Robo Opatovský sa narodil na prvý sviatok vianočný: Stále verím na Ježiška, zázraky, dobro a lásku

V bájnom Betleheme, Vianočný kráľ, Šťastné a Veselé, Vianočná pošta a ďalšie sviatočné skladby predstavil v novembri a decembri na koncertoch po celom Slovenku. Niektoré uviedol spoločne so skupinou Fragile. Pri pohľade na jeho playlist mi napadlo, že možno nikto na svete nemá za sebou toľko vianočných pesničiek ako skutočný milovník Vianoc Robo Opatovský, narodený – ako inak – na prvý sviatok vianočný. 

Podľa dátumu narodenia si v silnom spojení s Vianocami, narodil si sa v deň Božieho narodenia, čo je hlavný kresťanský sviatok. Ako vyzerali v detstve tvoje Vianoce?

Vyrastal som v rozdelenej domácnosti. Pod patronát si ma vzal otec, nakoľko moja mama mala úplne inú predstavu o živote a nebola schopná ma vychovávať. Boli osemdesiaty roky a Vianoce sme trávili klasickým spôsobom s dedkom a babkou Opatovskými v Trnave. Spomínam si, ako nám dedko robil krížik na čelo, občas to trochu prehnal a med nám z neho stekal, asi už nemal dobrý zrak (smiech). Bolo to také vtipné. Neskôr si otec našiel partnerku Beátku a už to bolo iné, keďže som mal aj brata. Bolo to úžasné detstvo, všade veľa snehu…

Nakrútil si dva vianočné albumy, aj vianočné duetá. Osudový vzťah k najkrajším sviatkom máš od útleho detstva?

Už v prvom albume som vzdal hold veľkým autorom vianočných pesničiek a popritom som si v pomere 1:1 urobil aj vlastné skladby. Reakcie mojich fanúšikov boli také, že keď si chcú vypočuť Sinatru, tak si vezmú jeho album, ale oni chcú moje skladby. „Dotlačili“ ma tak k tomu, aby som natočil autorský Vianočný album 2, kde bola napr. aj skladba Na vločkách. Tešil som sa, že sa ľuďom páči, mal veľký úspech.  Na vianočné duetá som sa spojil aj s Máriou Čírovou a vznikol z toho veľký hit Vianoce. Počas covidu som mal to šťastie, že som aspoň mohol tvoriť, a tak vznikla pesnička s Ondřejom Gregorom Brzobohatým Poďme si priať, ako aj skladba s Bystríkom Na kopce!.  Pre mojich fanúšikov mám na budúci rok prekvapenie, prezradím, že pesnička s Lukym Adamcom Pri jednom veľkom stole je predzvesťou nového albumu, ktorý vyjde k mojim 55 narodeninám. Celá platňa bude pozostávať z mojich autorských vianočných skladieb.

Vráťme sa ešte do bezstarostných čias detstva. Na ktorý vianočný darček nikdy nezabudneš?

Bol som malý chlapec, mal som asi sedem rokov a otec mi daroval gitaru. Len tak som na ňu brnkal, otec mi ukázal prvý akord C-dur. To boli veľmi silné Vianoce. Ako osemročný som sa na tú gitaru učil hrať pod vedením môjho učiteľa Štefana Slezáka. Ďalšie nezabudnuteľné sviatky boli vtedy, keď sa narodil môj brat Martin.

Spomenieš si na to, kedy sa ti podarilo vypátrať darček ukrytý v skrini alebo niekde inde?

Aj keď som našiel niečo zabalené, nikdy som to neodbalil, nechal som sa prekvapiť. Ja som sa narodil 25. decembra, takže mám Vianoce aj narodeniny. Chvíľu som to tak bral, že iní dostanú dva darčeky v roku a ja len jeden. Ale čím som bol starší, tak som si čoraz viac uvedomoval, že sviatky nie sú o darčekoch, ale o pohode, o stretnutí v rodinnom kruhu. Že je to veľký dar. Som veľmi šťastný, že mám krásnu rodinu, jedenásťročnú dcérku Hanku, ktorá sa stále teší na Vianoce a píše list Ježiškovi.

Zažil si niekedy aj sklamanie z darčeka?

To asi nie, vždy som sa potešil z toho, že na mňa niekto myslí a chce mi urobiť radosť. Aj teraz, keď dostanem trenírky a ponožky, tak sa z nich poteším, lebo ich potrebujem.

Kedy si prestal veriť na Ježiška?

Óóó, tak ja stále verím na Ježiška. Stále verím na zázraky, na dobro a lásku, darčeky sú pritom sekundárne.

Vystupoval si niekedy na Štedrý deň?

Áno, pamätám sa, že moja žena už z toho bola na nervy. Chodieval som, myslím, že to bola akcia Úsmev ako dar, ktorá sa kedysi točila naživo. Podporoval som koncertami aj TA3, ktorá robila benefičné akcie priamo 24. decembra, či rôzne iné podujatia, takže, bolo to náročné. Teraz mám posledný koncert 23. decembra v Brezne, takže od 24. 12. len kúrim v krbe, koštujem dobroty a spievam s dcérou Hankou.

Na Štedrý večer budeš s rodinkou v Skalici, alebo idete na hory, či do teplých krajín?

Zostaneme v Skalici. Raz, keď sme ešte mali rozostavaný dom, tak sme boli na Orave. Hanka bola ešte maličká, mala štyri alebo päť rokov. Bolo to úžasné, veľa snehu… Rád by som si to zopakoval. Verím, že niekedy v budúcnosti na sviatky niekam vybehneme, ale skôr to bude do hôr ako do teplých krajín.

Kedy a kde začínaš v novom roku koncertovať?

Pripravujem album na oslavu 30. výročia mojej kariéry. Uskutočnia sa jarné koncerty, v podstate celý rok budem oslavovať. Oslavy vyústia do albumu, ktorý začnem nahrávať na jar. Už som spomenul, že prvý singel je dueto s Lukym Adamcom Pri jednom veľkom stole. Nové pesničky budem mať aj s Fragile, Petrom Lipom, Ondrom Kandráčom a mnohými inými speváckymi kolegami.

Ako sa to pred tridsiatimi rokmi vlastne začalo?

V roku 1996 som začínal s Bercom Baloghom, Ľubom „Umelcom“ Priehradníkom a José Gregorom. Na základe mojej skladby Heartbreaker si ma všimla Darinka Rolincová a predstavila ma svojmu švagrovi Danovi Hádlovi. Znamenalo to prelom v mojom živote, odvtedy som sa začal venovať hudbe a vytvoril sa okolo mňa skvelý producentský tím.

Čo želáš v novom roku svojim blízkym a sebe?

Zdravie, zdravie, zdravie a veľa lásky a svetla. Potom to bude ideálne.  Keby som nebol zdravý, tak by som nemohol spievať, ani sa postarať o svoju rodinu. A samozrejme, každý potrebuje aj kúsok toho povestného šťastia, aby som stretol ľudí, ktorí zľahka posunú moju kariéru ďalej. Som šťastný, že mám tím, ktorý ide so mnou ako tá pomyselná futbalová jedenástka. Vďačný som aj za ľudí, ktorí finančne podporujú moje nápady. Nechcem, aby to vyznelo ako fráza, ale zo srdca by som si želal, aby sa skončili všetky vojny, samozrejme, aj tá neďaleko nás. Verím, že sa v roku 2026 nájde riešenie, ktoré ju ukončí.

(jk, foto archív Roba Opatovského)