Združenie SKALICA je pjekné mjesto aktívne podporuje účasť na referende

Už o pár dní, v sobotu 13. decembra, budú občania Skalice v referende o zariadení na spaľovanie odpadov (ZEVO) rozhodovať o tom, akú Skalicu zanechajú svojim deťom a vnukom. Bývalé kráľovské mesto spaľovňa naďalej rozdeľuje, preto bude zaujímavé sledovať, ako sa k referendu postavia samotní Skaličania. Jednoznačný postoj k tomuto problému od začiatku zaujali členovia občianskeho združenia SKALICA je pjekné mjesto, ktorí vyzývajú Skaličanov k čo najvyššej účasti na referende.       

Ing. Želmíra Macháčková: Naším názorom je, že k referendu by mali zodpovedne prísť všetci občania. Preto vyzývame všetkých, aby sa na referende zúčastnili. Dôvodom je predovšetkým snaha o čo najväčšiu objektivitu výsledku – čím širšia účasť, tým presnejšie bude referendum odrážať vôľu Skaličanov.

Z nášho pohľadu by mali rozhodovať tí, ktorým na Skalici skutočne záleží a ktorí sú ochotní a majú možnosť prísť a svoj názor vyjadriť. V mnohých krajinách dokonca neexistuje žiadne kvórum, pretože sa vychádza z princípu, že rozhodovať majú tí, ktorí sa o verejné dianie zaujímajú, a preto sú ochotní prísť hlasovať. Preto sme aj apelovali na zastupiteľstve na poslancov, aby uznali výsledok aj s nižším kvórom.

Vo vašej kampani však znie slovo NIE. Alebo sa mýlime?

Pri referende rozlišujeme dve veci, tou prvou je samotná účasť. Stojíme si za tým, že by mali prísť všetci občania, ktorí chcú rozhodovať o Skalici. Len vysoká účasť zabezpečí čo najobjektívnejší výsledok a skutočný obraz vôle Skaličanov. Druhou, samostatnou témou, je náš postoj k otázke v referende. Ten je jednoznačný: hlasujeme NIE – pretože v Skalici nechceme spaľovňu. Hlavný dôvod je jednoduchý a zásadný: Skalica spaľovňu vôbec nepotrebuje.

Podľa vášho názoru Skalica spaľovňu nepotrebuje. Máte však inú alternatívu?

V septembri sme my ako občianske združenie ponúkli riešenie, ktoré už dávno existuje, no mesto ho verejnosti neoznámilo – dokonca by som povedala, že ho zatajilo. Mesto má reálne dostupnú alternatívu, a to spracovanie odpadu mechanicko-biologickou úpravou (MBÚ) a jeho následné spracovanie a spaľovanie v cementárni v Rohožníku, ktorá má dostatočnú kapacitu pre celé západné Slovensko. Dnes spracováva upravený odpad zo zahraničia.

Túto alternatívu, podľa ktorej Skalica nepotrebuje spaľovňu, mesto potvrdilo?

Až po tom, čo sme tento variant spracovanie odpadu bez spaľovne v Skalici zverejnili v Skalickom Obzore, mesto zorganizovalo 22. októbra v kine diskusiu „Ako ďalej s odpadom bez spaľovne“. Až na tomto stretnutí túto možnosť potvrdilo, hoci o nej vedelo už dlhší čas. Avšak napriek tomu naďalej umožňuje investorovi propagovať a pretláčať spaľovňu a prichádza s narýchlo pripravenými „benefitmi“, ktoré sa objavili až teraz, pred referendom a navyše nie sú ani právne záväzné.

Mimochodom, túto diskusiu mesto ani neprenášalo, ani nezverejnilo na internete, takže sa k tomu zasa dostali iba desiatky prítomných občanov. Ako sa občania majú dozvedieť, že Skalica spaľovňu nepotrebuje, keď mesto intenzívne nepropaguje túto možnosť, ale naopak, dáva obrovský priestor na propagáciu spaľovni investorova?

Aké sú ďalšie vaše argumenty vašich členov proti spaľovni v Skalici?

Mgr. Richard Bardon: Nechcem spaľovňu v Skalici, z dôvodov rizika negatívneho vplyvu na životné prostredie a zdravie obyvateľov. Tieto negatívne vplyv sú nevyvrátiteľné a spaľovne sú všeobecne známe produkovaním emisií škodlivých látok, ktoré zhoršujú kvalitu ovzdušia a prispievajú k rôznym zdravotným problémom. Prevádzka spaľovne znamená pre Skalicu aj nárast kamiónovej dopravy s odpadom, hlukom a zápachom, čo priamo znižuje kvalitu života. Skalica v minulosti niekoľkokrát zhorela na popol, zostalo len zopár domov, no dokázala vždy znova doslova povstať z popola. Novodobým popolom sa stáva investičný zámer, ktorý sa snaží zasypať Skalicu kvôli súkromnému zisku. Žiadny benefit nenahradí stáročiami vytváraný jeden veľký príbeh histórie a  kultúry mesta v regióne. Poškodenie génia loci Skalice by bolo nezvratné,  zámer investora v Skalici by ho zadupal do jedného veľkého smetiska a urobil z krásneho mesta jeden veľký zberný kontajner pre regióny, ktoré len ťažko môžu konkurovať Skalici, čo sa týka kultúry, histórie, životného prostredia a jeho využitia.

Ing. Andrej Petrinec: Som proti výstavbe spaľovne v Skalici, pretože hrozí vážne ohrozenie zdrojov pitnej vody v regióne, čo investor aj mesto berú na ľahkú váhu. Zámer priamo hraničí s ochranným pásmom vodného zdroja II. stupňa, kde máme vrty pre pitnú vodu. Zo zákona ide o veľký zdroj znečistenia, ktorý môže priniesť riziko priemyselnej havárie s následkami na celé generácie. Navyše, zámer nie je v súlade s nadradenými územnoplánovacími dokumentmi a pri takejto kapacite je absolútne nevhodne zvolená lokalita – excentrická poloha znamená, že cca 95 % odpadov bude nutné dovážať a desiatky percent znovu odvážať. Chcem žiť v zdravom prostredí, nie v tieni veľkej odpadovej prevádzky, ktorá ohrozuje kvalitu života a budúcnosť regiónu. Existuje riešenie – MBÚ s možnosťou spaľovania odpadu v cementárni Rohožník, ktoré odborníci odporúčajú, no mesto aj investor ho ignorujú.

Ing. Elena Šefčovičová: Keďže projekt zahŕňa celé Centrum so spaľovňou komunálneho odpadu, bioplynkou aj fermentáciou, kde sa má v budúcnosti spracovať vyše 220-tisíc ton odpadu a bola by postavená na úplnom okraji spádovej oblasti, je to logistický aj ekologický nezmysel. A vrcholom všetkého je, že má stáť na zelenej lúke v blízkosti Baťovho kanála, priamo na českej hranici…

Spaľovňa, ktorá má zvážať odpad zo západoslovenského regiónu, má podľa princípov stáť predovšetkým v strede spádovej oblasti, ideálne pri veľkom meste, ktoré produkuje najviac odpadu, a zároveň v blízkosti diaľnice. Alebo sa v tichosti počíta s tým, že po dostavbe českej diaľnice pri hraniciach, ktorá sprístupní dopravu aj pre Českú republiku a Rakúsko, má byť spaľovňa v skutočnosti plánovaná aj na dovoz odpadu zo zahraničia? Kto zaručí, že sa zo Skalice nestane spaľovňa pre zahraničný odpad? Exkurzia, ktorú organizoval investor pre niektorých poslancov a občanov, sa konala v Rakúsku.

Daniel Szuhaj: Som zásadne proti výstavbe spaľovne hneď za naším plotom a cítim sa konaním mesta Skalica podvedený. Zariadenie na spaľovanie, ktoré má stáť necelý kilometer od môjho domu, predstavuje silný zdroj znečistenia s kapacitou až 135-tisíc ton komunálneho odpadu ročne. Skalica pritom produkuje násobne menej komunálneho odpadu, než koľko nebezpečných zvyškov by po jeho spálení vzniklo, keďže z plánovaných 135-tisíc ton by ročne zostalo približne 40-tisíc ton toxického a nebezpečného odpadu vo forme popolčeka a škváry. Navyše, ide o rekreačnú oblasť pri Baťovom kanáli, čo je v hrubom nesúlade s deklarovaným plánom rozvoja mesta Skalica, aj Trnavského samosprávneho kraja.

Taktiež je dôležité, že spaľovňa nemotivuje k triedeniu odpadu, hoci triedenie a predchádzanie vzniku odpadu patria medzi strategické ciele Európskej únie a malo by byť záujmom každého z nás.

Ing. Elena Šefčovičová: Plánovaná spaľovňa nespĺňa ani základné kritériá Stratégie odpadového hospodárstva Slovenskej republiky do roku 2035, podľa ktorej sa majú spaľovne umiestňovať v čo najmenšom okruhu zabezpečenom dostatočným množstvom nerecyklovateľných odpadov, zatiaľ čo do Skalice sa má dovážať odpad až z troch krajov. Spaľovne majú byť zároveň umiestňované na území tzv. brownfieldov, teda opustených priemyselných areálov bez záberu poľnohospodársky využiteľnej pôdy, no v Skalici sa plánuje jej výstavba na ornej pôde. Ďalším dôležitým kritériom je lokalita s prístupom k existujúcej železničnej vlečke, čo v Skalici splnené nie je. A rovnako nie je splnené kritérium efektívneho využívania produkovaného tepla – v Skalici neexistuje fungujúci systém centrálneho zásobovania teplom a o teplo zo spaľovne podľa našich informácií neprejavili záujem ani Schaeffler, ani Protherm Production, ani blízke Sudoměřice.

Máte veľa detailných informácií a je za tým cítiť obrovské množstvo času a úsilia…

Ing. Elena Šefčovičová: Azda najhoršie je, že vedenie nášho mesta a väčšina členov mestského zastupiteľstva konajú netransparentne, ignorujú vôľu občanov, všetky hrozby, aj jasné fakty a s aroganciou moci bezohľadne presadzujú záujmy investora. Takýto postup je absolútne neprijateľný.

V poslednom období sa zároveň intenzívne snažia očierňovať a dehonestovať všetkých, ktorí so spaľovňou nesúhlasia, vykresľujú nás ako bábky v rukách politikov či oligarchov. Je to mimoriadne urážajúce a zároveň veľmi bolestivé, pretože jediný dôvod, prečo sa do toho aktívne zapájame a venujeme tomu svoj voľný čas na úkor našich rodín, je ten, že nám záleží na Skalici a predovšetkým na zdraví nás a našich detí.

Objavili sa benefity investora pre mesto a občanov Skalice…

Ing. Želmíra Macháčková: V Skalici sa objavili bilbordy investora – plné planých sľubov a marketingových fráz bez akýchkoľvek garancií. Dokonca samotný investor vo svojej ponuke uvádza: „Táto ponuka je nezáväznou ponukou… nemá povahu zmluvy o budúcej zmluve a nezaväzuje spoločnosť GGES k uzatvoreniu akýchkoľvek zmlúv ani k žiadnemu konaniu.“

Zavádzanie sme už zažili. Investor uvádzal odber tepla pre Protherm, Schaeffler, či obec Sudoměřice – všetkých sme kontaktovali a nikto nepotvrdil záujem; Sudoměřice to dokonca jasne odmietli.
Rovnako spomínaná „úprava železnice“ sa ukázala ako ďalší výmysel – máme stanovisko generálneho riaditeľa ŽSR, ktorý o ničom nevie. A takýchto prázdnych slov by sme vedeli doložiť viac.

Veríme, že Skaličania v referende nevymenia Skalicu za plané sľuby na bilbordoch. A napokon, nezabudnime na to najdôležitejšie – že dnes existuje možné riešenie spracovania odpadu prostredníctvom MBÚ a spaľovania v cementárni v Rohožníku, takže Skalica žiadnu spaľovňu nepotrebuje!