Záhorácke divadlo hľadá talenty v Stonožke

Slávny americký výtvarník slovenského pôvodu Andy Warhol predpovedal, že každý bude raz 15 minút slávny.  Skutočne sa to dnes napĺňa. Hocikto môže dať svoj príspevok na sociálnu sieť a keď je status dosť atraktívny, ohodnotí ho veľa ľudí. Táto sláva trvá však iba niekoľko minút a je taká prchavá a virtuálna, ako sú virtuálni priatelia zdieľajúci  jej  podnet. 

My, divadelníci, sme skromnejší, ale o to osobnejší. Nám stačí tej slávy len 15 sekúnd. Približne toľko trvá priemerný potlesk. Ten býva často jedinou odmenou, za ktorú hráme. Predstavte si, že by k vám prišiel údržbár domov niečo opraviť a vy by ste mu za odmenu zatlieskali.  Asi by nebol veľmi potešený. Nám, ochotníkom, to však stačí. Ak však chceme, aby bol ten potlesk naozaj úprimný a aj čo najdlhší, musíme pre to niečo spraviť.  Musíme podstúpiť rad  tzv. skúšok, kde si budeme čítať, rozprávať sa, vymýšľať, skúšať, opakovať, hádať sa, trápiť, možno sa aj nenávidieť, ale  aj  ľúbiť, pokiaľ dospejeme k tvaru, ktorý sa volá divadelná inscenácia.

Takto nejako sa prihováram  vždy na začiatku skúšobného procesu deťom, žiakom, študentom aj dospelým ochotníkom.  Prihováram sa teda aj čitateľom Záhoráka ako potenciálnym záujemcom o herecké umenie. V Záhoráckom divadle sme od roku 2007 naštudovali veľa premiér. Zatiaľ čo detská tvorba a vystúpenia v našom divadle pokračujú nepretržite, inscenácie pre dospelých trochu zaspali.

Spolupráca s CVČ

Teraz sa pokúšam naštartovať novú etapu Záhoráckeho divadla, ktoré by mohlo fungovať v spolupráci so senickým CVČ. Radi privítame nových členov v divadle s tým, že úvodným stupňom pre začiatočníkov bude herecký kurz, na ktorý nadviaže premiéra novej hry.

Príklady hodné nasledovania

Najkrajšie veci v živote sa nedajú kúpiť – tento bonmot zaznel už mnohokrát, ale stále nie je sprofanovaný. A tak v každom dobrom príbehu zaznieva túžba po láske, pravde a spravodlivosti. Tieto princípy treba aplikovať aj pri výchove detí. Ako to však dosiahnuť, aby sme ich neodradili opakovaním všeobecných poučiek?  Dobrou metódou je príklad, teda vychovávateľ by mal ísť príkladom. To zaberie často oveľa silnejšie ako teoretické poučky. Dobrým nástrojom ako aplikovať nasledovania hodné príklady je príbeh – rozprávka, román, divadlo, film. Dieťa sa identifikuje s pozitívnym hrdinom a potom sa vie v živote správne a čestne rozhodnúť. Aj tu platí, že umenie by malo byť náučné, ale nie poučné. Preto dramatický príbeh vždy obsahuje kladné aj záporné charaktery a divák sa má jeho posolstvom inšpirovať. Úlohou rozprávača je narafičiť to tak, aby sa divák priklonil na  stranu dobra a života, pretože zlo a smrť sú to, k čomu by sme deti nemali vychovávať.

Spájať umenie s prírodou

Dokonalým prostredím kde by sa malí hrdinovia mali vychovávať, je príroda. Príroda je totiž dokonalým zobrazením dobra. Každý predsa uzná, že prechádzka v lese je nádherná, liečivá a zážitková. Lenže deti to častokrát tak nevnímajú hlavne pri dlhších túrach a vtedy nastupuje hra. Keď sa deti hrajú, ani nevnímajú „nudnú prírodu“. Práve pomocou dramatického príbehu a zapojenia sa doň môžeme zosilniť zážitok z prírody a posilniť výchovný efekt, o ktorý nám ide.

V súčasnosti som dostal príležitosť pôsobiť aj pedagogicky v CVČ Senica ako vedúci záujmových krúžkov. Ďakujem týmto aj riaditeľke CVČ Mgr. Silvii Krišákovej, že mi dala možnosť vyskúšať si prácu s najmenšími aj staršími deťmi.

Dve hry aj výstava

S malými deťmi sme vystúpili pred koncom roka vianočným pásmom Kde sa stratil Ježiško, so staršími žiakmi sme spolu s kolegyňou Dominikou Grebeníčkovou nacvičili autorskú hru Vyštípané líca, ktorá mala 8. januára premiéru v sále Esko na Hollého ulici. Zároveň sme tam pripravili aj výstavu a workshop Divadelný svet bábok, kde prezentujeme rôzne druhy bábok a ukážky z predstavení. Výstava je spojená s výtvarnou dielničkou, kde sa môžu realizovať aj detskí diváci. Táto aktivita je k dispozícii pre senické školy a škôlky zadarmo, mimosenické sa môžu prihlásiť za malý poplatok.

Dúfam, že aj v CVČ Stonožka sa nájdu deti, ktoré sa budú v budúcnosti venovať divadlu a umeniu, lebo je to činnosť zmysluplná, ktorá povznáša ducha a dodáva chuť do života.

Ivan Fodor,

režisér Záhoráckeho divadla