 20 rokov riadila kalendárom kapely

Naša rodina sa dvadsať rokov riadila kalendárom kapely

V piatok 26. mája sa v Kultúrnom dome v Kopčanoch uskutočnil jubilejný výročný koncert dychovej hudby Májovanka. Kapela na ňom oslávila svoje 40-te narodeniny, teda štyri desaťročia venované koncertným vystúpeniam, sebarealizácii v hudbe a hlavne rozdávaniu radosti publiku. Vyžili sme príležitosť a vyspovedali sme dnes už bývalého kapelníka Petra Solárika. 

Májovanku ste viedli dlhé roky. Ako si na toto obdobie spomínate?

V Májovanke spolu s manželkou pôsobíme od roku 1991. Na jar v roku 1997 som prevzal kapelu po prvom kapelníkovi Jankovi Pochylom a v marci tohto roku, skoro na deň presne po dvadsiatich rokoch, som kapelnícke žezlo odovzdal nášmu novému, v poradí tretiemu kapelníkovi, klarinetistovi Jurajovi Kollárovi. Spomienky sú krásne, pretože sme boli mladí, plní elánu a chuti dokázať niečo v tomto našom krásnom koníčku, akým je dychová hudba. S manželkou sme prišli do kapely v trocha nešťastnom období, kedy po nežnej revolúcii bola dychovka vnímaná ako žáner minulého režimu a prím sa dával iným žánrom. Preto sa asi po roku nášho pôsobenia kapela zredukovala z klasickej dychovkovej zostavy na šesťku s dvomi spevákmi ako zábavová kapela. Bolo to aj z dôvodu finančného. Takto sme hrali do roku 1997, kedy som prevzal kapelu ja, a znovu som zatúžil po klasickej zostave a po kvalite hrania, aj s rizikom menšieho počtu vystúpení či nižších honorárov, ale v plnom obsadení. Myslím, že toto pochopí asi len ten, kto je srdiečkom dychovkár. Doplnili sme chýbajúce posty ako sprievodná sekcia, klarinety, rozšírili sme spevy a začalo sa skúšať. Po roku sme išli nahrávať prvé CD a tak sme sa postupne dostávali do povedomia. S kvalitou kapely prichádzali nové ponuky účinkovania na rôznych festivaloch či prehliadkach a postupne aj nejaké televízne nahrávky a zájazdy do zahraničia. Samozrejme, toto všetko prinášalo viac starostí, viac času venovaného kapele najmä po organizačnej stránke. Bolo treba zháňať sponzorov, či už na nahrávky, alebo na podujatia, ktoré sme začali organizovať. Zo začiatku to boli hlavne muzikantské plesy, neskôr sme založili vlastný festival, ktorý dnes patrí medzi najväčšie dychovkové festivaly na Slovensku. V tomto roku sa uskutoční už jeho jubilejný 15-ty ročník. Pre našich fanúšikov sme sa snažili približne každé tri roky vydať nové CD alebo DVD nosiče. Dá sa povedať, že tých dvadsať rokov sa celá naša rodina riadila kalendárom Májovanky, pretože bola do organizovania zapojená, a veľa rodinných akcií sa prekladalo na termíny, kedy mala kapela voľno. Napriek tomu všetkému táto krásna drina stála za to, pretože Májovanka sa postupne vypracovala medzi popredné dychové hudby na Slovensku.

Časy sa menia, dnes hudobný trh ponúka množstvo rozličných žánrov. Májovanka má ale, zdá sa, stále svojich priaznivcov, medzi ktorými sú aj mladí ľudia…

Samozrejme, aj my vidíme, že dychovkové publikum sa trocha stráca, ale je to spôsobené tým, že silná generácia odchovaná na tomto žánre pomaly odchádza a mladšia ju v plnom počte nenahrádza. Dnešná doba ponúka veľa ľahko prístupných možností kultúrneho aj iného vyžitia pre mladých ľudí a dnešní rodičia, bohužiaľ, málo vedú svoje ratolesti k hrdosti na svoje tradície a záujmu o ich zachovávanie. V poslednom čase však zasa cítiť, že samotným mladým chýba to naše opomínané kultúrne dedičstvo po predkoch a znovu sa na Záhorí začínajú obnovovať tradície krojových hodových slávností či krojových plesov. Na tom je krásne a dôležité to, že je to iniciatíva samotnej mladšej generácie, a nedeje sa to z donútenia. Májovanka má svojich fanúšikov a priaznivcov nielen z nášho okolia, z Bratislavy, Nitry či Trnavy, ale aj zo susednej Moravy, napríklad z obce Silůvky,  Olbramovice od Brna alebo z Prušánek u Břeclavi. S mnohými sa osobne poznáme a často sa stretávame na rôznych podujatiach, kam za nami cestujú. Vždy sa na koncertoch nájdu takí, ktorým sa naša kapela zapáči, a tým sa rady našich fanúšikov rozrastajú. Vďaka tomu, že dychová kapela nie je naše povolanie, ale náš koníček, nemáme potrebu za každú cenu sa prispôsobovať „šoubiznisu“, aby sme sa presadili, nepotrebujeme sa ponúkať určitým televíziám, aby nás vysielali. Pretože, žiaľ, z toho sa dnes získava popularita, a nie vždy je to o kvalite. My chceme hrať čo najlepšie a to, čo je nám najbližšie a čo je pre našu kapelu a náš región typické. Len vtedy, keď nás to bude napĺňať, môžeme byť so svojou záľubou spokojní.

Tento rok Májovanka oslavuje významné jubileum. S akými ambíciami vstupuje do ďalších rokov?   

Celý tento rok sa ponesie v duchu osláv 40. výročia založenia. Prvým veľkým podujatím bol jubilejný výročný koncert „40 rokov Májovanky“, na ktorom sa zúčastnilo aj viacero vzácnych hostí. Koncert sme mali v predstihu vypredaný, čo svedčí o veľkom záujme fanúšikov. Cez leto je plánovaná nahrávka nového CD nosiča k nášmu výročiu, ktoré plánujeme pokrstiť na festivale „Z oboch brehú Moravy“. Okrem toho 26. augusta v Kongresovom centre na zámku, čiže v predvečer festivalu, organizujeme v poradí už tretie slávnostné stretnutie všetkých súčasných a bývalých členov kapely, na ktoré sa osobne veľmi teším, pretože s manželkou me momentálne najstaršími členmi a takto máme možnosť sa stretnúť so zakladateľmi Májovanky či s ostatnými bývalými členmi, s ktorými sme ako mladí hrávali. Na samotný jubilejný 15. ročník festivalu sme si ako gratulantov pozvali dychové hudby Moravská veselka, Stříbrňanka, Drietomanka a Glória. Už teraz vás všetkých srdečne pozývame. Otázka ambícií do ďalších rokov by skôr patrila novému kapelníkovi. Za seba však môžem povedať, že sa určite budeme snažiť prinášať tou našou pesničkou radosť do života všetkým našim poslucháčom, a v neposlednom rade aj samým sebe.